Tak dlho som už necestovala so svojou svorkou vo vlčom tele. Konečne tu bol aj Lu, ktorého som cítila za mnou. Išli sme do boja. Mala som strach. A cítila som, že aj ostatný ho majú. Už je to pár hodín čo bežíme. Je to zvláštne ale všetci vieme kde ísť. Akoby nás k tomu miestu ťahala nejaký magnet. Potkla som sa o vlastnú nohu a dopadla som pár metrov ďalej. Premenila sa späť.
,,Ja už fakt nevládzem...prosím, prestávku." Pomaly ku mne dobehla Zoe. Tiež sa premenila a pomohla mi vstať. ,,Bell ma pravdu musíme si aj oddýchnuť." Chalani by síce radšej pokračovali ale tak teda súhlasili s nami a ostali sme. Ja a Thomas sme šli po drevo a Dylan a Zoe tam čakali. Vlci hliadkovali okolo nás. Tak aspoň vďaka tomu som sa cítila byť v bezpečí.
,,Nemohla Zoe vyčarovať nejaké tie konáriky aby sme sa my nemuseli jebať cez celý les a hľadať ich? Bolo by to také ťažké? " Podráždene som vyhŕkla a pokračovala v hľadaní. Thomas ostal šokovane stáť. ,,Prepáč som len trocha podráždená. Viem, že to drevo by moc rýchlo a prútko horelo." Zastala som a padla na kolená. Pomaly pristúpil ku mne. ,,Všetci sme len unavený a máme strach nemusíš sa ospravedlňovať....a inak čo ty a Dylan?" Opýtal sa nesmelo a pomohol mi sa dvihnúť späť na nohy. Musíme hľadať lebo za chvíľku bude už moc veľká tma.
Povzdychla som a dvihla sa po veľký konár a podala ho Thomasovi, ktorý držal aj všetky ostatné. ,,Nič neni, vie, že ma miloval...no nespomína si na to on sám." Tie slova sa do mňa zaryli tak hlboko. ,,Nemiluje ma." Bolo oslobodzujúce to povedať nahlas ale tak moc to bolelo. Thomas len mlčal. Vedela som, že tu bol pre mňa.
Mlčky sme sa vrátili späť k nim.
Prepáčte, že je tak po dlhom čase a ešte aj krátka kapitola ale nemám moc času a tiež nemám ani chuť. No ale teraz idú prázdniny tak vám sľubujem, že časti budu pravidelné a hádam aj viackrát do týždňa. A tiež bude čoskoro aj koniec....no mám to tak zvláštne vymyslené, že ako bude koniec prvej časti. Ale v tomto príbehu bude aj druhá časť ale taká kratšia....Každopádne vám moc moc moc ďakujem....za hlasy, komenty či za to, že to vôbec čítate. Nečakala som, že tento môj príbeh bude až taký úspešný.. Ľúbim vás.... ďalšia časť asi budúcu stredu alebo budúci pondelok...
A kto má chuť na krátke príbehy budem rada keď omrknete tie moje ღღ
KAMU SEDANG MEMBACA
Vlčí dar |Dokončené|
Manusia SerigalaZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
