Vlčí dar |Dokončené|

30. Kapitola

Dole si prečítajte čo píšem je to dôležité Ďakujem 

Dnes bude zaujímaví deň. Neviem ako to inak popísať ale určite to bude moc zaujímavé. Prebúdzam sa v Dylanovom mocnom objatí. ,,Stávaj ty hlupáčik môj." Pobozkám ho na čelo. Hneď sa zobudí a bozk mi vráti ale na pery. 

,,Póď musíme ísť na raňajký." Snažím sa dostať z jeho zovretia. Venuje mi ešte posledný bozk a ja sa bežím obliecť do niečoho v čom môžem trénovať. 

O chvíľu už ruka v ruke ideme spolu do jedálne kde už niektorý sedeli. Jééééééj palacinky. Milujem palacinky. Bežím k stoličke a čakám na to kým mi donesú tanier. Palacinky do seba doslova nahádžem.

Boli fakt dokonalé. 

,,Bežte dole do pinvice. Prídem tam hneď." Povedala babi a mi sme poslúchli. Dole bolo pár chalanov v našom veku. Alex s Mattom + Nataniel s Sabin išli do kúpeľov. A mi trčíme v pinvici.

,,Včera si krásne tancovala." Pri mne sa objavil Andrej. ,,Jej ďakujem." Sčervenela som. 

,,Takže ako začať..." Do miestnosti vstúpila babi s dedom a babi začala rozprávať. ,,...v prvom rade musíme nejak zistiť čo je vašim živlom. Vieme, že Bell má oheň. Lenže je možné, že neovláda len oheň. Teraz si prosím všetci posadajte na henty stoličky a zoberieme vám vzorky krvi. Ja tu nebudem idem s dedom tiež do kúpeľov o všetko sa postará Andrej. Ahojte." Poslednýkrát sa milo usmiala a odišla s dedom. 

Všetci sme si posadali na stoličky pri stene. Ku každému pristúpil niekto s injekciou. Ku mne pristúpil Andrej. Jemne sa dotkol mojej kože a pichol mi injekciu do žily. 

Naplnil ju niečim čo ma zarazilo. Síce neviem ako vyzerá vlčia krv ale podľa toho čo som videla by mala byť normálna ako ľudská. To čo som videla bola krv. Ale ako keby žiarila viacerými farbami. Nedokážem to vysvetliť ale bolo to, že wau. Bola aj žiarivo červená, smaragdovozelená, kráľovská modrá či snehovobiela. Ja som jedná z tých čo verí na 5 živlov-oheň, voda, zem, vzduch, ľad. Gahybi verila asi tiež. 

Lenže sme len štyria, jeden musí ovládať dva. 

,,Tak teraz prosím pristúpte ku stene." Z môjho velice zaujímavého rozmýšľania ma vytrhol Andrejov hlas. Všetci sme poslušne vstali zo stoličiek a postavili sa k stene. 

Mňa pripútalo nejaké dievča. Ostatný len stáli. Super. To som tak nebezpečná? Musela som sa zasmiať. Všetci na mňa nechápavo pozreli. Bolo mi to tri. 

,,Viete čo? V knihách sa píše o takých dosť nepekných metódach skúšaní kto je aký živel. Teraz ma však napadlo, že si sadnete za stôl. Pred sebou budete mať zem, vodu vo flaši, sviečku, rozliatu vodu a pohár. Takže myslím, že to za skúšku stojí. Mimochodom navrhovala to babi len som na to nejak pozabudol."  Dopovedal a zasmial sa. Všetci si šli posadať k stolom a ostatným im tam dávali potrebné veci len ja som stála stále pre stene. ,,Ehmm pustite ju." Povedal Andrej zarazene, že ma ešte nepustili. 

Sadla som si tiež za stôl. Predo mnou už stáli všetky veci. Nevedela som čo mám robiť. Mávla som pred sviečkou a v rukách som pocítila ani ja neviem to popísať. Teplo taký, pocit. Proste ten oheň šiel zo mňa. Neviem ako ale cítila som to. Bolo to úžasné. 

Ostatný si to všimli. Pozreli na mňa a snažili sa urobiť to isté. V miestnosti okrem nás štyroch ostal ešte Andrej, ktorý ma pozoroval. Ani som si nevšimla kedy ich poslal preč. 

Všimol si ako som to hneď  zapálila. Usmial sa. 

Sústredila som sa opäť na horiaci plameň. Mávla som rukou akoby na hor a plameň začal horieť viac, zväčšoval sa a ja som sa ľakla. Rýchlo som mávla rukou a on úplne zhasol. Takže je na sto percent isté, že ovládam oheň. 

Zdvihla som hlavu a všimla si, že ostatný to z ohňom vzdali. Thomas skúšal vodu z fľaše dostať von, aby vybuchla...neviem to popísať. Voda sa naozaj hýbala a fľaša sa kýval ale stále to nebola dostatočná sila. 

Zoe zas skúšala v pohári vytvoriť malé tornádo. Ale moc sa jej to nedarilo. Všimla si môj pohľad a zahľadela sa na mňa a ja som sa podporne usmiala. Opäť pokračovala v skúšaní. Tentokrát však skúšala to čo Thomas. 

Dylanovi to šlo super. Z vyliatej vody urobil ľad, ktorý sa momentálne snažil pokryť celý stôl. Bol tak zlatý. 

No ale naspäť ku mne. Teraz sa netreba zdokonalovať. Treba zistiť čo dokážeme. Tak ideme na vzduch? To ma dosť láka. Zhlboka som sa nadýchla a sústredila sa len na to. Prstom som krútila a snažila sa aby to vzduch v pohári opakoval. 

Ok vzdávam to. Po pol hodine sa urobilo malinke tornádko, ktoré hneď zmizlo. Tak ešte raz. Nádych...výdych. Opäť som krútila prstom. Vzduch to opakoval. Pocítila som taký oslobodzujúci pocit. Nezrýchľovala som prstom, len som na to myslela. Tornádo sa zväčšilo. Pohár odhodilo preč a tesne minul Andreja, ktorý na mňa zarazene pozeral. Ruku som položila na stôl a vzduch ustál. ,,Bože Andrej prepáč....nejak mi ušlo." Nad mojim vyjadrovaním som sa musela zasmiať a ostatný sa pridali. Vedľa Andreja som si všimla Dylana. Pozrela sa na jeho stôl. Mol ho celý pokrytý ľadom a aj trochu zeme. Thomas sa snažil vodu zo svojho oblečenia a zo stola vrátiť naspäť do flaše. A darilo sa mu to . Kvapky sa naozaj začali pohybovať a vracať spať do flaše. Výťazoslávne sa usmial keď bola všetka voda opäť tam kde má. Zamieril si to ku stolu Zo.....asi si našla svoj živel aj ona. V rukách zvierala hlinu. Pomaly z nej vyrastala nádherná slnečnica. Pozrela na mňa. Celá žiarila. 

Toto ešte bude zábava. 

Keďže je pre mňa moc komplikované opisovať všetkých tak ďalšia časť bude trošku iná ale dúfam, že sa táto časť páčila a za chvíľku je koniec. 

A chcela som sa vám moc moc moc poďakovať lebo istý čas bol tento príbeh na prvom mieste čo letí. Čo je pre mňa úplne neuveriteľné. A moc ma mrzí, že bude za chvíľku koniec ale pripravujem nové príbehy ak by ste mali záujem si aj tie prečítať píšte. :)  

na mojom profile môžete nájsť novú short story Blue is good.

A vopred sa pýtam chcete koniec tohto príbehu alebo druhú časť??

A tiež píšem nový príbeh o drakoch, takže či by bol oň záujem.....