Začujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
Zbehnem dole do kuchyne a vyberiem maslo, nutellu, chleba a mlieko. Pribehnem za mnou aj Andrej len v teplákoch a keď ho uvidím moje telo zamrzne, nie je schopne pohybu, s úžasom na neho hľadím a neviem čo povedať. Keď si všimne môj pohľad postaví sa predo mňa.
,,Máš priateľa.." Nakloní sa a pošepká mi do ucha. Zahryznem si do spodnej pery. ,,Ja viem...." Zasmejem sa a posadím sa ku stolu a on len zarazene ostane stáť. ,,Mal by si si niekoho nájsť vieš o tom....a inak len si mi toho môjho priateľa pripomenul..to vše..." Zasmejem sa a on to pochopí.
***
,,Pripravená?" Len prikývnem a sústredím sa. Pomaly kráčam po izbách a vždy nájdem tu správnu sviečku...
***
Prešiel týždeň a mala som sa dnes vracať no baby mi písala, že tu týždeň ešte musím ostať, cvičila som len oheň a na vzduch som úplne zabudla...
Andrej však dnes odišiel a vráti sa až zajtra....takže som sama.
Sama tu stojím na lúke..a idem cvičiť..
Odjakživa mám rada tanec. Ale keď sa tanec spojí z niečim ako je oheň vznikne niečo úžasné.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Je noc, všade je tma a môj oheň osvetľuje všetko vôkol mňa. Nechám sa unášať hudbou a na všetko zabudnem...
***
Zobudím sa v tráve na Andrejov smiech. Nie že by ma odniesol do vnútra, on sa bude smiať. Dik Andrej fakt dik. Posadím sa a zachytím sa na jeho nohách a on sa strieska na zem. Teraz sa smejem aj ja...
,,No čo ako bolo?" Po chvíľke nekontrolovateľného smiechu sa konečne opýtam. A vtedy sa na mňa vážne pozrie. ,,No....bolo fajn len.." ,,Čo sa stalo?" Spýtam sa vystrašene. ,, Dylan.....no...stratil pamäť....je to zvláštne pamätá si všetko len niečo troška inak...vie kto si ale pamätá si ťa ako mrchu.....nepamätá si, že ťa miloval..ja....je mi to ľúto.....je tu spolu s Thomasom....chcel skúsiť či si nespomenieš..." A po týchto slovách......všetko na moment zamrzlo...nemohla som sa nadýchnuť, moje srdce nedokázala biť ďalej. Jediné čo som cítila boli slzy a obrovskú bolesť . Objal ma a pomohol mi dvihnúť sa na nohy. Zamierili sme ku chate.
Pred dverami nás čakal Thomas. Andrej vošiel do vnútra a ja som sa vrhla Thomasovi okolo krku a opäť začala plakať.
,,Prečo?" Len som zašepkala v jeho objatí. Nič nepovedal, vedel, že to neni treba. Len ma držal a to stačilo..
,,Poďme." Povedala som a odtiahla sa od neho. Chytil ma za ruku a spolu sme vošli dnu. Dylan sedel na sedačke v obývačke kde som mala plátno a kresby. Pozeral do zeme nevidel ma, no musel ma počuť. Andrej stál opretý o okno a hľadel na mňa. Thomas ma pustil a kývol na Andreja. Spolu opustili miestnosť. ,,Budeme hneď tu..keby niečo.." Nedokončil a ja som len prikývla.
Pristúpila som bližšie k nemu. ,,Dylan?" Spýtala sa a snažila sa opäť nerozplakať..Pomaly dvihol hlavu a pozrel na mňa. V tom momente sa moje srdce rozlámalo na milión kúskov...nenávidel ma...nedokázala som to vybehla som preč z miestnosti, preč z chaty....bežala som do lesa...
Čo na to hovoríte? troška kračia ale aspoň niečo....za chvíľku koniec a druhá časť.. :D :D :* Ďakujem vám inak za všetko, za vote a komenty a za to, že to vôbec čítate....Ďakujem
