Vlčí dar |Dokončené|

29.Kapitola

Stál tam Andrej. Nepozeral na mňa zo strachom. Aspoň niekto sa našiel. ,,Čo chceš Andrej?" Opýtala som sa z neskrývanou nechuťou. ,,Ja len oni s teba majú strach a teraz si im na to dala aj podstatný dôvod, musíš sa upokojiť. Všetko ti poviem len poď za mnou." Zahryzla som si do jazyka až som ucítila v ústach krv. Ale následovala som ho niekde dole do pinvice.

Bolo to tam obrovské a otvorené. Boli tam klietky a na druhej strane nejaké prístroje alebo také dačo. Neviem čo to je. ,,Postav sa k stene prosím." Prvýkrát čo poprosil. Wau. Postavila som sa k stene a skôr ako som si uvedomila čo ide urobiť ma pripútal k reťaziam. ,,Pusť ma ty idiot." A opäť som vrieskala. Prisunul ku mne zrkadlo. To čo som videla zarazilo aj mňa. Prestala som sa mykať a sledovala som svoj odraz v zrkadle. V očiach mi doslova horeli plamene. Vyzerala som naozaj nebezpečne. Andrej zapálil sviečku a pristúpil ku mne. ,,Dotkni sa jej." Prikázal. ,,Prečo by som sa...." Nenechal ma dohovoriť. ,,Len sa jej dotkni." Ok. Dotkla som sa. To čo sa stalo bolo. Ja neviem ako to opísať. Proste nijak ma to nepopálilo a ten plameň. Akoby bol súčasťou môjho tela. Kúsok mňa. Ovládala som ho. Mávla som rukou do jednej strany. On sa pohol s mojou rukou. Nebolo to kvôli vetru alebo tak. Ovládla som ho. Bolo to. Wauu...

,,No vidíš. Ovládaš oheň. Preto sa ťa všetci boja. Oheň je nebezpečný. A nik nevie čoho si schopná. Myslím, že ani ty. Musíš sa naučiť držať pod kontrolou. Podľa všetkého aj ostatný vyvolený ovládajú nejaký živel. Zajtra začnete s cvičeniami a tak. Gahybi bola mocná. Vedel to každý. Ale nik nevedel, že ovláda živly. A tí čo to vedeli ju zabili. Musíš si dávať pozor." Zhasol sviečku a pohladkal ma po líci. Bol zlatý keď tak vážne hovoril.

,,A čo dnešný ples. Prosím budem sa držať pod kontrolou. Budeš na mňa dávať pozor." Prosila som. Milujem plesy nejak som si ich zamilovala. Chcem tam byť. Dokážem sa ovládať. Aspoň dúfam.

,,Poď ideme sa opýtať." Odopol mi reťaze a chytil ma za ruku. Ťahal ma von, do jedálne naspäť za nimi.

Sedel tam už len Dylan, Zo, babi a Nataniel. ,,Ospravedlňujem sa, to jak som vystrájala ma mrzí. Mohla by som ísť prosím na ples? Andrej na mňa dozrie." Môj pohľad zablúdil najskôr k babi. ,,Jasné môžeš. Len dávaj na seba pozor." Usmiala sa a vyšla s Natanielom z miestnosti. Zo sa postavila tiež ale namierila si to ku mne. ,,S Andrejom vážne?" Spýtala sa šeptom. ,,Prečo sa mu mstíš? Čo ti urobil?" Vedela som o čom hovorí. Mala pravdu z Andrejom idem len kvôli tomu aby som naštvala Dylana. Nepovedal mi to. On mi to mal povedať. Nie. Klud. Musím sa uklidniť. ,,Máš pravdu, ale ja musím nepovedal mi to. Vie, že je to úplná sprostosť. Ale jeden ples. Prosím."

Zo porazene vzdychla. ,,Ok, čakám ťa na izbe." A zmizla. Thomas bežal za ňou. Venoval mi šibalský pohľad. On sa ma nikdy nebál. Dylan sa posadil zo zaťatými päsťami. Stiskla som Andreovu ruku. Pochopil. Postavil sa tesne za mňa a hral moju hru. ,,Bell prosím, poď so mnou." A začal prosiť. ,,Nie Dylan, nepôjdem. Povedal som rázne. Už už chcel niečo povedať ale ja som odišla s Andrejom von. ,,O pol dole." Pošepkala som mu do ucha a bežala za Zoe.

***

,,Kde je Alex?" Zo moja otázka zarazila. Prišli šaty. Ale len moje a Zoine. ,,Noo...nechce aby si sa na ňu hnevala. Ale má strach. Ona vie, že by si jej nikdy neublížila len proste..." ,,Chápem." Prerušila som ju a začala som vyťahovať šaty. Dnes bude najlepší ples.

,,Tie šaty sú bohovské." Rozplývala som sa na mojom odraze v zrkadle. Oči už boli normálnej farby. Aspoň, že tak.

,, Neviem kto ich vyberal ale rozhodne vie čo milujem. Čipkuuuu." Začala som pobehovať sem sa tam a tešila sa ako malá.

Z kúpeľne tiež vyšla Zo..,,Si nádherná." Zapýrila sa. ,,Ja viem." Jediné čo povedal a vyšli sme von.

Stála tam Alex, chrbtom k nám mala krátke šaty. Moc sa jej hodili. Už už som chcela na ňu zakričať keď ma niekto chytil za ruku.

Thomas. Vrhla som sa mu okolo krku a ani za svet som ho nechcela pustiť. ,,Nepustím, nepustím." Zo smiechom som kričala keď sa ma snažil odtiahnúť. ,,Alee." Začal sa smiať tiež.

Pomaly sme zišli dole. Tam ma už čakal Andrej. Chytila som sa ho a spolu sme ako posledný vošli do sály. 

Nikdy som nič podobné nezažila. Všetky oči v miestnosti boli upreté na mňa. A to doslova. Nevedela som čo robiť. Usmiala som sa a kráčala som s Anrejom k jednému z prázdnych stolov. V sále sa opäť všetci začali rozprávať a tak.

,,Idem nám pre pitie." Povedal a zmizol v dave ľudí. Skúmala som pramienok vlasov keď sa pri stole objavil Nataniel. ,,Smiem prosiť, dnes ti to naozaj pristane." Vie byť naozaj galantný keď chce. ,,Natanielko môj no jasné, počúvaj aj ty si riadny fešácisko." Zasmial sa nad mojou poznámkou a už sme spolu mierili do stredu ľudí, ktorý tancovali. 

***

,,Fúú konečne sedím." Zasmiala som sa nad tým a Zo so mnou. Po Natanielovi so mnou tancoval ešte Andrej, Thomas, Matt a nejaký ostatní muži. ,,Kde je Dylan?" Spýtala som sa úplne ľahostajne. Pravdou je, že ma vážne zaujíma kde je. Ešte som ho nevidela. ,,Neviem, prepáč." Súcitne sa usmiala. Ja som sa len napila môjho alkoholického drinku a bežala opäť tancovať. 

,,Smiem prosiť. A skôr ako povieš nie tak si to premysli." Nemusela som premýšlať. Dylan. Otočila som sa. Bol tak dokonalý ako nikto. Začala hrať krásna pieseň. Mmm Dylan presne vedel na čo myslím. Tango....milujem ten druh tancu. Je tak krásny. Plný vášne. 

Ako na povel sa ľudia odpratali na bok a my sme sa mohli vyblázniť. ( Hore ako tancovali :):* )

Bolo to dokonalé. Vnímala som len jeho. Jeho telo. Tak dokonalé telo. Jeho srdce. Jeho pohyby. Ruky. Všetci okolo mi boli ukradnutý. Ale aj tak som vedela, že nás sledujú. Kto by nemohol. Tvorili sme dokonalý pár plný lásky, vášne. 

Zadýchaný sme ostali stáť a ostatný na nás s obdivom hľadeli. Usmiala som sa, on tiež. ,,Poď." Išla som. Viedol ma hore do izby.