Vlčí dar |Dokončené|

20.kapitola

Celé dva týždne sa nič nedialo, ak teda nerátam to, že sme so svorkou, ktorá napadla Zo nedohodli večeru na sobotu, čiže na zajtra a dnes mám ísť s otcom na obes s jeho novou priateľkou. Som rada, e si konečne niekoho našiel. A počas tých dvoch týždňov som skoro stále bola u našich. Aj Dylan sem tam šiel navštíviť rodinu. 

Thomas je bohužiaľ sirota. Čo sa týka nášho daru číslo dva nič nové sme nezistili, ale plánujeme ísť do Francúzka kde je jedna stará vlčica čo by mohla dačo vedieť. Ale to plánujeme až na leto a do leta nám ostáva ešte skoro týždeň. Z môjho ako vždy silného rozmýšľania ma vytrhol môj zvoniaci telefón. 

  „ Áno ocí.....jasné......tak za hoďku budem doma....dobre pá." „Kde ideš?" Spýtala sa Alex milo. Dylan je doma. A Thomas pozval Zo na obed. Prajem im to. Sú spolu tak zlatý. To isté mi povedala Zo keď videla mňa a Dylana. „Alex idem s otcom a jeho novou priateľkou na obed. Čo plánuješ robiť ty?" „Ja....ja....neviem." Povedala a hlas sa jej zlomil. Zosypala sa na zem a začala plakať,vlci hneď pribehli ale ja som ich mávnutím ruky poslala preč, neochotne sa teda pobrali preč. „Al čo ti je?" Sadla som si k nej a začala ju hladkať po chrbte. „Je...pre mňa ťažké pozerať sa na to aký ste šťastný, mňa môj priateľ podviedol a poprel, že ma pozná. A ste vlci čo zdedili dar. Ja....tak moc vám závidím ale som rada, že ste šťastný." Odtiahla sa a usmiala sa na mňa.„Aj ty máš obrovský dar, a neboj aj ty nájdeš niekoho takého ako si ty." Povedala som a ano sa usmiala. „ Teraz stavaj utri slzy a poď mi pomoc dačo vybrať a namaľovať ma. Ďakujem." Dodala som skôr ako stihla namietať. Vstala a bežala za mnou do izby. 

***

   Otvorila som dvere do môjho obrovského šatníka ale hneď som sa zvrtla naspäť smerom k Al.  „Tie šaty si predstavuješ krátke alebo dlhé? Lebo ja fakt neviem." Opýtala som sa prvú dosť podstatnú otázku. Ona ma však hneď odbila otázkou.„Si ty vôbec osprchovaná?" Ja som iba sklopila zrak.„Ale, že rýchlo sa bež osprchovať a ja za tedy vyberiem šaty." Ja som vbehla rýchlo do kúpeľne. Vlasy som si umývala včera čiže som bola rýchlo hotová. V spodnom prádle a v župane som vyšla s kúpeľne. Sadla som si na postel a Al  za tedy vyberala dačo zo šatníka. Po chvíli vybrala nádherné modré šaty podotýkam letné. „ Hej sú síce letné ale vonku je teplo." Rýchlo obhájila svoj výber. Ja som bola viac ne spokojná. V kúpeľni som sa rýchlo obliekla a zavolala Al do vnútra či mi pôjde spraviť účes a makeup. Ochotne sa na to podujala. Po chvíli bola so mnou hotová a ja som mala ešte pätnásť minút. Chcela som teda ísť auto ale Al sa ponúkla, že ma odvezie aj tak chce ísť pozrieť tetu. Zo sebou zorala aj vlky aby neostali samí. 

***

  ,,Bell konečne si prišla už sme chceli vyrážať." Povedal ocino keď ma uvidel a vzápätí má aj objal.,, Vyzeráš nádherne." Dodal keď sa odtiahol. Hneď po ňom na mňa vyskočila Lea a poriadne ma vystískala. ,,Baby mali by sme už ísť." Povedal po chvíli ocino. Lea ma teda neochotne pustila a sadla si do auta. Mala krásne fialové šaty a ocino bol tiež poriadne vyfintený. Po chvíli sme zastali pred reštauráciou. Ani som si neuvedomila ale u sme kráčali k stolu kde nám chrbtom sedela nejaká žena a jej dve deti. Chlapec a dievčatko. Žena nás počula prichádzať tak sa otočila a postavila, a jej deti tiež. Ako prvého som spoznala Dylana a hneď som sa mu hodila do náručia. Ochotne si ma pritiahol bližšie. ,,Si nádherná." Pošepol mi do ucha, odtiahol sa a nežne ma pobozkal. Potom som sa zvítala s Hannou a malou Anny. Spolu z Dylanom sme sa zarazene pozerali na rodičov. Po chvíli to otec nevydržal a zo smiechom povedal. ,,No Bóže to tak vadí, že sa máme radi?" Všetci sme sa zasmiali. Som rada, že ocino konečne niekoho má, viem, že aj tak na mamu nikdy nezabudne. 

***

Sadla som si na linku a sledovala ako Dylan berie poháre a nejaké víno. Al sa rozhodla ostať aj s vlkmi u tety a Thomas s Zoe išli do hotela, takže mi môžme stráviť krásny večer spolu. Spolu sme vyšli na balkón. Sme v lese a bol krásny výhľad. Sadli sme si vedľa seba na deku, ktorú Dylan položil na zem. Nalial nám víno, napili sme sa trochu a potom sme si ľahli. Nahla som hlavu k nemu a pobozkala ho. Keď nám došiel dych tak sme sa odtiahli. Ľahla som si späť do jeho náručia a on ma objal.

,,Vidíš tu hviezdu?" Opýtala som sa Dylana. Prikývol a ja som vedela, že sa usmieva. ,,Mama vždy hovorila, že hviezdy tam hore sú duše ľudí." Povedala som a usmiala som sa. Dylan ma pobozkal na čelo a povedal. ,, To volné miesto tam medzi tými hviezdami, tam budeme jedného dňa mi, spolu." Posunula som sa ešte bližšie k nemu a zaspala som.

Ďalšia časť je na svete, píšte názory. A ďakujem za vote aj komntíky. Ste úžasný. Ľúbim vás. A keďže začína škola nebudem pridávať časti tak skoro. Budem sa snažiť aspoň za do týždňa možno časom aj dvakrát neviem. Takže tento týždeň už časť pravdepodobne nečakajte. :)