Začujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
Od toho večera ubehlo už dosť dní. Celý ten čas som nevidela ani Dylana, ani Hannu. Annie k nám chodila stále. Zajtra začínajú jarné prázdniny, hrozné sa teším. „ Choď už spať Annabella!" Zakričal na mňa z dola otec. Neodpovedala som nič ale zhasla som.
***
„Ach, bože, bože, nie!" Zobudila som sa, zas. Mám strach. Rýchlo som zasvietila svetlo. „Našťastie dnes nemusím vstávať do školí, lebo sú prázdniny." Zamrmlala som si sama pre seba.
Pomaly som sa postavila a prišla k skrini. Vybrala si moje legíny a biely sveter na behanie a zišla potichu po schodoch. Na chodbe som si spravila strapatý drdol a obula tenisky. A ako inak, vyšla som zadným vchodom a bežala do lesa .
***
Zastala som. Zas uprostred tej lúky. Ale prečo? Niečo som počula. Obzrela som sa a tam stál Dylan. Zľakla som sa ho. „Čo tu robíš o takomto čase?" Blbá otázka, čo tu robím aj ja však sú sotva dve hodiny. Usmial sa a priblížil sa ku mne. „Vedel som, že tu budeš." Povedal tak jemne. „Dlžím ti vysvetlenie." Povedal už trochu vážnejšie a stále sa mi pozeral do očí. Mal pravdu vysvetlenie mi dlží. Nemám najmenšie tušenie kde v tedy v ten večer na chvíľku zmizol. Podal mi ruku a ja som ju trochu so strachom prijala.
Zaviedol ma na opačnú stranu lesa. Pri potôčik kde bola lavička. Pustil mi ruku a sadol si na lavičku. Po chvíľke som si sadla vedľa neho. „Povedz mi dačo o sebe." Prerušil ticho svojim krásnym hlasom. „No...ja...no." Začala som koktať a on sa len zasmial. „ Volám sa Annabella, všetci ma volajú Bell. ( Hore v médiách jej foto) Mám sestru. Otca. Mamu som mala ale keď som mala 16 tak zmizla. Od vtedy mám nočné mory." Tak trošku som sa zasekla. „Ale to je jedno. Milujem vlky, hudbu, čiernu a bielu farbu, oheň a psi. A ja neviem, mám strach s tmy a z toho, že prídem o tých na ktorých mi záleží. A to je asi všetko. Teda nemám veľa priateľov ale mám 3 naj kamošky. ( Ešte som ich nespomínala, tak nejak som na ne zabudla. Prepáčte.) Zoe.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Zoe)
Je taká bláznivá. Ide do všetkého so mnou a sme si najbližšie. Má čierne vlasy. Potom tu je Deby.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Deby)
Je to také zlatíčko. My s Zoe sme také tie mrchy, ona je zas to zlatíčko. A Alex ona je taká tá čo ide do všetkého s nami.Kašle vždy na riziko a na následky. Inak už som ti to hovorila."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Alex)
Pozrela som sa na neho a usmiala som sa. „Tak a teraz ti zas poviem dačo ja o sebe čo som ty ešte nepovedal, ale musíš mi sľúbiť 2 veci. Po prvé budeš sa snažiť mi veriť a necháš má to dohovoriť. Po druhé nebudeš sa má báť, neublížil ti, dobre?" Pozrel sa na mňa so smutným úsmevom ako keby sa šiel priznať k nejakej vražde. Dúfam, že nie. „Neboj, nebudem sa ťa báť a budem sa snažiť veriť." Usmiala som sa na neho a pohladila som ho po líci. Aj on sa na mňa usmial. „Takže moje meno poznáš som Dylan. Priezvisko je nepoctatné. Mám čierne vlasy...blablabla. Ale teraz k tomu podstatnému. V 17 som zistil, že som vlkodlak." Chvíľku počkal, asi chcel vedieť, že ako zareagujem. „To znamená, že sa môžem meniť na vlka a ty to dokážeš tiež. Ja som tu na to aby som ťa učil." Skončila a usmial sa. „A inak kde bývajú tie tvoje kamošky?" Ešte dodal. „Zoe dá sa povedať, že je moja susedka a ostatné neďaleko od nás." Odpovedala som a on vstal. „Poď ukážem ti to."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Dylan)
Dúfam, že sa časť páči. Nejaký ten komentik alebo vote. Ďakujem.<3
