Vlčí dar |Dokončené|

15.Kapitola

Ráno som sa zobudila sama. Videla som vedľa seba papierik s Dylanovim rukopisom.

 Drahá Annabell Kate 

Prepáč, že teraz neležím vedľa teba v postli. Musel som si niečo nutne vybaviť v meste. Keby to nebolo niečo o čom by som bol 100% presvedčený, že to nie je nebezpečné zobudil by som ťa. Loe aj Lú sú so mnou, nehľadaj ich. Dávaj si pozor. 

PS: Mám dve prekvapenia. Jedno leží hore na povale. Nájsť ho musíš však sama. Druhé nie je isté ale keď prídem tak hádam uvidíš aj druhé. 

Milujem ťa. Moja Annabell.

Aj ja ťa milujem Dylan. Postavila som sa z postele a zamierila som do kúpelne. Rýchlo som sa osprchovala, urobila strapatý drdol a zjedla môj obľúbený jogurt s rožkom, ktorý mi na stole nechal určite Dylan.

 Upratala som a išla sa obliecť.( Hore-tie tepláky si predstavte dlhé :D ) 

Vybehla som po schodoch hore. Nevedela som vôbec čo hľadám ani kde to nájdem. Zavrela som oči a predstavovala som si čo asi hľadám. Zrazu som to ucítila. Ucítila som mamu. Otvorila som oči a uvidela som pod vankúšmi krabicu. Sadla som si na biely obrovský koberec, ktorý zaberal skoro celý priestor na zemi. Pri krajoch boli na ňom rozhádzané rôzne vankúše. Otvorila som krabicu. Na vrchu bola mamina teplá ružová deka. Pod ňou boli jej fotky. Knížky, proste malé veci čo pre ňu asi niečo znamenali. Pozerala som si všetky fotky, jej veci. Do očí sa mi nahrnuli slzy a jemne začali stekať po mojich lícach. Zavrela som oči a nadýchla sa maminej vône. Chýba mi. Otvorila som oči. Ucítila som som však aj pach iného vlka. Dylan to nebol. Už sú tri hodiny a stále sa nevrátil. Toto hrabanie v maminých veciach asi spôsobilo, že som vôbec nevnímala čas. Rýchlo som zišla dole. Bežala som ku vchodovým dverám. Obula som sa a vyšla som von. Niekoľko metrov odo mňa stál vlk. Bol väčší ako obyčajný vlk. No super. Bol tmavo hnedý ale nie a tak ako Lú, od neho bol bledší. Premenila som sa aj ja a ten vlk upriamil pohľad na mňa.  Zaujala som bojový postoj, vlk sa stále približoval. Mala som strach ale nechcela som ho dať najavo. Pomaly som sa začala približovať s priateľskou tvárou. Jeho to zarazilo ale priateľky si približoval aj on. Keď bol pol metra odo mňa skočila som po ňom. On to nečakal a ja som využila moment prekvapenia. Premenil sa na človeka a ja hneď po ňom. Ležal na zemi ruky som mu držala nad hlavou a sedela som mu na hrudi. Bol iba v čiernych teplákoch. Bol celkom pekný. Vypracovaný blondiak s ...... ale nemal modré oči, mal ich tmavo hnedé. Usmieval sa na mňa čo som nepochopila. „ Kto kurva si?" Opýtala som sa odporne. Pustila som mu ruky, on ich však nechal hore. „Oo Dylan nehovoril, že má zlú cicu." povedal pobavene a uškrnul sa. Ruky som položila k jeho hlave a pomaly som sa približovala. On si zahryzol do pery. „ Ale cica si dosť pekná nechoď tak blízko lebo sa neudržím." Povedal skôr ako som stihla dačo povedať ja. „ Ak nechceš prísť o časť svojho tela tak by som to neskúšala." Odvrkla som arogantne. On sa iba usmial. „ Odkiaľ poznáš Dylana? " Opýtala som sa odporne. Už som mala ruky vedľa seba a iba som na ňom sedela. On sa však neunúval posadiť. „ Cica si na mňa zlá a chceš aby som ti odpovedal na tvoje otázky? Takto to nepôjde." Usmial sa a pokračoval. „ Niečo za niečo cica. Dáš mi pusu a ja ti dám odpoveď, súhlasíš?"  Dokončil a sadol si aj on čiže som sedela v jeho lone a nohy som mala po stranách jeho bokov. Už už som mu chcela jednu vlepiť keď som počula kroky ďalšieho vlka. Otočila som sa tým smerom a zbadala som čierneho vlka utekajúceho k nám. Bol to Dylan. Žiarivo som sa usmiala a postavila som sa z toho blondiaka. On však už ako človek skočil tiež po tom blondiakovi a skončil hore tak ako ja. To čo ma však zarazilo bolo to čo povedal. „ Dovolil som ti aby si ju trošku naplašil ale ona je moja Thomas ( to je ten jeho kamarát, ktorý mal byť mŕtvy ( ak som písala iné meno prepáčte ale nevedela som nájsť aké)) to, že si kamoš neznamená, že môžeš flirtovať s mojou cicou. " Povedal povedal pobavene. „ Oky ale mám otázku. Hryzie v posteli?" Spýtal sa Thomas zo smiechom. „Hryzie a to mám na nej tak rád. Ale je moja jasné?" Povedal Dylan tiež zo smiechom. Mne ta veta pripomenula noc kedy som prišla s Dylanom o panenstvo. Ale vrátila som sa rýchlo do reality. Obidvaja už stáli predo mnou. Thomasovi som vlepila facku zo slovami. „ Čo teba do toho či v posteli hryziem?" V duchu som sa musela pousmiať, naozaj hryziem. Dalšie facku schytal Dylan. „ A toto je tá tvoja pomsta čo?" Spýtala som sa naštvane. Oni iba sklopili zrak a čakali čo bude pokračovať. Potom som si všimla, že Dylan je tiež iba v čiernych teplákoch a nemohla som sa udržať a kúsla som si do spodnej pery. On si to všimol, vzal ma na ruky ako nevestu a dravo ma pobozkal. Ja som mu bozk opetovala. Bože ja ho tak milujem. Niesol ma k domu ale tesne pred tým ako otvoril dvere zastal. „ Vy ste sa ešte nezoznámili." Povedal s úsmevom. Opatrne ma zložil na zem. „ No Thomas toto je moja Annabell." Zvýraznil to slovo moja a pokračoval. „ Bell toto je môj naj kamoš Thomas." Dokončil. Usmiala som sa na Thomasa. „ Ale priatelia ma volajú Bell. " Dodala som. Išla som mu podať ruku no on ma objal. Keď ma pustil iba som sa nad ním pousmiala. „ Pome už ďalej a mám nápad. Ale mimochodom dnes večer by malo dojsť tvoje druhé prekvapenie. Zahráme sa hru ešte neviem akú ale o tom potom." Povedal a začal sa smiať. Thomas aj ja sme sa k nemu pridali. Dylan ma vzal na ruky a položil ma a na kuchynskej linke. 

ďakujem za vote aj komentíky. A chcela by som jednému človeku vďaka ktorému tento príbeh existuje popriať všetko len to najlepšie. Ľúbim vás. :* Dúfam, že sa časť páčila. :)  A napíšte mi názory na Thomasa prosím:D