Vlčí dar |Dokončené|

5. Kapitola

„Ostaň tu." Povedal. „Oki......Ale počkaj, do prčic. Koľko je hodín? A čo moji rodičia?" Úplne som zabudla. „Pokoj tvoj otec vie o tom, vie viac menej o všetkom. A inak celé prázdniny ostaneš u mňa. Dôvod ti vysvetlím potom." Povedal úplne pokojne.

Pozerala som sa mu do očí keď však zrazu sa začali meniť. Menili farbu aj tvar. Až teraz som si všimla ako sa v nich strácam. Nádherné zelené. Úplne žiaria.

Vlk. Bože. Predo mnou ako naozaj stojí vlk. Kde je? Bože. Zľakla som sa. A rozbehla som sa preč. Bežím a neobzerám sa. Mám strach. Počujem jak beží za mnou. Počujem ho zavýjať. Zrazu skočí a ocitne sa predo mnou. To ma prinúti zastaviť. Z oči sa mi už ronia slzy. Mám strach. Začne vrčať. Pomaly cúvam. Keď však zrazu skočí.

A ja sa ocitnem na zemi. Ale bože to čo? Ja som vlk preboha. Začnem cúvať pred sebou samou. Až narazím na hruď toho vlk. Otočím sa. Hľadí na mňa a ja mu pohľad opätujem. Začne vrčať. Teraz už nemám strach. Áno chápem možno je to čudné,
Po prvé som vlk. Bože ja som vlk. Po druhé nemám strach z vlk ktorý na mňa vrčí. A po tretie páči sa mi to, že som vlk. Zavriem oči. Pripravujem sa na neho zaútočiť ale keď otvorím oči už tam nie je. Je tam len Dylan. On neklamal. Naozaj som vlk. A on tiež. To je super. Pomalým krokom ide ku mne. Začnem vrčať. Ja vlastne nevrčím. Nechcem. Ale neviem to zastaviť. Skočím po ňom. Nebráni sa. Prečo? Bože. Prečo nebojuje? Musí sa brániť. Nechcem mu ublížiť mám ho rada. Bráň sa do riti. Bráň sa prosím. Už začínam mať strach prečo to nemôžem zastaviť. Prečo?

On len leží na zemi. Nehýbe sa. Celého som ho dohrýzla. Boha čo ak.......je mŕtvy.

Už som zas človek. Po líci cítim stekajúcu slzy. Bez váhania pribehnem k nemu a kľaknem si. Jeho hlavu si položím do môjho lona. Odhrniem mu vlasy s tváre.

Je krásny. A ten jeho úsmev. Chýba mi. Po líci cítim už viac než len jednu slzu stekajúcu dole.
Zavrem oči a jemne ho hladkám po líci.

Pocítim jeho ruku na tom mojom. Zotiera mi slzy a usmieva sa na mňa. Sadne si vedľa mňa. A začne. „Takže už mi veríš." Povie a usmeje sa. Však je celý od krvi. Dohryzený. Doškriabaný. Bože. „Som tu preto aby som ťa naučil držať tvoju vlčiu časť na uzde. Chcel som otestovať či po mne vyštartuješ. Ja viem ja viem nechcela si. Nedalo sa tomu zabrániť. Ja viem. A preto celé jesenné prázdniny stráviš so mnou. Tvoj otec o tom vie. Vie o všetkom. Tvoja mama bola vlkodlak len tak pre info. Ostatné podrobnosti ti poviem zajtra dnes sa musíme ísť ešte vyspať.

Po dlhšej dobe ďalšia časť. Prepáčte mi to ale nejak som nemala chuť na písanie. Je to ďalšia taká tá nudná časť ale za chvíľku by sa to už malo rozbehnúť. A vie, že je krátka. Prepáčte. Nejaký ten komentík alebo vote poteší. Ospravedlňujem sa za gramatiku.