Vlčí dar |Dokončené|

16.Kapitola

 Tak prajem šťastný nový rok :* Ľúbim vás

Uvarili sme si jesť. Teda varenia sa ujal Thomas. Najskôr som sa dosť bála vložiť jeho jedlo do úst ale prekvapivo varí úchvatne. Upratovania sa zas ujal Dylan. Thomas si šiel zaniesť veci z auta do Dylanovej izby. Vôbec som nevedela, že prišiel autom. Teraz však rozmýšľam nad tým kde bude spať Zoe ak sa teda vráti. Je škoda, že Deby išla na pohreb svojho otca do Ruska a ostala tam našla si tam nejakého Rusa a j šťastná. Má nový život. ( Len tak pomimo oni žijú v USA ( kde to naozaj neviem :D )) Ale najviac ma trápi Alex podla všetkého zmizla. Jej rodičia sú mŕtvy žila s nami. Musíme ju nájsť. Z hora sa ozval buchot. Ja som nad tým iba prevrátila očami. „Na tej linke sa ti dobre sedí, že?" Opýtal sa Dylan. Ani som si nevšimla, že doumýval a otočil sa ku mne. Jemne som prikývla. Stále bol len v teplákoch a moje oči zastavili na jeho hrudi. Ruky som spojila za jeho krkom a on sa prisunul bližšie. Opatrne sa zdvihol a ruky si spojil pod mojím zadkom aby som nespadla. Usmiala som sa na neho a nežne som ho pobozkala. On ma však začal bozkávať dravo a niesol ma hore. Pred tým ako išiel otvoriť dvere do našej izby stihol Thomas zakašlať a tým nás od seba odrhol. „Ale no cica večer sa sním môžeš hrať koľko chceš teraz ideme hrať hru hore a potrebujem sa s vami porozprávať." Dokončil už vážnejšie. Thomas išiel hore ako prvý a Dylan so mnou okolo trupu hneď za ním. Sadol si pri obrovské okno, bolo už desať hodín. Dylan si sadol oproti nemu a mňa posadil pred neho. Oprela som sa o jeho hruď a čakali sme na to kým Thomas začne hovoriť. „Tak jak začať najskôr poviem to čo mám na srdci a potom môžme si zahrať hru pri ktorej si budeme dávať otázky a hen v rohu som nachystal poháre a nejaké tie flaše alkoholu. " Povedal a uškrnul sa. „ Len ešte musíme počkať na prekvapenie číslo dva." Nechápala som ale radšej som mlčala. Zrazu sa pri schodoch objavila Zoe a Alex sprevádzané štyrmi vlkmi. Dvoch z nich som poznala Bola to Loe a Lú. Rýchlosťou svetla som sa postavila a bežala ich objať. Skoro som ich zvalila. Vlci si šli za tedy sadnúť pri chalanov. Nechápavo som sa pozrela na Alex hneď ako sme sa doobýmali. „Ja prepáč, že som len tak zmizla bola som so Zoe." Hovorila počas toho ako sme si išli sadnúť za nimi. Ja som si sadla tak ako som sedela pred tým vedľa mňa si sadol Lú a Loe a vedľa nich Alex. Na druhej strane sedel Thomas a Zoe a vedľa nich dvaja neznámi vlci. „Tak jak a kto začne?" Opýtal sa Dylan pobavene. Slova sa na začiatok ujala Zoe, bolo mi to hneď jasné vždy rada všetko vysvetľovala ona.„Neviem jak začal ale začať musím čiže toto." Ukázala no vlkov vedľa nej.„Je Met Thomasov tmavo šedí strážca a vedľa je Mal moja karamelová strážkyňa. To čo som si chcela utvrdiť keď som bola preč bolo či sme tí vyvolení mi. U mojej starkej, ktorá je tiež vlk som zistila, že moja teória bola správna. V našich žilách koluje krv vlčice Gahybi, mi sme tí vyvolení. Tesne predtým ako som sa chcela vrátiť som našla vo svorke v ktorej je aj moja baby Alex. Vlkom je už hrozne dlho, vzala som ju zo sebou chcem aby bola v našej svorke, aby bola s nami. Naši strážci sú s nami prepojený a tie znaky čo máme na dlani sú ako dôkaz alebo také niečo. Stvorila ich tie Gahybi a majú nám pomáhať. O druhom dare za  tedy nič nevie. Thomasa aj Dylana som stretla v kaviarni. Dohodli sme sa, že budeme všetci žiť tu. V časti v ktorej si ty asi ešte nebola sú ďalšie tri spálne a obrovská kúpeľňa. Prišli sme neskôr pretože sme si boli doma zbaliť veci aby sme tu mohli zostať natrvalo. Viac k tomu asi mám čo dodať, Thomas." Otočila sa na neho a usmiala sa.„Teraz si na rade ty."  To ako sa na neho pozerala, to ako vyslovovala jeho meno značilo o tom, že Thomas sa jej naozaj páči. „Ja som síce Dylanovi vysvetlil prečo som zmizol a prečo som teraz tu. Nezomrel som ale dosť nepekne som bol zranení tak som sa vrátil do Talianska kde som našiel jednu z najsilnejších svoriek. Pomohli mi sa dať dokopy. A tak som sa vrátil hneď ako som spoznal Metta a teraz som tu. Ale už ma táto vážna debata privádza do depresii takže ideme hrať tú hru. Porade budeme dávať otázky a každý musí pravdivo odpovedať." Všetci sme prikývli. Ja som sa mlčky postavila a šla pre flaše a pohár. Všetci sa na mňa zarazene pozerali. „No čo alkohol je dôležitý." Obhájila som sa a všetci sme sa začali smiať. 

***

  „ Tak Dylan j naozaj pravda, že táto cica tu" Ukázal na mňa.„Hryzie ?" Spýtal sa a všetci sme sa začali smiať. Už prešli ale dve hodiny a máme toho alkoholu už dosť v sebe. „ No čo ti poviem v postli je riadna dračica ale v posteli sme to ešte nerobili." Povedal a všetci sme vybuchli do nekontrolovateľného smiechu. Ani sa vlkom nečudujem, že odišli po pol hodine ako sme to začali hrať. Podozvedala som sa veľa zaujímavých informácii. Napríklad ja som prvé dievča, ktoré Dylan miluje tak moc. Thomas priznal, že nikdy nikoho nemiloval. Ale spôsob ako sa pozerá na Zoe dokazuje, že sa mu páči. Alex priznala, že sa vôbec nechcela vrátiť. „Thomas prečo ma voláš cica?" Opýtala som sa s potláčaným smiechom. „Jedného dňa som si v škole ulovil hrozne pekné dievča. V posteli bola ako dračica a volal som ju cica. Potom však zomrela. Bola to autonehoda. Mala hrozne podobné modré oči tým tvojim. Preto cica. " Povedal trochu vážne. „Ale ak sa tí ta prezývka nepáči ale ma Dylan nejaký problém stačí povedať. " Dodal. „Mne sa páči nevadí mi ako ma voláš a Dylan je podla mňa tiež zmierený." Dylan prikývol a po chvíli už ten smiech neudržal a začal sa smiať, mi sme sa všetci pridali.