Prešli hodiny. Prešli dni. Prešli aj mesiace. A ja som sa opäť naučila smiať. Volám sa Anna. Celým meno Annabell. Už je to nejaký čas, čo žijem Tu. V Kanade s mojim vlkom. Zmenila som sa. Už neplačem. Nespomínam. Nemyslím na neho. Ani na nich. Na moju rodinu čo som opustila.
Je čas vrátiť sa domov.
Takže som toto moje rozhodnutie pokračovať v písaní troška premyslela. A tento príbeh je už hrozne zamotaný. Je to vlastne môj prvý príbeh a je fakt haj buj napísaný. Nebudem ho vymazávať. Len chcem nechať otvorený koniec. Asi vás táto správa moc nepoteší, ale tak som sa rozhodla a myslím, že tak to bude najlepšie.
Moc vám všetkým chcem poďakovať. A naozaj je mi to moc ľúto. Ale ak by som chcela robiť druhú časť musela by som tu prvú úplne upraviť lebo sa v tom strácam ja sama.
Ak máte hoc jaké otázky šup sem s nimi.
YOU ARE READING
Vlčí dar |Dokončené|
WerewolfZačujem zavýjanie niekde v diaľke, v lese. Pozriem sa nad seba, je spln. Rozbehnem sa, bežím za tým zavíjaním. Naskakuje mi husia koža ale bežím ďalej. Zavriem oči. Bežím a cítim sa voľná. Neviazaná, mám pocit, že môžem všetko. Začnem sa smiať a zrý...
