Poslovia padlej hviezdy

Part 4

"Vrátiš sa tam niekedy?" Spýtal sa Levi svojho kamaráta, keď sedeli pri pive v ich obľúbenej krčme. Vincent odtrhol oči od televízora a zazrel na Leviho s výčitkou, že túto tému vyťahuje. 

"Na čo? Prečo by som sa tam vracal?" Odvrkol stroho.

"Kvôli nej." Rýpal do neho Levi s odhodlaním dozvedieť sa viac. 

"Kvôli komu? Kvôli neexistujúcej babe, ktorú vidím len ja? Nechcem vedieť, či som sa zbláznil." Pohľad vrátil k telke, kde bežal futbal. Nedokázal sa ale sústrediť na zápas, hlavu mal plnú úplne niečoho iného. A za to preklínal Leviho, ktorý s tým začal.

"Čo ak ti nešibe? Čo ak to dievča fakt existuje?" Vincent sa na neho ironicky pozrel a zdvihol obočie.

"Robíš si srandu? Kočka na pánskych záchodoch v zrkadle?"

"Nespomínal si, že bola kočka." Sústredil sa Levi na to najmenej podstatné. 

"To je fuk. Je to nereálne. Asi som zjedol niečo skazené, alebo ...ja neviem." Levi sa postavil a odišiel k baru. Zaplatil a vrátil sa k Vincentovi, ktorý ho len nemo a vyjavene sledoval.

"Poďme." 

"Kam?" 

"Za ňou predsa. Chcem vedieť, čo to všetko znamená." Presviedčal ho, no Vincent stále pokojne sedel.

"Na čo? Kámo ja....nejdem.. Proste nejdem. Jediné logické vysvetlenie je, že mi preplo. Nechcem skončiť v cvokhause." 

"Je to najzaujímavejšia vec, ktorá sa ti stala od.... odkedy sme tvojmu otcovi šlohli fľašu tvrdého. A to už je nejaký rok, čo sme tak blbli. Fakt, čo ak je to duch, možno jej pomôžeme. Ty vôbec nie si zvedaví? Nebuď srab!" Vincent sa zdvihol a Levimu sa na tvári zjavil úsmev. No hneď mu z nej zmizol. 

"Idem domov." Riekol mu Vincent a zmizol vo dverách. Levi naňho zavolal, ale on už nereagoval. Urobil to, čo povedal. Šiel rovno domov a sadol si za počítač. Zapol si online hru, ale sotva sa dostal za prvý level, vypol ju. Otvoril si prehliadač a premýšľal, čo tam má vlastne napísať. 

"Duch v zrkadle." Enter.

Prebehol pár odkazov, ale nič užitočné nenašiel. Vykašľal sa teda na to a vrátil sa k hre. Hodiny biehali a Vincent nemal pokoja. Napokon prudko vstal, hodil na seba bundu a zamieril do obchoďáku. 

Kráčal rovno k záchodom. Doslova vletel dnu a zarazil sa, keď sa k nemu otočil chlap, ktorý stál pri umývadle. 

Vincent si uvedomil, že na seba upútal nežiadúcu pozornosť. Potichu a nenápadne sa prešmykol do kabínky a čakal, kým dotyčný odíde. Keď sa ozvali dvere, otvoril tie pred sebou a najprv skontroloval, či je tu sám. Teda, relatívne sám.

Pozrel opatrne a so strachom do zrkadla pred sebou. Videl to, čo predtým. Starodávnu izbu, ako vystrihnutú z historického filmu. Tentokrát však na neho nehľadelo to zmätené dievča. 

"Ha...haló?" Hlesol nesmelo a pristúpil bližšie. Nič sa nedialo, nikto sa neozval. Winnifred stála opretá o stenu a rozhodovala sa, či sa mu má ukázať. Čo ak zasa utečie?

"Som blázon! Som úplný cvok! Šibe mi! Šibe mi! A ten idiot Levi,..." Nadával sám pre seba, hromžil nad svojou situáciou, keď sa zo zrkadla ozval hlas, ktorý ho prerušil.

"Nie si blázon!" Zľakol sa, trhlo ním, akoby mu niekto vrazil dýku do chrbta. Po tele mu prešiel mráz. Nereagoval. Čakal na ďalšie jej slová. 

"Prosím, neodchádzaj!" Šepla, keď si vzdychol a vykukla zo svojho úkrytu. Winnie zastala pred ním a pozrela mu do očí.

"Prosím,...neuteč!" Žiadala ho takmer so slzami v očiach. 

"Skončím u cvokára!" Hlesol si sám pre seba Vincent. 

"Čo je to cvokár?" Spýtala sa zmätene Winnifred. Zdvihol obočie a hľadel na ňu ako na zjavenie. Ako na prízrak, ktorý pre neho aj bola. Stále pochyboval o svojom zdravom rozume. Toto všetko je len výplod jeho mysle. Nemôže byť skutočná. Hoci ju vidí, hoci na neho prehovorila, nemôže existovať. A ak áno, potom sa mu stala tá najbizarnejšia vec na svete. Znova sa obrátil ku dverám a utiekol. Winnie za ním kričala, nezvládala sa pozerať ako jej jediná šanca na záchranu stále uteká preč. Prečo nezostal? 

"Prosím! Vráť sa!" Vincent počul jej krik. Stál za dverami, hlasno dýchal a ľudia prechádzajúci okolo sa na neho divne pozerali. On si ich však skoro nevšímal. Vnímal jej hlas, ktorý sa ozýval po veľkej hale. Jej krik, ktorý počul len on. Bolo v ňom toľko zúfalstva a žiadostivosti. Potrebovala ho. Hoci ho nepoznala. Obrátil sa teda späť k dverám a pomaly do nich zatlačil rukou. Winnifred stála pred zrkadlom, ruku mala priloženú ku sklu a plakala. Pristúpil k nej na pár krokov, nevidela ho. Hlavu s privretými očami mala sklonenú, kvapkali jej z líc slzy a on na ňu nemo civel. Až po chvíli, keď sa utíšila a upokojila zdvihla hlavu a zazrela ho. Usmiala sa. 

"Vrátil si sa!" Zvolala natešene a on jej úsmev opätoval. V ten moment sa rozhodol zistiť, kto je to dievča a čo, do čerta, robí na chlapčenských záchodoch.

Všimla som si, že pár ľudí to číta, ale dajte mi prosím vás vedieť, ako sa vám to páči. Stačí aj kratučký komentár. Len aby som vedela, či vás tie moje žvásty bavia :)