Poslovia padlej hviezdy

Part 15

Keď Levi podišiel k oknu, aby ho zavrel, pretože vo vnútri začínalo byť chladno, všimol si niečo zvláštne. Medzi stromami sa predierali dve postavy. O kúsok vedľa sa nachádzal chodník, tak prečo išli tadiaľto? Zdalo sa mu to podozrivé a hoci nevedel rozoznať o koho ide, dve mohutné postavy mu aj z diaľky nahnali strach. Vytušil problémy a tak prebehol do vedľajšej izby. Vošiel práve vo chvíli, keď Misha odstrihla niť a dokončila tak domácu operáciu na ruke jeho kamaráta. 

"Asi máme problém." Zvolal vo dverách, na čo sa obaja na neho pozreli zmäteným pohľadom. Vincent ho nasledoval do chodby no cestou si neodpustil pripomienky.

"Aký problém? Zas ťa vydesila nejaká veverica?" Levi ho priviedol k oknu a naznačil mu aby sa pozrel von. Odhrnul záclonu a opatrne nazrel do lesa. 

"Do riti!" 

"Nehovor mi, že sú to oni?" 

"Čo sa deje?" Ozvala sa Misha, ktorá stála uprostred izby a behala očami z jedného na druhého. 

"Zdrhni s ňou oknom v zadnej izbe, zdržím ich." Navrhol mu po chvíli premýšľania ale Levi len jemne potriasol hlavou.

"Šibe ti? Nenechám ťa tu s nimi potom čo ti spravili." Ani si nevšimol, že jeho sestra už inštinktívne ustupovala späť do izby. Stál na mieste, ani sa nepohol.

"A čo chceš asi robiť? Museli nechať auto niekde dolu. Kým sa k nemu dostanú, budete už v meste. Len nenápadne obíďte dom, kým ich zabavím."

"Vincent!" Nereagoval na jej hlas. Nevnímal ho v tej situácii. Hľadel na svojho kamaráta a snažil sa ho presvedčiť k úteku.

"Choď s ňou ty, ja ich zdržím!" Ponúkol sa Levi, no vedel, že neuspeje.

"Ani náhodou! S tou rukou nemôžem šoférovať!" 

"Vincent!" Skríkla hlasnejšie, aby konečne upriamil svoju pozornosť na ňu.

"Čo je?" Zreval po nej nervózne, až ňou takmer trhlo.

"Pomôžem vám, kým sa Levi dostane k autu." Zamračil sa, neskrýval svoje opovrhovanie voči jej nápadu.

"Pomôžeš? Ako asi? Zbláznila si sa? Nemáme čas na tvoje hry!" 

"Čo vravela?" Vyzvedal mladík oproti nemu, ktorý počul z ich rozhovoru len polovicu. Bezradne pozrel do zrkadla, či mu Winnie nenapíše odkaz.

"Vraj nám pomôže. Nechápem, čo také by si chcela robiť. Vezmi Mishu a choď!" 

"Počkaj, čo ak má pravdu? Dostanem sa k autu, keď si všimnú, že odchádam, pôjdu za mnou." Vincent neveril vlastným ušiam a o chvíľu neveril ani svojej hlave. Tá ho totiž presviedčala, aby Winifred počúvol. 

"Je to úplné bláznovstvo!" Vydýchol potichu a uprel na ňu svoje zelené oči. 

"Ver mi!" Žiadala ho šeptom a netrpezlivo čakala na jeho reakciu.

"Dobre. Vylez oknom, dostaň sa k autu a zíď do mesta druhou stranou. Chvíľu im potrvá, kým sa vrátia k svojmu autu. Pôjdu za tebou ale budeš mať náskok. Snáď to vyjde." Nič viac nepovedal, ale Levi v jeho pohľade videl ešte jednu zamlčanú vetu. O Mishu sa postarám. Akoby tí dvaja mali spojenie, ktoré nepotrebovalo slová. Prikývol a vzal kľúče od auta. Zmizol za dverami do izby a pri okne čakal, kým sa muži presunú pred dom. 

Vincent nahliadol von a potom sa vrátil k zrkadlu. 

"Čo máme robiť?" Spýtal sa jej so zdvihnutým  obočím a nedočkavosťou. Muži už sa blížili, zostávala im nanajvýš minúta. 

"Zavrieme sa do tamtej skrine." Po jej slovách sa mu tvár zvraštila a obočie sa vytiahlo ešte vyššie než bolo pred chvíľou.

"Čo...čože?" Hlesol neveriacky dúfajúc, že zle počul.

"Vlezte do tej skrine a privri dvierka." 

"Ty si zo mňa robíš blázna? Čo je to za kravinu?" 

"Ver mi! Vysvetlím ti to potom, nemáme čas!" Zhrozene na ňu hľadel, obzrel sa ku dverám. Koľko času im zostávalo? Pár sekúnd, než sem tí chlapi vrazia. Čo mohol robiť? K autu sa všetci nedostanú. 

Možno preto, že nemal inú možnosť, počúvol ju. Ešte predtým ale v kuchyni schytil prvý nôž, čo našiel. Potom otvoril skriňu, vložil do nej zrkadlo a následne tam vtisol Mishu, ktorá tichým hlasom protestovala. 

"Čo sa deje?" 

"Šš. Mlč!" Povedal jej predtým, než sa aj on skrčil pod staré kabáty a privrel tmavé drevené dvere k sebe. Toto je šialenstvo! Samovražda! To nemôže vyjsť! To nemôže vyjsť! 

Ozvala sa rana. Chlapi vyrazili dvere a ľahko sa tak dostali dnu. Vincent netušil, kde je teraz Levi, ale dúfal, že už lezie von oknom a mieri k autu. Kroky po podlahe im napovedali, ktorým smerom muži postupujú. Museli byť stále bližšie a bližšie. Potom zrazu sa ich smer zmenil a vzďaľovali sa. Vincent vedľa seba cítil trasúce sa telo kamarátovej sestry. Priložil jej ruku na ústa, keď domom zaznel úder. Sú v zadnej izbe! Ak by teraz vybehli zo skrine, možno by sa dostali k autu, možno....Možno...

Opäť sa ozvali podrážky mužov na podlahe. Vracali sa do obývačky. 

"Nie sú tu!" Vincent okamžite spoznal hlas idiota, ktorého vtedy zavrel na záchodoch.

"Musia tu byť, je tu predsa auto!" Skríkol druhý. Mladík prestal dýchať, keď sa kroky ozvali pred skriňou. Vedel, čo bude nasledovať. Otvoria sa dvere a oni budú odhalení. Na sekundu mu hlavou preblesklo, že by mohol postrčiť Mishu pred seba. Keď muž otvorí, sotí ju na neho a sám ujde. Hneď však túto myšlienku zavrhol. Neurobil by to. 

Idiot už určite priložil ruku na kľučku. Vincent stisol v ruke nôž a čakal. Hlasné zavrźganie doprevádzalo moment, keď sa dvere trhnutím otvorili.