Poslovia padlej hviezdy

Part 30

"Zdravím, vy ste Eve?" 

"Áno, volali sme spolu. Ani mi k tomu viac nemusíte hovoriť. Idem do toho. Moja mama bola pre mňa jediný blízky človek. Vedela som, že jej zmiznutie súvisí s tým kameňom. Ak máte vinníka, pomôžem vám." Levi jej podal ruku a rozlúčil sa. Winnie ho čakala v aute. 

"Myslíš, že bol dobrý nápad pustiť ho tam samého?" Spýtala sa ho, keď nasadol k nej. 

"Určite lepší, než ho nechať v aute s tebou. Od tej noci v moteli sa bojím, že ak nebudem dávať pozor, tak sa pozabíjate. A navyše sme si tak ušetrili čas." Šliapol na plyn a zamieril na druhý koniec mesta. Zhodou okolností sa práve tam nachádzal ďalší potomok zo zoznamu.

Keď dorazili, Levi zaparkoval pred bránou. Bola odomknutá a tak vykročili rovno k domu. Všimol si však otvorené dvere a to ho trochu znepokojilo. 

"Neskúsiš mu zavolať?" Spýtala sa Winnie opatrne za ním našľapujúc.

"Radšej sa pozrieme dnu." Zamrmlal a prekročil prah. Pomaly pokračoval halou, v dome vládlo ticho. Nazrel do obývačky a jeho zrak upútalo čosi na zemi medzi pohovkou a stolom. Prižmúril oči a vtedy si uvedomil, že je to telo. Priskočil k nemu a snažil sa nahmatať tep. S kývnutím hlavy sa otočil k Winifred, ktorá bezbranne stála za ním. Teraz už bolo jasné, že ich ďalší spoločník bol mŕtvy. 

"Urobil to on?" Spýtala sa ho s obavami, ale odpovede sa nedočkala, pretože sa z haly ozvali kroky. Levi ju natlačil za gauč a prikrčil sa. Do obývačky vošiel muž a zrejme hľadal práve ich. Musel ich začuť. 

"Kde ste?" Zvolal k nim. Levimu bolo jasné, že nemajú veľa času, kým ich odhalí. Winnie ho však vzala za ruku a oboch ich skryla pod svoju mágiu. Muž nazrel za každý nábytok, dokonca aj za gauč, ale keď nič neobjavil otočil sa na odchod. Vtedy Levi rýchlo schytil drevo nachystané pri krbe a zahnal sa na muža. Udrel ho do hlavy, muž spadol na kolená a bolestivo zvýskol. Levi udieral znova a znova, kým sa telo nezvalilo na zem v bezvedomí. Winnie pribehla k nemu a uprela pohľad na telo.

"To je ten, čo nás prenasledoval. Musí tu byť aj tá žena." Ako na zavolanie sa z pivnice ozvalo jej volanie.

"Čo tam toľko robíš? Poď mi pomôcť!" Kričala na svojho komplica, ktorý sa však váľal na zemi bez známok života. Winnie vzala Leviho za ruku a pod rúškom neviditeľnosti ho ťahala za sebou dolu. Dúfala len v jedno, aby schody do pivnice nevŕzgali. Drevo však bolo staré a tak to bola len otázka času, kedy ich prezradí. 

Ako postupovali dolu, všimli si Vincenta priviazaného k starému kreslu. Žena sa oprela o jeho ramená a skláňala sa tak, aby mu videla do tváre.

"Kde sú? Povedz mi to!" Žiadala ho. Zdvihol hlavu, po líci mu stekala krv z natrhnutého obočia. Na kresle sa hrbil, zrejme mu uštedrili pár rán, pomyslela si Winnie. Levi jej stisol ruku silnejšie, vedela, že sa v tejto situácii bojí o kamaráta viac než o seba.  

"Neviem." Žena sa usmiala a vrazila mu päsťou do tváre.

"Klameš. Sú niekde blízko. Ale my nemáme čas prehľadávať celé mesto. Tak mi to povedz. Vieš čo ťa čaká, ak to neurobíš." 

"Sú mi ukradnutý. Najradšej by som ju vlastnoručne zabil a už sa mi to takmer podarilo, keby s ňou nebol on!" Pri týchto slovách prešiel Winnie mráz po chrbte. 

"Ale zdá sa, že ty im nie si ukradnutý. Viem, že ste tu!" Prehovorila zrazu k nim. Levi sa zľakol a ustúpil. Winnie ho pustila a vystrela obe ruky k žene. Mala približne dve sekundy, než na ňu zaútočí. Bez priameho dotyku jej stisla hrdlo a začala ju dusiť. Žena obrátila tvár k Vincentovi lapajúc po dychu.

"Pomôž mi!" Uškrnul sa a pohľad uprel na Winifred.

"Dokonči to!" Ozval sa jeho hlas a ona ho poslúchla. Cítila, že svojou mocou tej žene zabránil v pohybe a tak stačilo, aby sa Winnie sústredila a vysala jej z pľúc všetok vzduch. Levi sa odvážil prejsť k nemu a rozviazať ho. Keď žena padla k zemi, všetci traja vybehli po schodoch hore.

"Čo tí dvaja?" Spýtal sa ich Vincent.

"Sú v obývačke." Ako prechádzali okolo, nazrel dnu a zarazil sa.

"Nie! S tou ženou boli dvaja chlapi! Kde je ten druhý?" Sotva to dopovedal, domom sa ozvala streľba.