Poslovia padlej hviezdy

Part 24

"To je kravina!" Uškrnul sa Vincent a odvrátil od nej pohľad. Winnie sa na neho zahľadela a potichu prehovorila. 

"Vieš, že je to pravda! Cítila som to isté, keď som dostala svoj kameň. Ten tichý hlas v hlave, ktorý ti vraví, aby si tomu veril. Že je to skutočné. Ten pocit, čo máš v hrudi. Hoci ten tvoj sa od môjho značne líši, však?" Prepálil ju pohľadom. Odhalila ho. Presne vedela, čo cíti. Levi prerušil chvíľu ťaživého ticha, ktoré zaplnilo izbu.

"Ale ak vedel, čoho je Vernon schopný, prečo ten kameň prosto nezničil?" Otočila hlavu k nemu, Vincentovi sa zdalo, akoby v tom momente zmizol. Nemienila mu venovať pozornosť, kým sa neumúdri. 

"Snažil sa. Ale nešlo to. Pokúšal sa ho rozdrviť na prach, ale kameň akoby žil svojím vlastným životom. Rozlomil sa, ale len raz. Zostala z neho sedem kúskov. Nolas do nich udieral koľko vládal, ale viac sa mu ich rozlomiť nepodarilo. Snažil sa ho zbaviť inak. Hodil ho do rieky, do priepasti, do ohňa. Kameň sa vždy vzniesol do vzduchu a vrátil sa k nemu akoby mal v sebe akýsi magnet."

"To je šialené!" 

"Máš pravdu." Prisvedčila Vincentovi, až ho prekvapilo, že s ním súhlasí. 

"Nepozeraj sa tak na mňa!" Zahriakla ho a sklopila tvár. 

"Ako?" Nerozumel. Zdalo sa, ako by sa ho jej hlas dotkol. Zamračil sa.

"Ako na korisť. Viem, že sa v tebe prebudilo nutkanie mi ten kameň vziať, ale dostaneš ho odo mňa len cez moju mŕtvolu." 

"Iste." Potriasol ironicky hlavou. No Winnie na neho obrátila vážnu tvár.

"Myslím to vážne!" Zelené oči sa do nej zabodli ako ihly. Vstala a položila pred neho na stôl knihu.

"Ak mi neveríš, nájdeš to tu. Bude sa to zhoršovať. Ten pocit vo vnútri. Nakoniec ťa nič nezastaví od toho, aby si ma zabil. Pretože len tak získaš ten kameň. Je so mnou spojený až do smrti. Všetky ostatné Stelly sú mŕtve. Inak by sa Vernon nedostal k ich kameňom." 

"Ale ak ich má, nemôže s nimi..." Prerušil ju Levi, no zastavil sa. Prišlo mu šialené, pýtať sa jej na čosi také. 

"Nemôže s nimi čarovať?" 

"Nie. Potrebuje všetky kúsky, aby si prinavrátil moc. Môj je posledný."

"Čo chceš robiť? Schovávať sa, kým ťa nenájde?" Podpichol ju Vincent chladne.

"Nie. Musím zabiť Vernona a kamene vrátiť potomkom, ktorí ich mali zdediť." Izbou sa ozval smiech. Vincentovi kútiky úst vyleteli do polovice líc. Winnie zostala stáť vedľa neho, Levi na neho zazeral sediac na posteli. Prebehol po nich očami a vysvetlil im svoju reakciu.

"Zabiješ ho? Ako? Veď si práve povedala, že má so sebou tých Oculov. Zabijú ťa hneď, ako ťa zbadajú. Nemáš proti nim šancu. A navyše... pozri sa na seba! Prvý človek, čo ťa zbadá ťa pošle do blázinca. Nedostaneš sa ani do vedľajšieho mesta."

"Sama nie." Rozhodil rukami akoby jej vravel "Vidíš?". Lenže vzápätí si uvedomil, čo myslela svojou odpoveďou. Levi mu však nedal možnosť reagovať.

"A čo keby si našla tých potomkov a dostala ich ku kameňom? Tak by ste mali dosť energie proti Oculom, nie?" 

"Šibe ti? To by nikdy nevyšlo!" Trval na svojom Vincent, ale oni si ho nevšímali.

"Možno."

"Mohlo by to vyjsť. Najprv nájdeme Stelly a potom hurá ku kameňom!" Zvolal priam víťazoslávne. Winnie sa nepatrne usmiala, ale Vincent im spokojný moment prekazil.

"Hej! Vy idioti! Čo ste si šľahli? Toto je samovražda! Levi! Snáď jej nechceš pomáhať? Beztak neviete, kde ich hľadať, ani to, či pôjdu s vami. Pošlú vás do čerta. Budete pre nich len dvaja blázni, ktorý melú piate cez deviate! A aj keby sa vám to predsa len podarilo, o čom pochybujem, ale aj keby, ako sa k Vernonovi chcete dostať? V momente ako sa k nemu priblížite sú z vás mŕtvoly!" Jeho hlas sa rozliehal izbou a Winnie vmietol do duše pochybnosti. Odhodlanie však neopúšťalo druhého z chlapcov, ktorý vstal a vzal si zo stola knihu, pričom významne pozrel na svojho kamaráta.

"Podarí sa nám to. Pretože máme priepustku rovno k Vernonovi." Vincent nechápavo prižmúril oči. 

"Akú priepustku?" 

"Teba, ty cvok!" Odvetil mu s úsmevom na tvári.