Poslovia padlej hviezdy

Part 5

"Vrátil si sa tam?" Spýtal sa ho Levi, keď mu neskoro večer zavolal, aby sa  stretli.

"Musel som. Nedalo mi to pokoj." 

"Takže už veríš, že je skutočná?" Vincent potriasol hlavou a prečesal si vlasy.

"Nie. Neviem. Stále si myslím, že som sa pomiatol." 

"Prečo? Nepovedala ti, kto je?"

"Nestihla."

"Ako, že nestihla?" Vyzvedal Levi a Vincent si v hlave vybavil, čo sa tam stalo, než ho odtiaľ vyviedla ochranka.

*Flashback*

"Vrátil si sa!" Zvolala na neho natešene dievčina.

"Neteš sa, ešte stále môžem odísť."

"Nie, prosím!" 

"Okej. Prečo ťa vidím? Teda...vidím ťa len ja?" Winnie prikývla, ale Vincent aj tak vybehol von s cieľom, overiť si to. Winnifred sa zľakla, že ju znova nechá samu a tak za ním kričala. Zastavil sa za dverami, keď počul jej zúfalý hlas. Nakukol späť a pozrel na ňu.

"Vrátim sa. Počkaj." Zavrel dvere a rozhliadol sa po hale. Veľa ľudí tu nebolo, ale všimol si staršiu pani prechádzajúcu okolo zábradlia od schodov. Dobehol k nej a oslovil ju.

"Prosím vás, môžete ísť so mnou na chvíľu? Potrebujem, aby ste sa len na niečo pozreli." Ukázal smerom k záchodom a pani od neho s vydeseným pohľadom rýchlo utiekla. Vincent si vzdychol a mihol pohľadom na druhú stranu. Blížili sa k nemu dve pubertiačky a hlasne sa chichotali. Vyšiel im naproti a zastal rovno pred nimi.

"Baby, prosím vás, poďte so mnou na záchody. Musím vám niečo ukázať!" Dievčatá na neho vyvalili oči a odstúpili.

"Nie, nebojte sa! Len na chvíľu poďte dnu!" Jedna z nich ho odstrčila a skríkla po ňom.

"Jasné, daj si odchod ty úchyl!" 

"Baby, počkajte!" Rýchlo sa od neho vzďaľovali a Vincent sa otočil na druhú stranu, keď videl, že išli za ochrankou. Nasadil si na hlavu kapucňu a schoval sa za roh. Vzdychol si a hľadal očami niekoho ďalšieho. Potreboval si to overiť. Zrazu uvidel chalana asi v jeho veku. Priskočil k nemu a šeptom ho oslovil.

"Počuj, môžeš ísť so mnou na záchody? Bude to rýchle, nezdržím ťa!" Chalan sa zamračil a pokračoval v ceste. Vincent ale z nejakého dôvodu nezmĺkol, čo si potom vyčítal.

"Hej, len na chvíľu poď so mnou!" Chytil ho za rukáv, ale chalan sa mu vyšmykol a odsotil ho od seba.

"Čo máš za problém?" Zrúkol po ňom neznámy a Vincent si všimol, že už sa k nim blíži aj chlap z ochranky.

"Čo sa tu deje?" Chalan na neho ukázal rukou a začal vysvetľovať.

"Tento magor chcel, aby som s ním išiel na záchod. Čo si buzerant? Daj mi pokoj!" Ochrankár ku mne pristúpil a zdrapil ma za rameno.

"Už sa na teba sťažovali aj tie dievčatá. Odíď, alebo ťa budem musieť vyhodiť." Vincent si uvedomil, ako jeho slová vyzneli, ale nemienil len tak odísť.

"Nie, ja....musím sa tam vrátiť. Poďte so mnou vy!" Navrhol mužovi, ktorý sa na neho zamračil a už ho ťahal po schodoch dolu. Vyviedol ho až pred budovu a čakal, pokým sa Vincent vzdiali od vchodu. Napravil si bundu a pobral sa preč. 

*Koniec flashbacku*

"To nemyslíš vážne?" Pobavene na neho hľadel Levi a dusil v sebe smiech.

"Došlo mi to až potom, ako debilne to vyznelo. Musím sa tam zajtra vrátiť. Pôjdeš so mnou, ak by tam znova bol ten ochrankár."

"Fajn. Ale takto to riešiť nemôžeme. Myslím, ...chceš chodiť každý deň do obchoďáku na záchody a baviť sa so zrkadlom?" Vincent kopol do kameňa na chodníku a sledoval, kam sa až odrazí.

"A čo mám asi tak robiť?" 

"Ak ju nedostaneme z toho zrkadla, potom musíme dostať to zrkadlo z obchoďáku." Vincent sa na neho zamračil a premýšľal, kam tým Levi mieri.

"Ako asi? Ak by sa rozbilo, vyhodili by ho. Ale neviem, čo sa stane ak by sa rozbilo. Čo ak potom zmizne?" Vtedy ho to napadlo. Nadýchol sa a usmial.

"To je ono! Rozbijem ho! Ona zmizne a je po probléme!" Levi ho udrel do ramena a vyčítavo zdvihol obočie.

"Šibe ti? Nie! Vymyslíme niečo iné."

"A čo asi? Chceš zavolať krotiteľov duchov?"

"Zajtra sa stretneme o štvrtej pri tebe. Len dovtedy neurob žiadnu kravinu." Vincent prikývol, stáli pred jeho domom a rozlúčili sa. 

Vážne by sa jej len tak zbavil? Rozbil to zrkadlo a nechal ju tam? Pýtal sa Vincent sám seba. Napokon potriasol hlavou a pobral sa domov. Winnifred medzitým sedela za stolom, hlavu mala opretú v dlaniach a s pohľadom upreným na dvere čakala, kedy sa ten chalan vráti. 

Vráti sa vôbec? Čo keď ma chcel len oklamať a vypariť sa? Určite! Sviniar jeden! 

Vstala od stola a prešla k posteli. Schúlila sa pod perinu a zavrela oči.