Poslovia padlej hviezdy

Part 29

"Buď ticho! Urobím to rýchlo, sľubujem!" Prehovoril k nej, keď otvorila oči. Jeho hlas bol taký tichý a zároveň zlovestný, že jej po tele prešla triaška. Vytreštené oči upierala na jeho strhanú tvár. Sedel na nej obkročmo, jeho stehná ju tlačili do rebier. Jednu ruku držal na jej ústach a druhou zvieral nôž nad jej krkom. Zeleň v jeho očiach potemnela, zahalila ju tma. Ruka sa mu chvela, akoby váhal. Prosila ho pohľadom, pomrvila sa, no nepohla sa ani o pár centimetrov. Mal ju v zajatí. 

Každú chvíľu sa prebudí, pomyslela si. Bola to len ďalšia nočná mora! 

Teraz!

Teraz!

Opakovala si v mysli dúfajúc, že tým privolá bdenie.  Cítila jeho zrýchlený dych aj svoje divo búšiace srdce. Nôž sa však blížil k jej koži a Vincent na ňu pozeral priam zhypnotizovane.Nie! Nedíval sa na ňu. Bol to kameň, na ktorý upriamil svoju pozornosť.

Teraz!

Preber sa!

Preber sa!

Nôž vnikol do tkaniva a rozrezal ho. Pochopila, že sa nepreberie. Toto nebol sen. Bola to skutočnosť. Dialo sa to naozaj. 

Zozbierala v sebe všetku silu a snažila sa ho od seba odsotiť. Bránil sa. Vlna horúcich plameňov narazila ako štít do chladného vzduchu, ktorý sa z nej šíril. Ruky zakvačila do jeho zápästí. Škriabala, stískala, robila všetko,  len aby ju pustil a nezaryl nôž hlbšie. On akoby však zamrzol v tomto postoji. Nôž sa chvel zarytý v jej krku sotva postrehnuteľne, no i tak cítila potôčik krvi stekajúci do tmavých vlasov na vankúši. 

Winnie vedela, že musí niečo urobiť. Sústredila pozornosť na jeho oči. Uprene sa do nich zadívala. Trvalo niekoľko sekúnd, než zaklipkal očami. Pustil jej ústa a pretrel si oči chrbtom ruky. Vzplanula v nej odvaha a rukami sa zaprela do jeho hrudi. Stratil koncentráciu, oči ho pálili, začali mu z nich stekať krvavé slzy po bledých lícach. S priduseným výkrikom sa jej konečne podarilo zhodiť ho zo seba. Spadol vedľa postele a ona okamžite vystrelila na nohy. Zdvihol sa a vybral sa k nej. Niekoľkokrát si utrel oči, no štípanie neprestávalo. 

Vystrel k nej ruku a svojou silou ju pritlačil o stenu. Zostala ako prikovaná. Kráčal priamo k nej. Kameň na jej krku sa rozžiaril a modré svetlo zaplnilo izbu. Pozorovala svojho nepriateľa, ktorý s chladom zabijaka zastal pred ňou. Odvrátila hlavu, keď ucítila na tvári jeho studený dych. Akoby ten dych patril mŕtvole. Zdvihol ruku k jej hrdlu. Čepeľ sa zaleskla v modrom svetle kameňa. 

Vo vedľajšej izbe bolo ticho, na Leviho sa spoliehať nemohla. Pomohol by jej vôbec? Vincent bol predsa jeho kamarát. Mala len samu seba. A kameň. Samozrejme!

V ten moment ucítila jeho silu. Preto na neho nezaútočila skôr plnou silou. Kameň si šetril energiu. Akoby mal vlastný rozum. Hoci ho vlastnila, bránil sa tak ako on chcel. Cítila ako sa nabíja vzduchom a vetrom, ktorý prúdil za dverami. Tvoril sa v ňom vulkán. O sekundu zaútočí. Potrebovala však priamy kontakt. 

"Nerob to! Prosím!" Vyslovila potichu a odhodlane k nemu vzhliadla.

"Musím." Odvetil chladne. Nebol si tým však úplne istý. Prezradila ho trasúca sa ruka aj nepokojný dych. 

"Ty nie si ako oni. Cítim to. Prosím!" Naklonil sa k nej celkom blízko. Čepeľ znova narazila na jej pokožku. Zelené oči ju prepaľovali, akoby jej hľadel až do duše.

"Tak mi dovoľ posledné želanie!" Vyhŕkla, keď pritlačil na rukoväť a jej sa zatajil dych. Zastal. Mlčky na ňu upieral pohľad a kývol hlavou, nech svoju požiadavku vysloví.

"Pobozkaj ma!" Šepla. Na čele sa mu zjavila vráska. Váhal. Nehýbal sa. Stál pred ňou ako socha a tak to urobila sama. Spojila ich pery na krátky okamih.

Vtedy sa kameň rozžiaril ešte väčšmi. Vincentovo telo sa ako prilepené k podlahe odsunulo od svojej zajatkyne až k protiľahlej stene. Izbou sa ozval hlasný náraz, nôž mu vypadol z ruky. Winnie prižmúrila oči, Vincent akoby sa prebral z tranzu. Vystrela ruku. Hrdlo sa mu stiahlo, oči vypúlili. Z pľúc mu odchádzal potrebný vzduch, miestnosť naplnil chrapot dusiaceho sa. 

"Dosť!" Skríkol k nej Levi a ruku jej rýchlo pritlačil späť pozdĺž tela. Winnie prerušila svoju mágia a Vincent sa zviezol k zemi lapajúc po dychu. Jeho kamarát na nich zmätene pozeral. Nerozumel situácii, bolo mu jasné len to, že zatiaľ čo spal sa tu stalo niečo vážne. 

Tmavé vlasy si dala za ucho a nenávistne pozrela na mladíka na zemi. 

"Ešte raz sa ma dotkneš a zabijem ťa!" S touto vyhrážkou opustila miestnosť a vyšla do nočnej ulice. Prebehla za budovu motela a na na štrkovej ceste sa spustila na kolená. Do očí sa jej vtisli slzy, ktoré jej hneď zmáčali líca. 

Premkol ju strach. Ohromný strach, že jej život skončí skôr, než znova začne. Kvôli nemu. 

Bol silnejší, než si myslela.