Poslovia padlej hviezdy

Part 9

Dnes rovno dve časti a táto ešte o niečo dlhšia. Vincent nám začína ukazovať svoju pravú tvár a aj to, že rozhodne z neho nebude nijaký ideálny hrdina. Ale koho by bavilo stále čítať o dokonalých chlapoch však? :D Budem rada za každý koment, ktorým mi dáte vedieť svoje dojmy. Snáď vás to aspoň trocha baví.  Užite si čítanie. 

Vaša Lil *

Levi mu volal, písal správy ale Vincent to ignoroval. Nechcel s ňou mať nič spoločné. Kašlal na to, či je pravda, čo vravel ten chlap. Ak sa jej mohol zbaviť, veľmi rád to urobil. Ešte stále nejaká jeho časť pripúšťala možnosť, že aj toho chlapa na záchodoch si len predstavoval, aby sa zbavil jej. Čo ak to boli len výplody jeho fantázie? Ale bol tam aj Levi! Mohol tam byť...možno tam nebol. Možno si ho len pričaroval. Stále mohol byť cvok. Podstatné ale bolo, že jeho problémy mohli zmiznúť a stačilo hodiť za hlavu, že ju niekedy videl. To zvládne. Hoci mu zvedavosť hrýzla myšlienky, nútil sa prestať na to myslieť. Čím skôr to zrkadlo zmizne, tým lepšie.

Levi mal však iný názor. Nemienil to nechať len tak. Hoci ju vidieť nemohol, záležalo mu na tom, čo s ňou bude. A keďže mu Vincent nechcel pomôcť, rozhodol sa konať na vlastnú päsť. Rútil sa do úplného šialenstva. Doteraz takto nikdy neriskoval. Nevedel ani kde sa v ňom vzala odvaha na niečo také, ale chcel Vincentovi vytrieť zrak. Týmto ho úplne odrovná! 

Kráčal si to do obchoďáku s veľkou taškou. Nikomu sa nezdal podozrivý. Prečo by aj? Nebol jediný, kto v rukách vláčil nákupné tašky. Narozdiel od ostatných ju ale on nemal plnú všelijakých nových handier či hlúpostí do domu. Mal v nej poskladanú škatuľu od televízora a staré zrkadlo. Zastavil sa v troch obchodoch, nakúpil nejaké drobnosti a potom zamieril na záchody. Netušil, či ho dievča počuje. On ju tiež nepočul. Preto jej ani nič nehovoril. Vybral škatuľu z tašky, poskladal ju, zlepil lepiacou páskou a vykukol na chodbu. Keď si bol istý, že ho nikto nevyruší, sňal zo steny zrkadlo a vložil ho do škatule. 

Mal dobrý odhad, pretože zrkadlo tam zapadlo na centimeter presne. Na jeho miesto zavesil staré zrkadlo, ktoré kúpil vo výpredaji za pár drobných. Škatuľu zatvoril, zdvihol pod pazuchu a tašku s nákupom vzal do druhej ruky. Potom sa vybral von, kde ešte raz skontroloval stav na chodbe. Všimol si podozrivého muža, ktorý si ho akosi zvláštne premeriaval. Levi sa snažil pôsobiť nenápadne a zrýchlil krok, aby bol čím skôr vonku. Neustále sa pritom obzeral za seba. Zdalo sa mu, že ho každý pozoruje, že sa o pár sekúnd objavia policajti a zavrú ho za krádež. Ale prakticky to nebola krádež ako taká, dal tam predsa druhé zrkadlo. 

Chlapi preň mali prísť až v noci a ak nemajú rovnakú výhodu ako Vincent, tak ani nebudú vedieť, že majú zlé zrkadlo. To im mohlo získať čas, aby dostal Winnie von. Ako to ale urobí? Nepočuje ju, nevidí. Premýšľal nad tým celou cestou domov. Keď za sebou zabuchol dvere, položil tašku v kuchyni a zrkadlo vybral na stôl, kde ho oprel o stenu. Pozeral sa na svoj vlastný odraz a vôbec nevnímal nahnevaný hlas dievčaťa, ktoré sa ozývalo z druhej strany. Winnie netušila, čo má robiť. Búchala na sklo, kričala, pýtala sa, kto je. Zdal sa jej povedomý ale nemohla si spomenúť. Pri tom množstve tvárí, ktoré už videla sa jej zdal celkom obyčajný. Nechápala prečo ju skladá zo steny, dáva do akejsi hnedej nádoby a znova vyťahuje. Všimla si, že je na inom mieste a hoci sa snažila dozvedieť od neho vysvetlenie, vedela, že sa ho nedočká. Nevidel ju. Jediný kto jej mohol pomôcť bol Vincent a ten bol teraz ktovie kde.

„Winnifred?" Oslovil ju zrazu mladík a ju prekvapilo, že vie jej meno.

„Som Levi, Vincentov kamarát. Počuješ ma? Asi vieš, že ťa nemôžem vidieť, ale možno....nedalo by sa niečo spraviť, aby sme spolu mohli komunikovať? Nenapadá ťa niečo?" Zmätene sa rozhliadla okolo seba, keď sa trochu upokojila potom, čo sa predstavil.

„Ja neviem...Ako mám viesť rozhovor so slepcom, ktorý nepočuje?" Vravela si sama pre seba a keď už bola zúfalá, tresla dlaňou po stole. Kalamár sa zakolísal a kvapka atramentu z neho vyletela na stôl. Zmizla o pár sekúnd a ona vedela, že je späť v nádobe. Tá drobná kvapka jej však vnukla nápad. Vzala zo stola pero a vložila ho do atramentu. Potom ho priložila na sklo pred sebou a potiahla. Leviho tvár sa zmenila zo smutnej na prekvapenú.

„To si urobila ty?" Spýtal sa jej nadšene keď zbadal na svojom odraze tmavú značku. Winnie zaskočená tým, čo práve dokázala okamžite namočila pero znova do kalamára a začala písať na sklo.

„Vidíš to?" Napísala. Levi prikývol.

„Áno. Vidím. Len píš ďalej." Winnifred sa trochu obávala, že pri písaní minie atrament ale v izbe sa nachádzala už tak dlho a jej zákony platili vždy a bezchybne. A tak sa aj minutý atrament musel vrátiť späť do fľašky. A tak sa aj stalo, presne o štyri sekundy. Farba sa zo skla odlepila a v kvapke preletela späť do kalamára.

„Kde je Vincent?" Prečo sa pýta práve na to? Nepotrebuje ho. Levi jej môže pomôcť a zjavne je ochotnejší než Vincent.

„On...príde neskôr. Musel niečo vybaviť." Odvetil jej Levi snažiac sa zakryť svoju nervozitu. Nikdy nebol dobrý klamár.

„Musím sa ťa niečo spýtať...Boli za ním nejaký muži. Vraj ťa hľadajú. Čo sú zač?" Winnie sa zdesila. Netušila, že ju nájdu. Vzdychla si a premýšľala, čo mu odpovedať. Má mu povedať pravdu? Vincentovi ju zamlčala. Ale on ani nevyzeral, že by to chcel vedieť. Možno ju Levi dostane von skôr, ako ich tí chlapi zabijú.

„Zlí." Napísala rýchlo, pričom sledovala Leviho výraz.

„Vedel som to! Ten idiot sa na teba vykašľal a pritom ..." Vykĺzlo mu zrazu a Winnifred zostala stáť s otvorenými ústami. To si mohla myslieť. Jasné, že sa jej rád zbavil. Ale prečo tu potom bol on? Prečo ju odtiaľ vzal. A kde vlastne bola?

„Kde to sme?" Znela ďalšia jej otázka napísaná na skle.

„U mňa doma. Zostaneš tu, kým nenájdem spôsob ako ťa odtiaľ dostať."

„Ďakujem." Odpísala a Levi sa pousmial. Potom začul ďalšie škrabanie pera po zrkadle a cez jeho odraz sa objavovali nasledujúce písmená:

„Prečo mi pomáhaš?" Levi pokrčil plecami a uškrnul sa.

„Ani neviem. Naštvalo ma, že Vincent sa z toho vyzul. Ale keď sa dozvie, čo som spravil, okamžite ti bude chcieť pomôcť. Neznesie, aby som bol lepší než on." Winnifred nad jeho slovami premýšľala hodnú chvíľu a potom napísala:

„Nehovor mu to, prosím. Nechcem jeho pomoc. Je to zbabelec."

„Ako chceš. Snáď ti budem vedieť pomôcť aj sám." Dodal Levi a odbehol zamknúť dvere. Winnie čakala kým sa vráti. Videla, že si ide hriať jedlo a tak jej došlo, že bude asi čas večere. Ona jesť nepotrebovala. Necítila hlad. Preto vzala posledný raz do ruky pero a na sklo mu načmárala „Dobrú noc." Levi jej zdvorilo odvetil a vzdialil sa. Winnifred si ešte chvíľu obzerala novú miestnosť, v ktorej sa ocitla. Páčilo sa jej tu viac ako na tom poslednom mieste. Napokon sa pobrala k posteli a zachumlala sa do perín. Cítila v sebe hnev. Vincent jej sľúbil pomoc a teraz ju hodil do rúk tým podliakom. Toto mu spočíta, keď sa dostane von. A s Leviho pomocou to bude čoskoro.