"Zastav!" Zvolal rázne Vincent, keď prechádzali cez ďalšie mesto. Išli takmer celý deň, a zastavili len občas na krátko. Levimu sa zatvárali oči, ale neodvažoval sa požiadať Vincenta, aby šoféroval on.
"Čo sa deje?" Nechápavo sa k nemu otočil.
"Proste zastav!" Poslúchol a odstavil auto pozdĺž chodníka, hoci nerozume, prečo ho o to Vincent požiadal. Vysvetlenia sa však nedočkal. Dvere na druhej strane sa otvorili a jeho kamarát vystúpil z auta. Bez slova sa pobral preč a ignoroval Leviho otázky ozývajúce sa z auta.
"Kam ideš?" Neodpovedal. Zmizol v obchode na rohu a vrátil sa o niekoľko minút. Sadol si späť na svoje miesto a jednoducho povedal Levimu, aby pokračoval v ceste.
"Kde si bol?" Ozvala sa po chvíli Winnie a on vytiahol spod bundy tričko a legíny, ktoré jej hodil na zadné sedadlo.
"Na najbližšej zastávke sa prezlečieš."
"Ukradol si to?" Neveriacky na neho pozrela v spätnom zrkadle a vzápätí ju nasledoval nahnevaný hlas Leviho.
"Vincent!"
"Čo je? Sedíme v kradnutom aute. Nejaké handry navyše sú najmenší problém. Okrem toho, pozri sa na seba! V tomto si nenápadná ako Ferrari medzi BMW."
"Čo je to ferrari?" Spýtala sa ho zmätene a on si len vzdychol. Občas zabúdal, odkiaľ prišla.
"Ako nájdeme tých ľudí? Môžu byť roztrúsený po celom svete." Winnie potriasla hlavou a prezerala si zvláštny obrázok na tričku.
"Boli sme jediná rodina spoza mora, ku ktorej sa kameň dostal. Ostatní by mali byť na tomto kontinente."
"Fajn. Takže?" Otázkou jej naznačil aby pokračovala.
"Takže podľa mien zistíme, kto z rodu záhadne zmizol a oslovíme jeho deti." Vincent sa uškrnul nad jej uvažovaním.
"Predstavuješ si to príliš jednoducho." Prekazil jej úsmev na tvári pochybnosťami, no Levi sa priklonil na jej stranu.
"Prečo? Stačí skontrolovať posledných 200 rokov. To nebude také ťažké. Daj jej papier a pero. Napíše nám mená, pozrieme sa po nich neskôr, keď niekde zakotvíme."
"Čo ak nemajú deti?" Namietal Vincent.
"Tak vyhľadáme súrodencov."
"Čo ak boli jedináčikovia?"
"Ty si nedáš pokoj?Nájdeme najbližšieho príbuzného a hotovo. Bodka. Prestaň rýpať."
"Fajn, ako myslíš." Winnie sledovala ich drobnú hádku zo zadných sedadiel a neuniklo jej, že Vincentov zrak znova padol na jej kameň. Nervózne sa pomrvil a ona si radšej prívesok inštinktívne skryla za lem šiat. Hoci vedela, že to nepomôže k tomu, aby na to prestal myslieť. A vedela aj to, že sa to bude zhoršovať.
****
Keď vyšla z maličkej kúpeľne oba páry očí sa upreli na ňu.
"Konečne vyzeráš normálne." Usmial sa na ňu Vincent ale rýchlo uhol pohľadom, pretože mu zrak znova padol na prívesok. Winnie prešla prstami po zvláštnej látke obopnutej okolo nôh.
"Cítim sa v tom ako nahá. Toto naozaj dnes dievčatá nosia?" Neisto sa obrátila na Leviho, pretože Vincent si ju viac nevšímal.
"Áno. Hoci...mohol si jej vybrať niečo pohodlnejšie." Vytkol kamarátovi, ktorý si prezeral zoznam ležiac na druhej posteli.
"Nemal som čas. To za prvé. Potreboval som niečo, čo zmestím pod bundu a nebude to nápadné. To za druhé. A za tretie, všetky predsa tvrdia, aké je to strašne pohodlné a prispôsobivé. Večernú róbu šlohnem nabudúce, keď pôjde madam na ples k Vernonovi."
"Nijaké nabudúce!" Zahriakol ho Levi.
"Fajn. Len pokiaľ nebudeme nutne niečo potrebovať." Doplnil si šeptom sám pre seba.
"Kto je prvý?" Zdvihol sa Levi z postele a prešiel k Vincentovi a vytrhol mu zoznam z ruky.
S ním si sadol za stôl a prečítal prvé meno.
"Alfréd Korchinski."
"Super. Podľa tohto ho určite nájdeme. Znie to ako meno pre psa." Winnie sa mu zahľadela do očí svojím tmavým pohľadom.
"Náhodou je to pekné meno. Nolas o ňom hovoril veľmi dobre. Vlastne..jeden z pán, ktorý býval neďaleko nášho panstva mal psa, ktorý sa volal Vincent. Ale bol milší než ty." Levi sa usmial a s otázkou zdvihol oči od papiera k Winifred.
"Kto bol milší než on? Ten pes, či jeho pán?"
"Obaja."Dodala Winnie a užívala si krátky moment Vincentovho poníženia. Jeho pohľad znova zablúdil na jej krk. Naprázdno prehltla a schovala ho pod tričko. Čakala na Vincentovu reakciu, na nejakú poznámku, ironický vtip, čokoľvek. Čokoľvek, čím by sa bránil proti jej doberaniu. On však mlčal a uložil sa na posteli s vážnou tvárou. Bol nepredvídateľnejší než si myslela. A z toho dôvodu sa ho bála ešte viac než doteraz.
YOU ARE READING
Poslovia padlej hviezdy
FantasyWinifred strávila dlhé roky skrytá pred zrakom ostatných. Ľudia ju obchádzajú, nevnímajú, nevidia. Nik nepočuje jej hlas a tak sa spoza zrkadla rozpráva len sama so sebou. O to viac ju prekvapí keď jej odpovie istý mladík. Kto to je a prečo je za c...