Poslovia padlej hviezdy

Part 22

Prečítal si to niekoľko krát, aby sa uistil, že tomu rozumie správne. Levi spal otočený k stene a hoci ho na sekundu napadlo, že ho prebudí, napokon ho nechal tak. Beztak by mu nepovedal, či to bude fungovať. Nemohol to vedieť. 

"Ak je Stella v ohrození života a jej telesná schránka upadla do hlbokého spánku, musí získať dostatok energie, aby udržala silu kameňa. Pomôcť jej môže len bytosť jej druhu. Ak sa to však nepodarí dostatočne rýchlo, Stella už sa nepreberie a zostane kdesi na pomedzí svetov. Energia najviac prúdi telesným zlúčením, spojením rúk alebo pier." Vincent dúfal, že to pochopil správne. Podľa schopností predsa bol jedným z jej druhu, či nie? Ako by ju inak dostal z toho zrkadla? Nemal času nazvyš. Hlavou mu preblesklo, že by ju mohol nechať tak. Ak sa nepreberie, konečne sa jej zbaví. Lenže aj s ním nebolo niečo v poriadku a on chcel vedieť, čo. Okrem toho, zostať naveky uväznená niekde, ...ani netušil kde. Potom, čo strávila roky v jednej izbe. Nemohol jej to urobiť. Koniec koncov, zachránila ich. Dlhoval jej to. Stále nerozumel, čo je zač a mohol sa to dozvedieť len od nej. Ak ju teraz zachráni. 

Pristúpil k posteli, na ktorej ležalo jej nehybné telo. Sadol si na okraj a vzal ju za ruku.

"Čo mám robiť?" Vyslovil otázku do ticha, nebol prekvapený, keď mu nik neodpovedal. Nič sa nedialo. Stisol jej dlaň silnejšie a načiahol sa po jej druhej ruke. Ucítil jemný elektrický výboj. Takže sa predsa len niečo dialo. Bol to slabučný náznak toho, že to funguje. Winnie sa však nehýbala. Dych mala rovnako slabý a dlane studené. 

"No tak!" Šepol bezradne k nej hľadiac do jej spiacej tváre. Nijaká reakcia. Potriasol jej rukami ale bolo to márne. Možno už je neskoro. Možno už je tam. Niekde medzi. Nech už je to kdekoľvek. 

Náhle si spomenul. Vyskočil a prebehol k stolíku, kde ležala otvorená kniha. 

"Energia najviac prúdi telesným zlúčením, spojením rúk alebo pier." Prečítal si znova časť, ktorá mu radila, čo má urobiť. Vrátil sa k nej a opäť si sadol.

"Okej." Kývol hlavou rozhodnutý skúsiť to. Do dlaní vzal jej ruky a sklonil sa k tvári, ktorú lemovali tmavé vlasy. Priložil svoje ústa na jej a chvíľu tak zotrval. Náhle ním prebehla vlna tepla a v perách ucítil priam horúčavu. Prsty ho pálili akoby v ich zvieral žeravý uhlík. Neznáma sila ho odsotila až narazil do steny a zviezol sa na zem.

V rovnakej chvíli sa okná i dvere zachveli, akoby do nich udrel silný vietor. Zvonku doliehalo hučanie áut. Všetky naraz spustili poplašné zariadenia. Levi sa zmätene a šokovane posadil na posteli a oči uprel na svojho kamaráta zdvíhajúceho sa z podlahy. 

"Čo sa deje?" Snažil sa prekričať autá, ktoré o sekundu na to stíchli. Rovnako, ako spoločne spustili poplach, tak sa teraz v jednom momente umlčali. A Vincent si všimol, že telo na druhej posteli sa pohlo. Pribehol k nej ale sotva sa jej dotkol, prsty ho znova pálili. 

"Čo si to urobil?" Len na ňu nemo hľadel nechápajúc otázku. Mala by mu byť vďačná, nie? Tak prečo na neho pozerá vyčítavo? 

"Si v poriadku?" Ozval sa Levi a ona akoby si až teraz všimla jeho prítomnosť ale neodpovedala mu. 

"Ty si sa so mnou spojil?" Obrátila neisté oči späť na Vincenta. 

"Bolo to v knihe. Aby si sa prebrala." Vysvetlil jej rýchlo, akoby sa ospravedlňoval. 

"Ty nie...Ty nesmieš! Si Oculus." Mrmlala si popod nos, odstrčila ho a vzala do rúk knihu. 

"Bolo tam "bytosť tvojho druhu"." Jeho argumenty nedopadli na úrodnú pôdu. Winnie krútila hlavou a podala mu knihu späť.

"Ty nie! Nie si môj druh! Nesmieš sa so mnou spojiť. To je hlavné pravidlo, ktorého sa Stella musí držať."

"Prečo?" Nechápavo na ňu uprel zelené oči. Zvonka sa ozývali zmätené hlasy ostatných ubytovaných.

"Nevidel si, čo sa stalo? Máme spoločne priveľa energie. Ak by to trvalo dlhšie, mohlo sa stať niečo horšie. Sila kameňa ťa odo mňa odstrčila."

"To predsa...Ale ak nie som z tvojho druhu, ako to, že som ťa dostal von z toho zrkadla? Čo som teda zač?"

"Si Oculus." Odvetila chladne. Vincent sa bál položiť ďalšiu otázku, ale musel to vedieť.

"To znamená čo?" Dochádzala mu trpezlivosť. Mal v hlave toľko otázok a ani na jednu nepoznal odpoveď. Sám seba sa však pýtal, či to naozaj chce vedieť. Pretože to mohlo byť horšie než sa domnieval. Winnie na neho uprela tmavé oči a zatvárila sa, akoby jej ho bolo ľúto. Otvorila ústa a vyslovila odpoveď, ktorá Vincentovu neistotu ešte zhoršila.

"Si nepriateľ."