Poslovia padlej hviezdy

Part 45

"Máš šikovné ruky, ale to vám nepomôže." Musel priznať porážku, keď si nevšimol, kedy stihol Vincent kamene vymeniť, ale nehodlal sa vzdať bez boja. Obrátil sa chrbtom a pobral sa do zadnej miestnosti, pričom ostatní Oculovia vystúpili z tmy a postavili sa svojim protivníkom.

"Nejaký nápad?" Ozval sa Max k Winnie, ktorá si rýchlo vymenila pohľad s ostatnými Stellami. Marc, Iris, Sára aj Grace stáli za ňou no nijako jej svojím výrazom nepomohli. Bolo to na nej. Nadýchla sa a vystrela ruky, nič iné sa robiť nedalo. Museli zaútočiť skôr, než sa Oculovia pustia proti nim. Winnie sa zamerala na gorilu, ktorá stále držala Vincenta a zasiahla ho s čo najväčšou silou. Obaja stratili rovnováhu a ocitli sa na zemi. 

Priskočila k nim bez strachu, pretože bolo zrejmé, že gorila k Oculom nepatrí a tak pre ňu nepredstavovala nebezpečenstvo. To sa však nedalo povedať o dievčati, ktoré ich zahalilo modrou hmlou a s úsmevom si to namierilo rovno k Winnie zatiaľ čo ostatní sa snažili prebiť zvyšok Vernonovej bandy. 

Winnie presmerovala silu kameňa na ňu, zdržala ju na mieste a sama sa približovala k Vincentovi, hoci presne nevidela, kde je. Napokon ho predsa len v šere našla a pomohla mu vstať. 

"Kto je to?" Spýtal sa jej, sotva ho v hluku naokolo počula, no ani nestihla odpovedať, keď k nej vystrelili žeravé blesky. Sklonila sa v pravú chvíľu, než jej spálili hruď a oplatila dievčaťu jej útok. Jej telo narazilo do plechovej steny a zviezlo sa na zem. 

"Vernon? Je to môj snúbenec." Odvetila v rýchlosti Winnie a ťahala Vincenta za ruku preč od bojiska. 

"Čože?" Odniekiaľ k nim dorazil elektrický výboj jedného z Oculov, ktorý ju zrazil na kolená. Útočníka vzápätí zneškodnila Iris a Vincent pomohol Winnie sa opäť zdvihnúť z podlahy.

"Netušila som, že je to on. Ani vo sne by ma to nenapadlo. Musíme ísť za ním."

"A čo ostatní?"

"Zvládnu to, ale musíme ho chytiť. Ak nám utečie, už ho len tak nenájdeme." Obaja sa pobrali k dverám, za ktorými Vernon zmizol, no musela sa prešmyknúť niekoľkými útokmi, až sa im napokon podarilo stáť na mieste. Chystali sa otvoriť dvere, keď v tom jeden z Oculov zasiahol Vincenta svojou silou priamo do hrude. 

Nohy sa mu podlomili a zosunul sa na podlahu, Winnie ho nestihla zachytiť. 

"Si v poriadku?" Prikrčila sa k nemu a podopierala ho.

"Som. Len...nejako si necítim nohy." Prehovoril potichu, Winifred si všimla čierny prach, ktorý sa začal usádzať na jeho chodidlách.

"To nie!" Zúfalo na neho pozrela so strachom, že sa mu znova končatiny ponoria do temnoty. Znova už to nechcela zažiť. Vsunula mu ruku pod pazuchu a chytila ho okolo pása.

"Čo chceš robiť?"

"Dostanem ťa k nemu. Musíme to ukončiť. Teraz alebo nikdy!" Spravila s ním krok vpred a silou kameňa rozrazila dvere. Vernon stál pokojne na druhej strane miestnosti a so založenými rukami na nich hľadel.

"Rád ťa opäť vidím." Prehovoril k Winnie sladkým hlasom.

"Celý čas ti šlo len o ten kameň, však? Môj otec ťa mal tak rád." 

"Ten starý hlupák? Áno, mal. Ale mal rád Jonathana. A ním som bol len na istú dobu. Kým mi nedošlo, že sa k tomu kameňu tak ľahko nedostanem. Musel som improvizovať. Ale ten útok nedopadol celkom podľa mojich predstáv. Aspoň, že som sa ich zbavil. Tvojho otca som zabil hneď po tvojej matke. Kričali menej ako jeho matka." Ukázal prstom na Vincenta. Ten mu to oplatil šokovaným výrazom, stále sa opieral o Winnie a po tomto vyjadrení mu končatiny ochabli ešte viac.

"Čože?"

"Ako zomrela tvoja matka?" Zaváhal. Napokon si vybral mlčanie ako odpoveď a Vernon sa rozhodol objasniť mu to sám. 

"Nevieš to, však? Nemal som inú možnosť. Stálo ma to síce veľa, bola dosť silná, ale keď odmietla moju ponuku, musel som sa jej zbaviť. Rovnako ako teba." 

"Mama...bola tiež jednou z nich? Patrila k Oculom?" Spýtal sa ho Vincent neisto.

"Áno. Ale podrazila nás. Nemala šancu. Tak ako ty. Čoskoro vás dorazí tá skupinka odvedľa, len čo odstránia vašich priateľov."

"Možno mama nemala šancu proti vám. Lenže ja mám toto!" Vincent vystrel ruku a ukázal mu kameň.

"Nemôžeš ho použiť ako Stella, nepatrí ti. Ale ak mi ho dáš a pomôžeš mi s ňou," kývol hlavou na Winnie," sľubujem, že odtiaľto odídeš živý a navyše ťa dobre odmením. Budeš môcť mať hocičo, čo si zaželáš." Uprene pozrel Vernonovi do očí, pustil sa Winifred a z posledných síl, ktoré mu v nohách zostali k nemu pristúpil. Vernonovi sa na tvári objavil úsmev s vidinou výhry.

"Zhor v pekle, aj so svojou prašivou bandou!" Vystrel obe ruky k jeho hrudi a nechal kameň pôsobiť, hoci pri tom sám cítil ohromnú bolesť. Bol Oculus a kameň bol stvorený na obranu proti nemu. Nohy mu chabli, strácal silu a každý okamih čakal, že jeho telo skončí na zemi v bezvedomí. Zahryzol si do pery, oči prižmúril bolesťou. Z tela mu vyprchal život, kameň ho bral do seba. No Vernonovi sa dialo to isté a z toho dôvodu nemohol skončiť.