Poslovia padlej hviezdy

Part 39

"Ešte pár dní budeš musieť vydržať. Vincent,.. na tom nie je najlepšie." Premerala si ho očami, uprene na ňu hľadel.

"Ozvem sa ti potom, Sára. Ahoj." Zrušila hovor a položila telefón na stolík. 

"Na to, že si prakticky dvesto rokov živá mŕtvola, si sa celkom rýchlo naučila používať môj mobil." Doberal si ju Vincent s pobaveným úškrnom. 

"Ja som živá mŕtvola? Pozri sa na seba." Prešiel očami po svojich rukách, ktoré pod pokožkou skrývali čierne žily. Zjav jeho tela sa meniť z hodiny na hodinu. 

"Hádam, že havranie oči neboli jedinou výhodou môjho nového ja." 

"Výhodou?" 

"Áno, výhodou. Konečne si mi úplne ukradnutá. Prišlo to v pravý čas. Zdalo sa mi, že starému Vincentovi na tebe začínalo záležať. "

"Spýtam sa ho na to, keď sa vráti."

"Nevráti sa. Zbytočne dúfaš. Je preč. Som tu len ja."

"Uvidíme." Hodila mu na posteľ bagetu, no on sa s ňou zahnal jej smerom. 

"Nechcem od teba nič!"

"To nie je pre teba."

"Čo chceš robiť? Budeš ma kŕmiť, aby som niečo zjedol?"

"Keby šlo len o teba, nechala by som ťa pokojne umrieť od hladu." Sadla si k nemu a otvorila obal. Snažila sa mu dostať trochu jedla do úst, no on mykal hlavou a ústa držal zatvorené. Napokon to vzdala. 

"Vieš, čo by ma ešte zaujímalo?" Oslovil ju po chvíli so zdvihnutým obočím.

"Čo také?" Sadla si k stolu a začala listovať v knihe v snahe objaviť nejakú radu na situáciu, v ktorej sa nachádzali. 

"Kde budeš spať? Ak si si nevšimla, v tejto izbe je len jedna posteľ." Winnie tento malý detail unikol. Zaplatila nocľah v izbe s jednou posteľou, aby nevzbudila podozrenie. Jeho sem dostala tak, aby ich nikto nevidel. Nikto nemal vedieť, že sú tu dvaja. Vincent sa pri pohľade na jej bezradný výraz začal smiať a posunul sa na kraj postele.

"Môžeš sa vtisnúť ku mne. nebude mi to vadiť." Winifred pri pomyslení na to prišlo zle. To stvorenie pred ňou ju desilo viac, než stretnutie s Vernonom. No neustále si pripomínala, že tam niekde stále je aj Vincent. Hovorila si to aj keď slnko úplne zašlo za obzor, izba sa ponorila do šera a jej sa zatvárali oči. Skontrolovala ho pohľadom, nepočula jeho dych, no zdalo sa jej, že spí. Opatrne si sadla na okraj postele a nespúšťajúc z neho oči si ľahla vedľa neho. Jemne stisla v dlani kameň na krku a keď bola presvedčená, že jej nič nehrozí, zavrela oči. 

Prebral ju kameň. Cítila jeho silu v hrudi, niečo sa dialo. Otvorila oči no sprvu videla len tmu. O sekundu neskôr si všimla, že sa nad ňou skláňa tvár. Bola pripravená na útok, no izbou sa ozval jeho šepot.

"Ššš. Winnie, to som ja!" Nebola si istá jeho slovami, v izbe bola taká tma, že nemohla vidieť farbu jeho očí. Čakala, čo spraví pripravená brániť sa. On jej však neublížil. Sklonil sa nižšie a pobozkal ju. Prekvapilo ju to, no utíšila silu kameňa a privrela oči. Opatrne mu opätovala bozk v domnení, že Vincent sa naozaj vrátil. Cítila ako sa do bozku usmial, keď spolupracovala. Zdvihla ruky a objala ho nimi na chrbte. Vtedy sa strhla. Aj cez oblečenie ju na rukách mrazil chlad, ktorý z neho vychádzal. Otvorila oči a zdesene ho zo seba zhodila. Vystrelila z postele do rohu miestnosti, kde sa oprela o stenu. 

Izbou sa ozval jeho zlovestný smiech. Zdvihol ruky a zatriasol nimi, akoby končil kúzelnícke predstavenie. 

"Prekvapenie!" Winnie si znechutene utrela ústa opakom ruky a zviezla sa na zem.

"Nehovor mi, že sa ti to nepáčilo" Nič nepovedala  a tak pokračoval on. 

"Potreboval som si trošku dobiť energiu. A na jedlo nemám ani pomyslenie. Škoda, že si to vzdala tak skoro. Mohli sme sa zabaviť. Aspoň by som z teba viac dostal." Jeho slová ju znepokojili  až jej po chrbte prešiel mráz. Kŕmil sa z jej energie ako parazit.

"Ešte raz sa ma dotkni..."

"A čo? Zabiješ ma? Nie! Záleží ti na ňom. Nezabiješ ma skôr, než si budeš istá, že sa vráti. Tak si ušetri vyhrážky a hru na odvážnu. Dobrú noc." Otočil sa jej chrbtom a spokojne sa uložil na posteľ. Winnie sedela na zemi ešte chvíľu, potom sa zdvihla a zavrela sa do kúpeľne. Vzala zo skrinky uterák a položila ho na podlahu. Ľahla si naň a pod hlavu si podložila ruky. Sotva zatvorila oči, po líci sa jej spustila slza.