Poslovia padlej hviezdy

Part 38

Vincent sa prebral v aute. Mal zviazané ruky aj nohy, v ústach mu zavadzal akýsi kus látky. Snažil sa posadiť a poobzerať sa okolo. Boli pri moteli, ktorého nápis svietil slabým zeleným svetlom. Posunul sa vyššie, aby dosiahol rukou na kľučku, ale dvere boli zamknuté. Udrel do nich ramenom, no bezvýsledne. 

Všimol si postavu, ktorá sa blížila k autu z prízemia budovy. Winnie otvorila dvere na aute tak rázne, že Vincent takmer vypadol von. 

"Vystúp!" Pokynula mu prísne. Uprel na ňu čierne oči a obzrel sa po ulici.

"Nikam neujdeš. Zastavím ťa jedným mávnutím ruky. Vystúp!" Neochotne sa teda vysúkal z auta. Dala mu dolu látku z ústa rozviazala nohy. Prehodila mu cez ramená bundu, aby nebolo vidieť zviazané ruky a ťahala ho k izbe na prízemí. 

"Čo ak začnem kričať?" Uškrnula sa a pokračovala v chôdzi.

"Pochybujem, že by niekto šiel na pomoc mladíkovi, ktorý má oči čierne ako uhoľ." 

"Myslíš si, že máš navrch? Že si ma previezla?"

"Áno." Sotila ho dnu a zamkla za nimi. Sadol si na posteľ a pohŕdavo na ňu hľadel.

"Nemôžeš ma kontrolovať celú noc. Skôr si neskôr sa z tohto dostanem." Zdvihol zviazané ruky a pousmial sa.

"Z toho by si sa možno dostal. Ale z tohto nie." Vystrela k nemu prst, na ktorom sa hojdali policajné želiezka.

"Kde si to vzala?" 

"Tam, kde peniaze na izbu. Nie som pyšná na to, že som musela kradnúť, ale inú možnosť som nemala. Potom to vrátim." Začal sa smiať a s hnevom sa vyrútiť proti nej. Ustúpila o pár krokov, vystrela ruku pred seba a zastavila ho. Presne ako hovorila, jedným mávnutím ruky. Svaly sa mu napli, mračil sa, cítila jeho odpor. Ale jej sebavedomie vzrástlo, bolo jej jasné, že nemá proti jej sile šancu. Prišiel o schopnosti, ona bola teraz vodcom celej situácie.

"Sadni si a mlč!" Pokynula mu, keď ruku spustila dolu. Bez slova sa teda posadil, no neprestal na ňu hľadieť. Otvorila želiezka kľúčom a nasadila mu jeden z nich na ruku. Čierňava v jeho očiach ju tak desila, že sa zdržala tesne pri ňom len nutný čas. Pripla druhú časť o rám postele a potom znova odstúpila do bezpečnej vzdialenosti. 

"Idem po jedlo."

"So mnou sa neobťažuj. Je mi z teba tak zle, že by som aj tak nič nezjedol." Neobrátila sa k nemu, vyšla von a zabuchla za sebou. Trvalo jej to niekoľko minút, kým sa s taškou plnou jedla vrátila do izby. No aj to stačilo k tomu, aby sa Vincent pokúsil utiecť. 

Keď otvorila dvere, zbadala ho sedieť na tom istom mieste s jedným rozdielom. Obe ruky mal od krvi. 

"Ty hlupák!" Zvolala, položila tašku na zem a pribehla k nemu.

"Drž sa odo mňa ďalej, lebo ťa vlastnoručne zaškrtím!" Pohrozil jej s nenávistným výrazom. Len letmo mu pozrela do očí a potom si obzrela jeho ruky. Bolo jej jasné takmer okamžite, prečo mu pravá ruka krvácala. Snažil sa pretiahnuť ju cez náramok, hánky mal odreté až po kosť, no zjavne mu to neprekážalo. Akoby to ani necítil. Vzdialila sa do kúpeľne a vrátila sa s mokrou látkou. Ako sa blížila k nemu, na zemi zostávali kvapky vody. 

"Zabijem ťa!" Zachrčal s odporom, keď k nemu pristúpila. Winnie sa vystrela, akoby jej to malo dodať odvahu, priložila mu handru na boľavé miesto a surovo po ňom prešla smerom dolu. Vincent, alebo to, čo sa práve pred ňou nachádzalo, vydal pridusený ston ale namiesto bolestnej grimasy sa uškrnul. Napriek tomu, že sa na ňu díval niekto cudzí, presviedčala sa, že tam vo vnútri stále ešte je. Priložila látku jemnejšie a zotrela mu postupne všetku krv z pokožky. Nepovedal už nič, len ju uprene sledoval, čo v nej vyvolávalo pocit priam na zvracanie. 

"On sa nevráti. Ak by sa ten rituál niekedy podaril, nemyslíš, že by ťa o tom Nolas informoval? Všetci, čo to skúsili, museli byť zrejme zavraždení nejakým idiotom s kameňom na krku. Ale to nebude môj prípad. Keď ti konečne dôjde, že je Vincentova slabá stránka preč a zostanem tu len ja, nebudeš mať inú možnosť. Buď zabiješ ty mňa, alebo ja teba. Ale ja nebudem čakať dovtedy. Už teraz si mŕtva! Počuješ? Si mŕtva!" Šepkal jej s neskrývaným zhnusením. Winnie prebehli po chrbte zimomriavky. Obviazala mu ruku mokrou handrou a urobila pevný uzol. 

Potom k nemu obrátila tvár a zahľadela sa mu do očí. 

"Viem, že tam niekde si. Len vydrž." Mladík pred ňou sa rozosmial tichým a zlovestným smiechom. Hoci svoje slová adresovala Vincentovi, sama mala pochybnosti o tom, či tam niekde stále je a či ju počul. No dúfala v to.