Poslovia padlej hviezdy

Part 28

Najprv ucítila ako jej niekto chytil ústa. Bleskovo otvorila oči a pozrela na tvár pred sebou. Skláňal sa nad ňou s nožom v ruke, ktorý následne priložil na jej hrdlo. Nemohla vykríknuť, nestihla. Čepeľ jej vnikla pod kožu a razila cestu krvi von z jej tela. O sekundu neskôr Vincent zdrapil náhrdelník a zatiaľ čo ona pridusene stonala bolesťou, strhol jej ho.

Prebudila sa. Vonku vládla noc, Levi spal na posteli v druhej miestnosti. Uvoľnila zaťaté päste, ktorými zvierala prikrývku a rozhliadla sa. V prítmí si všimla postavu sediacu v kresle. Chvíľu si myslela, že sa jej to zdá, ale potom zbadala jeho oči. Pozoroval ju. Ani sa nesnažil predstierať spánok. Zelený pohľad upieral v šere izby na jej tvár. V zápätí sa miestnosťou rozoznel jeho šepot.

"Zlé sny?" Vyslovil to tónom, akoby si bol istý, že odpovie "áno".

"Tie najhoršie." Obrátila sa na druhý bok a spustila viečka dolu. No len čo sa ocitla v tme, znova sa pred ňou vynorila jeho tvár. Cítila nôž na krku, akoby to bola predtucha jej smrti. Mohlo sa to naozaj stať? Zabil by ju? Len tak by jej vrazil dýku do hrdla, bez mihnutia oka?

Izbou sa ozvali tiché kroky. Znervóznela.

Je to tu? Zaútočí? Zabije ju?

Inštinktívne, napriek strachu, otočila hlavu jeho smerom. Kreslo bolo prázdne. Na okamih sa naozaj zľakla, že na ňu skočí a prebodne ju. Dvere od kúpeľne však zavŕzgali a ona si vydýchla. Jeho telo zmizlo za nimi a ona sa snažila zaspať, no do rána si sotva na krátku chvíľu zdriemla. Nepokoj ju neopúšťal. Musela byť v strehu. 

Nasledujúce dni  sa jej nočná mora opakovala stále dookola. Nedostatku spánku nepridával ani fakt, že boli na ceste vyše týždňa a väčšinu času strávili v aute. Mierili do Bronnsonu, za vnukom Alfréda Korchinskiho.

"Si okej?" Spýtal sa jej Levi, keď Vincent zazvonil pri dverách malého domu.

"Áno." Zaklamala a nahodila úsmev, keď sa pred nimi zjavila žena s kučeravými vlasmi. 

"Dobrý deň." Pozdravil ju Levi prv, než stihla čokoľvek povedať. 

"Dobrý. Želáte si?" 

"Hľadáme Maxa Korchinskiho."

"Stalo sa niečo?" 

"Nie, len by sme s ním potrebovali hovoriť o jeho starom otcovi." Vysvetlila jej Winnie a žena zmizla v dome. 

"Zdravím." Ukázal sa pred nimi o minútku vysoký muž v stredných rokoch.

"Max?" Uisťoval sa Levi.

"Áno?" 

"Asi to bude znieť zvláštne ale máte tušenie prečo váš starý otec zmizol? Hovoril.." Winnie sa zasekla uprostred vety, netušila či má pokračovať.

"Hovoril vám niekedy o kameni?" Doplnil ju Vincent. Max zostal chvíľu ticho a potom otvoril dvere dokorán.

"Poďte dnu. Porozprávame sa v pracovni." Uviedol ich do menšej miestnosti s písacím stolom a pár kreslami. Vysvetľovanie šlo ľahšie, než si mysleli. Max len prikyvoval, občas sa na niečo spýtal ale zdalo sa, že všetkému rozumie. Zastavil Winnie v rozprávaní až na konci, keď mu hovorila, čo majú v pláne.

"Mám ísť s vami? Teda... Rád by som starému otcovi doprial pomstu, to v najmenšom. Ale mám rodinu, mám manželku a syna. Nemôžem si dovoliť ohroziť ich."

"Nemusí to byť vôbec riskantné. Vďaka mne sa dostanete ku kameňom a Vernona už potom zneškodníte ľahko. Ale potrebujeme všetkých. Ak nám bude chýbať majiteľ jediného kameňa, nebude to mať taký účinok. Nolas to tak urobil úmyselne, aby mal Vernon menšiu šancu na obnovu svojej moci. Aspoň tak nám to rozprávala Winifred."

"Áno, je to tak." Prisvedčila Vincentovi ale pohľad udržiavala na Maxovi. Neopúšťal ju nepríjemný pocit v jeho blízkosti a spomienky na sen sa vracali častejšie a častejšie. Stačilo počuť jeho hlas a videla ho s nožom v ruke nad svojím hrdlom. Max sa odmlčal a potom slabo potriasol hlavou.

"Fajn. Počítajte so mnou. Ale keď sa to podarí, robte si s kameňom čo chcete. Budem sa od toho radšej držať ďalej."

"Ďakujeme." Usmial sa Levi.

"Takže, čo teraz? Mám čakať kým zavoláte?" Neisto zdvihol obočie a oni takmer naraz vstali.

"Áno. Viac menej. Skúsime to vybaviť čo najrýchlejšie, ale pár dní to iste zaberie. Zatiaľ... ja neviem. Cvič alebo také niečo." Navrhol mu Vincent a Max sa úprimne zasmial. 

"Asi by to neuškodilo." Vyprevadil ich z domu a než sa pobrali k autu, Levi sa pristavil s Winnifred na verande.

"Čo je s tebou?" 

"Nič." Snažila sa pôsobiť pokojne.

"Vidím ako vždy stuhneš, keď sa ťa Vincent náhodou dotkne, alebo keď si blízko neho. O čo ide? Bojíš sa ho?" Nemo prikývla a keď mlčal, priznala sa mu.

"On chce ten kameň. Viem to. Má nutkanie mi ho vziať ale najprv ma bude musieť zabiť. A on to veľmi dobre vie. Láka ho to." Levi potriasol hlavou a takmer posmešne na ňu pozrel.

"To je hlúposť! Neublížil by ti. Určite! Poznám ho!" 

"Poznal si ho, než zistil, kto v skutočnosti je." Odvetila mu šeptom.

"Hej! Poďte! Alebo ešte na niekoho čakáme?" Zavrčal na nich od auta Vincent. Winnie sa neochotne pohla a s neutíchajúcim strachom sa posadila do auta za neho.