Poslovia padlej hviezdy

Part 13

"Dobrotivý Bože!" Zvrieskla Misha, keď uvidela v akom stave sa Vincent krčí na zadnom sedadle zelenej toyoty. 

"Bráško, čo sa deje?" Uprela na Leviho zhrozené oči v spätnom zrkadle a znechutene sa odtiahla ďalej od zakrvaveného chlapca. 

"Vysvetlím ti to neskôr. Potrebujeme od teba pomoc."

"Odo mňa? Akú? Prečo? Čo ste vyviedli? A prečo je celý od krvi?" Vysypala zo seba otázky a určite by pokračovala, keby ju Vincent nechytil špinavými prstami za zápästie.

"Mlč, prosím ťa! Už tak mi hučí v hlave aj bez tvojho pišťania!" Urazene na neho zazrela a potom radšej otočila tvár do okna. Levimu zatiaľ vŕtalo v hlave ako sa do tohto stavu Vincent dostal, no viac ho trápilo, ako to vysvetlí sestre. Bude ju musieť podplatiť, aby to nevykecala rodičom. Celou cestou boli ticho,  v aute sa ozývali len Vincentove bolestné vzdychy. Misha sa nemohla dočkať, kedy bude môcť vystúpiť aby bola od  neho ďalej. Netušila, čo má jej brat v pláne a keby to vedela, zrejme by vyskočila niekde cestou z idúceho auta. 

"Choď otvoriť, pomôžem mu dnu." Podal jej kľúče a obišiel auto, aby dostal Vincenta von. Misha chvíľu zaváhala ale urobila o čo ju brat žiadal. Zostala nervózne stáť v chodbe a držala pootvorené dvere. Levi vzal kamaráta popod pazuchu a opatrne s ním kráčal do chaty. Winnie zostala v aute sama, spomenul si na ňu až neskôr, keď posadil Vicenta na starú sedačku v obývačke. Vrátil sa do auta a dotrepal ťažké zrkadlo dnu. Vincent si neodpustil otrávený pohľad smerom k nej a radšej odvrátil hlavu na druhú stranu. 

"Tak na čo si ma volal?" Ozvala sa po dlhom tichu Misha s obavami v hlase. 

"Dones lekárničku!" Prikázal mu Vincent s výrazne bledou tvárou. Dievča po ňom len mihlo očami a znova sa zadívalo na brata.

"Bráško? Tak... čo ...prečo si ma sem vzal s vami?" Levi si vzdychol a keď vyhrabal v spodnej skrinke malú krabičku, vysypal na ňu celý problém bez akejkoľvek prípravy.

"Potrebujem aby si mu zašila ranu. Ale teraz mi došlo, že tu nie je ani lekárska niť ani ihla, nechápem, ako to chceš urobiť." Tieto slová už adresoval Vincentovi, zatiaľ čo Misha na neho vyvaľovala svoje hnedé kukadlá.

"Ty magor! Mal si zastaviť v lekárni! Aj keď....pokojne mi to zašite aj šnúrkou do topánok. Je mi to fuk, hlavne rýchlo!" Levi znova schmatol kľúče od auta a mieril k dverám, keď ho Misha zdrapila za rukáv.

"Počkaj! Snáď si nemyslíš, že mu budem niečo zašívať! Nie som doktor!" 

"Ber to ako prípravu na skúšky." Oznámil jej so zdvihnutým obočím a potom sa prešmykol von. Dievča si prešlo rukou po dlhých hnedých vlasoch a so strachom v očiach sa otočilo k zakrvavenému telu na sedačke. 

"Čo sa ti stalo?" Ozvala sa potichu premeriavajúc si ho.

"Trochu som sa nepohodol s jedným známym."

"Trochu?" Zopakovala ironicky a prestupovala na mieste. Po chvíli sa konečne prekonala a vybrala z lekárničky dezinfekciu. Sadla si k Vincentovi, ale dávala pozor, aby nebola príliš blízko. Ak by si zašpinila svoj obľúbený sveter od krvi, bola by to katastrofa. Vincent videl, ako sa jej trasú ruky a rozhodne ho to neupokojilo.

"Radšej si to spravím sám, lebo ty máš evidentne Parkinsona." Zamračila sa na neho a odhodlane mu odmotala kus látky z ruky. Zhrozila sa pri pohľade na krvavú ranu, v ktorej sa črtala zlomená kosť obklopená mäsom. 

"Len ma neovracaj. Už tak som trošku špinavý." Mishu jeho reči vytáčali a tak mu namočenú gázu pritlačila na ranu silnejšie, než mala v pláne. Vincent len pridusene zakňučal a pohľadom strelil po zrkadle, ktoré Levi oprel do kresla. Winifred ho sledovala celý ten čas a hrýzla si do spodnej pery. Vincent prižmúril oči, ťažko povedať či od bolesti alebo zlosťou voči nej. Tmavovláska sklopila zrak a on k nej prvý raz prehovoril.

"Len sa na mňa pozri! Pozri sa, čo si spôsobila! Už si spokojná?" Misha ho nechápavo pozorovala a na sekundu obrátila zrak smerom, ktorým sa pozeral aj on. 

"S kým....sa to rozprávaš?" Vincent mávol druhou rukou a bez vysvetlenia pokračoval v útoku na Winnie.

"Neodvracaj sa. Hej! Pozri sa na mňa! Ešte ti to spočítam, tým si buď istá! Dostala si nás do pekných sračiek!" Misha sa chvíľu nervózne mrvila a potom prudko vstala s rukou smerujúcou do chodby.

"Ja...radšej počkám v kuchyni." Rýchlo sa od neho vzdialila, hlavu mala plnú podozrení, že kamarát jej brata sa načisto zbláznil.

"Nebola to moja chyba! Ak by si mi pomohol, už mohlo byť po všetkom! Spôsobil si si to sám, pretože si sobec!" Vincent sa uškrnul a pritláčal na ranu bielu látku, ktorá sa začínala sfarbovať do červena.

"Takže ja som sobec?"Kútiky úst sa mu zdvihli do ironického úsmevu.

"Iste, pretože som sobec, som si nechal odrezať prst. A to len preto, že som tým magorom nepovedal, kde vás nájdu! Dva dni! Dva dni som znášal ich kopance, údery a nakoniec toto," zdvihol pred jej tvár poranenú ruku," pľul som krv kvôli môjmu kamošovi a ty sa opovažuješ ma nazvať, že som sebec!" Zvrieskol po nej, jeho hlas a ozýval celou miestnosťou. Winnie len nasucho prehltla a vpíjala sa mu do očí.

"Mohol si ma prezradiť. Aspoň by si sa ma konečne zbavil!" Ublížene mu odvrkla a on jej to opätoval naštvaným výrazom.

"Ver mi, že po inom netúžim. Ale neohrozím Leviho kvôli tebe. V momente, keď budem mať zašitú ruku vypadnem z mesta. A nech si s tebou robí čo chce." Nehovoril tak celkom pravdu. Chcel sa jej zbaviť, chcel ju hodiť do rúk tých idiotov a vrátiť sa do svojho normálneho života. Lenže teraz musel hrať inú hru. Levi by mu to nedovolil. Aspoň nie teraz. 

"Mrzí ma to..." Skúsila ho obmäkčiť, hoci to nemyslela úplne úprimne. 

"Ani to neskúšaj, nezožeriem ti to. Urob mi láskavosť a kým nevypadnem, buď ticho! Aspoň toto by si pre mňa mohla urobiť, keď už si zo mňa spravila mrzáka." Premáhala sa neodvrátiť pohľad od jeho pálivých očí. Cítila sa ako muž na popravisku a Vincent akoby vyčkával na správnu chvíľu, kedy jej podrazí nohy a ona sa obesí na hrubom lane obviazanom okolo krku. Hrdlo sa jej stiahlo a nakoniec to bol on, kto ich očný kontakt prerušil. Pomaly sa zdvihol zo sedačky a odišiel si do kuchyne naliať z prvej fľaše alkoholu, ktorú našiel.