Poslovia padlej hviezdy

Part 32

Winnie sedela ako prikovaná, občas jej pohľad vyletel k spätnému zrkadlu. Na zadnom sedadle ležalo Leviho nehybné telo. Chcela prehovoriť ale neodvážila sa. Stále ju držal v tichosti strach, že Vincent odniekiaľ vytiahne nôž a zabije ju. Utrela si poslednú slzu a nadýchla sa. Odkedy ju objavili na tých toaletách, stal sa Levi prakticky jej najbližším človekom. Nebyť jeho, bola by stále zatvorená vo svojej izbe za zrkadlom. A nebyť jej, on by ešte žil. 

On jej zachránil život a ona ho o ten jeho pripravila.

"Neboj sa." Ozval sa k nej zrazu. Trhlo ňou. Možno sa na okamih zľakla, že ten vľúdny tón patrí Levimu. Pootočila hlavu ale vzápätí pohľad uprela znova pred seba.

"Viem, na čo myslíš. Nezabijem ťa. Nemusíš sa báť." Pokračoval, keď mlčala.

"Čítaš mi myšlienky?" Slabo sa usmial ale nepozrel na ňu.

"Nie. Je to na tebe vidieť. Ak by vedľa teba neboli dvere, vypadla by si z auta. Tak veľmi sa snažíš odo mňa odtiahnuť." Winnie sa pomrvila a sadla si trochu bližšie.

"Mrzí ma to." Oslovila ho tichým hlasom. On ale pokračoval, akoby ju nepočul.

"Musíme si pohnúť. Nechcem im klopať na dvere v noci."

"Nemôžem tam ísť." Prekvapene na ňu pozrel. 

"Čo?"

"Nepôjdem s tebou. Nemôžem jeho rodičom dať do rúk ich syna. Mŕtveho. Nemôžem." Beznádejne mu vysvetľovala.

"Musíš ísť so mnou." Žiadal ju naliehavo ale ona potriasla hlavou.

"Nie. Nemôžem. Je to moja chyba. Budú ma nenávidieť." 

"Nie je to tvoja chyba. Môže za to Vernon. Preto som Levimu sľúbil, že ti pomôžem. Zabijem ho aj keby to malo byť to posledné, čo urobím. Ale teraz... Potrebuje, aby si išla so mnou. Prosím." Jeho tón ju prekvapil. Takto ho ešte nepočula rozprávať. Akoby vedľa nej sedel celkom iný človek. Čakal výbuch hnevu, krik, nôž zabodnutý do srdca, ale nie prosbu. 

"Dobre." Prisvedčila napokon a v aute znova zavládlo ticho. Cesta trvala ešte niekoľko hodín, Vincent sa však hnal takou rýchlosťou, že Winnie občas inštinktívne siahla po dverách, aby sa mala čoho pridržať. Neustále pritom kontrolovala zrkadlo, snáď sa bála, že sa Levi preberie. To sa ale nestalo. 

Vincent zaparkoval a vybral sa ku dverám. Winnie zostala sedieť v aute. Keď si uvedomil, že ide sám, vrátil sa a otvoril jej dvere.

"Nenúť ma znova prosiť." Zdvihla pohľad k jeho bledej tvári, oči mal červené. Musela ho nasledovať ku dverám. Vincent načiahol ruku ale pred dverami ju zastavil. Winnie po ňom prebehla pohľadom. Oči sa mu zahmlili. Vyzeral, že sa každú chvíľu znova rozplače. Nezaklopal, váhal. Bál sa. Vedela to.

Opatrne ho chytila za druhú ruku. Vzdychol si a konečne priložil hánky ku dverám. Po troch zaklopaniach sa domom ozval krik. Vincent si bol istý, že sa hádajú, kto pôjde otvoriť. Napokon sa pred nimi zjavila Misha.

"Ty..."Prehovorila k Winnie s vyvalenými očami.

"Môžeme ísť dnu?" Oslovil ju priduseným hlasom. Odstúpila a pustila ich do chodby.

"Kde je Levi?" Nazrela na ulicu a potom sa otočila k nemu.

"Kde je?" Zopakovala neisto. Vincent si utrel líce, po ktorom mu stiekla slza a sklonil hlavu. V hale zavládlo ticho, kým sa neobjavila Leviho mama.

"Vinnie, čo ty tu robíš?" Zvolala k nemu veselo, no keď si všimla výraz na ich tvárach, zvážnela.

"Čo sa stalo?"

"Tak veľmi ma to mrzí. Nemohli sme mu nijako pomôcť." Najprv jeho slovách nerozumela. Možno ani nechcela.

"O čom to rozprávaš? Kde je Levi?" 

"V aute." Vyslovil šeptom a prikryl si oči prstami. Misha z domu vybehla ako prvá a mama ju nasledovala o pár sekúnd neskôr. Winnie ucítila, ako jeho stisk zosilnel a položila mu druhú ruku na rameno. 

Zvonku k nim doľahol hlasný krik a plač. Už rozumela, prečo chcel, aby šla s ním. Toto nebola situácia, ktorú by človek chcel zvládať sám. 

Nazrela von a zbadala Leviho mamu na chodníku. Synove telo zvierala v náručí a plakala. Misha od nej vstala a rútila sa dnu. Odsotila ju od Vincenta a vrhla sa na neho. Uštedrila mu niekoľko faciek a potom s plačom odstúpila. 

"Idem po otca. Zavoláme políciu." 

"Vysvetlíme to." Snažila sa ju zastaviť Winnie. 

"Vysvetlíte? Čo? Poviete polišom prečo ste priviezli môjho brata mŕtveho! Nenávidím ťa!" Zrevala ako zmyslov zbavená a utekala zadných vchodom na záhradu. Winnie chcela niečo povedať o tom, že by mali odísť. Ale Vincent si sadol na zem v slzách a chytil si hlavu do dlaní. Nezmohla sa na slovo. Len tam zostala nemo stáť.