Poslovia padlej hviezdy

Part 7

Možno nebudete spokojné s výzorom Vincenta, ale ja proste nemám rada tuctových a cukríkových chalanov. A tak ani Vincent nebude jeden z nich. Naopak, originálny tak trochu hajzel. Ak by niekoho zaujímalo, ktorý herec sa mi k nemu najviac hodil, tak je to Robbie Kay (áno, už som ho v jednom príbehu obsadeného mala, pretože...prečo nie? Je proste zaujímavý). 

"Ty! Ty jeden podliak!" Osopila sa na neho s nahnevaným výrazom dievčina v zrkadle hneď, ako prekročil prah do miestnosti. 

"Neukázal si sa....ani neviem ako dlho. Pretože ani neviem aký je deň! Sľúbil si, že sa vrátiš! Myslela som, že to bude chvíľa! Kde si bol? Myslela som, že už si nadobro preč!" Kričala po ňom a hádzala do zrkadla veci zo stola, ktoré sa po páde na zem samé vrátili na rovnaké miesto, kde boli predtým. Vincent na to len vyjavene pozeral a potom zastavil očami na dievčine.

"Nekrič!" Zvolal na ňu prosebne, no ju to ešte viac rozzúrilo.

"Prečo? Veď aj tak ma počuješ len ty!" Sklopil zrak a previnilo si zahryzol do spodnej pery.

"Prepáč, ale nebola to moja vina! Vyhodili ma odtiaľto."

"Vyhodili? Kto? Odkiaľ? Vymýšľaš si!" Mladík si vzdychol a znova na ňu pozrel.

"Nevymýšľam ale....to je jedno. A prestaň hádzať tie veci, ešte to zrkadlo rozbiješ!" Upozornil ju napokon, keď sa stále snažila prehodiť svietnik na neho. Kov však narazil o sklo a dopadol na zem ako všetko ostatné a potom sa znova vyšvihol na stôl odkiaľ ho znova vzala a zopakovala svoj hod.

"O čo sa asi snažím? Najradšej by som ti to tresla o hlavu!" Vincent sa neubránil úsmevu. 

"Si zlatá, keď sa hneváš." Po tomto skonštatovaní spustila ruky a rezignovane si sadla na stoličku. 

"A tebe ani úsmev nepomôže! Si klamár!" Obvinila ho ešte raz a on už sa ani neobhajoval. Mihol pohľadom na dvere, oprel sa rukami o umývadlo a zahľadel sa na ňu. 

"Povieš mi svoje meno?" 

"Načo?" Stále bola trochu urazená a nahnevaná ale Vincent to nemienil vzdať. Preto sem prišiel a kým sa to nedozvie, neodíde.

"Aby som o tebe niečo zistil a  pomohol ti." Vybral mobil, zapol internet a zdvihnutým obočím ju nabádal na odpoveď.

"Čo to je?" Spýtala sa zvedavo s očami na malej krabičke v jeho ruke.

"To...ty nevieš čo to je?" Zarazil sa pri jej zmätenom výraze. Potriasla hlavou a on sa neveriacky zamračil.

"Ty fakt nevieš, čo to je?" Zopakoval a ona len potriasla hlavou. 

"Len mi povedz to meno a potom ti to vysvetlím." Tentoraz sa zamračila ona a skúmavo si ho premeriavala.

"Najprv mi to vysvetli, potom ti ho poviem." Vzdychol si a prevrátil oči.

"Chceš odo mňa pomôcť alebo sa tu budeme dohadovať ešte dve hodiny? Proste mi daj to meno." Trochu ju zarazila náhlivosť v jeho hlase. Ešte raz si podozrievavo prezrela prístroj v jeho ruke a potom odpovedala.

"Winnie." Vincent sklopil hlavu a nervózne si podupkal nohou.

"A celé meno?" Nedočkavo na ňu vychŕlil ďalšiu otázku.

"Winifred." Dochádzala mu trpezlivosť, ktorej mal aj tak málo.

"Nie, myslím aké je tvoje celé meno. S priezviskom." 

"Winifred Margaret Lamb Wellsová." Vincent ťukal písmená do mobilu, ale ani si nebol istý, že to napísal správne. Odkiaľ to dievča je, že má toľko mien? To jej nestačilo jedno? Pomyslel si.

"Nie, nie! Do kelu!" Zanadával Vincent so zvrašteným čelom a Winnie ho len skúmavo pozorovala.

"Čo je?" Spýtala sa napokon, keď začal behať s tým prístrojom po celej miestnosti a dvíhať ruku hore.

"Nemám signál na wifi." Znova nahodila bezradný výraz a začala sa znova vypytovať.

"Čo že nemáš? Signál na čo?" Mladík si prešiel rukou po tvári a mobil schoval do vrecka.

"Musím to ísť pozrieť domov." Oznámil jej a ona sa zhrozila.

"Čo? Zasa odchádzaš?" Ak by mohla schmatla by ho za bundu a nepustila preč.

"Vrátim sa." Po týchto slovách zdvihla obočie a Vincent rýchlo dodal "sľubujem", aby ju aspoň  trocha upokojil.

"Koľko ti to bude trvať tentoraz?" Založila si ruky na prsiach.

"Prídem zajtra. Takže...asi toľko ako naposledy. Nejako to vydrž." Winnie prikývla a sledovala ho, ako vychádza von. 

"Počkaj!" Skríkla na neho, než sa jej úplne stratil z dohľadu. Otočil sa teda späť a čakal.

"Ako sa voláš ty?" 

"Vincent." Usmial sa na ňu než sa za ním zavreli dvere. Winnie si oprela hlavu do dlaní a ešte chvíľu pozerala na zavreté dvere. Chcela sa dostať preč. Tak veľmi túžila dostať sa k tomu, kto ju sem zavrel. A Vincent jej v tom mohol pomôcť. Zatiaľ sa však rozhodla nič mu nepovedať. Nemusí to vedieť. Stačí ak ma dostane von z tejto pasce a potom už sa o tom postarám sama. Aj tak by tomu nerozumel, tak ako ona nerozumela mnohým veciam, ktoré rozprával on. Bude hrať hlúpu, bude sa tváriť, že si nič nepamätá. Pokým ju nevyslobodí. Teraz sa musela sústrediť len na to, aby ho presvedčila. Presvedčiť ho urobiť čokoľvek, aby ju pustil. Budem ťa čakať, drahý Vincent.