Poslovia padlej hviezdy

Part 40

"Dobré ráno. Spalo sa ti dobre?" Pozdravil ju s ironickým úsmevom. Neodpovedala. Bez slova vyšla von na čerstvý vzduch a rozhliadla sa po okolí. Nevedela sa rozhodnúť, či má vyraziť znova na cestu alebo zostať tu. No šoférovať sa jej nechcelo. Prečesala si vlasy a ešte chvíľu zostala na rannom slnku, až potom sa vrátila dnu. 

"Mieniš ma držať celý deň zatvoreného?"

"Určite ťa nepustím, ak sa pýtaš na to." 

"Budeš musieť."

"Prečo?" 

"Potrebujem ísť na záchod." Podozrievavo si ho premerala. Neprestával na ňu upierať čierne oči. Pokaždé ju ten pohľad vydesil a znepokojil. Napokon vzala kľúčik zo stola a otvorila putá. 

"Nie je tam okno, nemáš kadiaľ utiecť. A ak by si to skúsil,..."

"Viem. Zastavíš ma." Sledovala ho, až kým za sebou nezatvoril dvere. 

"Mohol by som sa aj osprchovať? Budem rýchly, sľubujem." Za jeho pokojným tónom tušila nejakú lesť, no napriek tomu prikývla.

"Fajn." Sadla si na posteľ s knihou v ruke a takmer nevnímala zvuk tečúcej vody. Trvalo asi pätnásť minút, než sa dvere znova otvorili. Vincent vošiel do izby len v spodnom prádle, čo Winnie značne vyviedlo z miery. A on to veľmi dobre vedel. Dievčatá z jej doby neboli zvyknuté vidieť takto sporo oblečeného mladíka. 

"Prečo si sa neobliekol?" Spýtala sa nervózne prechádzajúc po okraji stránok v knihe. Snažila sa na neho nepozerať.

"Pretože si jediný uterák hodila na zem. Takže pokým neuschnem, neoblečiem sa." 

"Ako chceš." Odvrkla mu a nevšímala si ho. Vincent však chcel upútať jej pozornosť a tak sa zvalil na posteľ vedľa nej, založil si ruky za hlavu a spokojne si vzdychol. Spokojný výraz mu ale vydržal len chvíľu, pretože Winnie sa načiahla po jednej z jeho rúk a znova ho pripútala k posteli.

"Už som sa bál, že si zabudla." Nemala náladu na jeho poznámky a tak vzala knihu a odišla. Prešla sa okolo motela a napokon si sadla na jednu z lavičiek. Do izby sa vrátila až navečer. 

"Kde si bola?" Nereagovala. Ani na neho nepozrela a zaliezla do kúpeľne. Odtiaľ vyšla až ráno. Clkom pritom zabudla na to, že Vincentove veci ležia pod umývadlom a on spí vedľa polonahý. Vošla teda do izby už aj s jeho vecami a hodila mu ich, aby sa obliekol.

"Myslíš, že ma to zohreje? Dosť o tom pochybujem. Poď sem a dotkni sa ma." Načiahol k nej voľnú ruku, ktorá bola sinavejšia než včera. Winnie však zostala nehybne stáť. 

"Dotkni sa ma!" Zopakoval ráznejšie a tentoraz ho počúvla. Keď sa jej prsty dotkli jeho pokožky, zhrozene sa odtiahla.

"Si ako ľad!" 

"Najlepšie na tom je, že mi vôbec nie je zima. Je to super." Priskočila k nemu a zdrapila ho za ruku, ktorú predtým stiahol späť. Snažila sa zachytiť tlkot jeho srdca na zápästí ale nepodarilo sa jej  to.

"Necítim ti tep. Akoby ti srdce ani nebilo." 

"Nie je to úžasné?" 

"Nie, nie je!" Vzdychla si zúfalo, no jeho výraz prezrádzal, že ho to vôbec netrápi. Ba naopak. 

"Už len dnes." Dodala potichu.

"Stále si myslíš, že sa vráti?" Mlčala. Vzala knihu aj mobil a odniesla ich do auta. Potom ho odpútala a pod dlhej dobe mu pozrela do očí.

"Obleč sa."

"Kam ideme?" 

"Netuším, ako to bude prebiehať, ale bude lepšie, ak ťa nik neuvidí. Pôjdeme niekam preč, ďalej od ľudí."

"Nebudeš sa tam báť?" Doberal si ju s úškrnom a keď neodpovedala, pokračoval.

"Máš pravdu. Bude to ideálne miesto, kde ťa nikto nebude hľadať, keď s tebou skončím. Chceš aby som ťa zahrabal, alebo ťa nechám ako večeru pre vlkov?" Súkal sa do nohavíc a ona ho neprestávala sledovať. Neustále čakala nejaký výpad, útok, čokoľvek, proti čomu sa bude musieť brániť. Stále z neho mala obavy, no napadlo ju riešenie, ako mu zmariť šance na útek. Jeden náramok mu nechala pripnutý na zápästí a druhý si zacvakla okolo svojej ruky.

"Bolo to nutné?" Bez slova sa pohla ku dverám. 

"Kľúčik maj pripravený poruke, pretože keď tu zostanem len ja, budeš musieť utekať rýchlo a ďaleko." Po chrbte jej znova prešiel mráz. Otvorila dvere a rozhliadla sa. Niekoľko ľudí sa ponevieralo vonku a tak sa sústredila na neviditeľnú silu, ktorá ich hneď zahalila pred ich zrakmi. Vykročila pomaly vpred, dvere nechala otvorené. Držiac ho za ľadovú ruku zišla k autu a nechala ho nasadnúť. Zopár pohľadov sa k nej otočilo, keď ju zbadali nasadať do vozidla, no než stihli čokoľvek urobiť, otočila kľúčom a auto vyrazilo preč.