Poslovia padlej hviezdy

Part 37

"Vydesil si ho na smrť." Osopila sa na neho, keď odchádzali z domu. Majiteľ za nimi zamkol a hoci súhlasil, že sa k nim pridá, Winnie neušlo ako sa priam triasol pri pohľade na Vincenta.

"No a? Čo ma po tom?" Neveriacky na neho pozrela a zostala stáť.

"Nasadni do toho blbého auta. Alebo chceš ísť do kufra?" Bez slova ho poslúchla. Nemienila sa s ním hádať. Nie, keď bol takýto. A tušila, že lepšie to najbližšie dva dni nebude. V hlave ju ale mátala otázka, čo potom? Čo ak sa to kúzlo nepominie a on zostane takto? Ak by sa to stalo, mala by ho pri prvej príležitosti zabiť. Ale to by zrejme nedokázala. Nie, určite by to nedokázala. To nepripadalo do úvahy. 

"Nad čím rozmýšľaš?" Ozval sa zrazu, až ňou takmer trhlo. Neodvetila mu, len sa trochu pomrvila na sedadle a odvrátila pohľad do okna.

"Si hluchá?"

"Premýšľala som, ako ťa zabijem, ak sa o dva dni nevráti Vincent."

"Ja som predsa Vincent!"

"Nie, nie si. Možno máš jeho telo, ale určite nie si on."

"To si myslíš len ty. Možno som bol vždy takýto, len si to nevidela." Volant zovrel tak pevne, až takmer nechtami pretrhol kožu na jeho povrchu. Winnie ho sledovala ukradomky, len kútikom oka. Akoby sa bála, že keď na neho bude pozerať priamo, niečo sa jej stane. 

"To nie je pravda.  Nepoznám ho dlho, ale ty rozhodne nie si on. Ešte šťastie, že sa toho Levi nedožil." Šepla si to sama pre seba, ale on ju aj tak počul. Auto prudko zabrzdilo, až takmer vletela hlavou do palubnej dosky. Než sa stihla spamätať, držal jej ruku pod krkom a pritlačil ju k sedadlu. Vydesené oči uprela na neho. Tie jeho boli stále čierne ako noc. Dýchal rýchlo, svaly mal napäté, tvár blízko pri nej.

"Čo si povedala?"

"Nič." Vydýchla s ťažkosťami, rukou sa snažila zabrániť jeho dlani aby pritlačila viac na jej hrdlo. 

"Už ho predo mnou nespomínaj. Je ti to jasné?" Vydala zo seba len nejasné zachrípnutie. 

"Je ti to jasné?" Zopakoval nástojčivejšie a stisol jej krv pevnejšie.

"Áno." Podarilo sa jej napokon zo seba dostať počuteľnú odpoveď a on ju pustil. Zhlboka sa nadýchla a odsunula sa od neho ďalej. 

"Drž jazyk za zubami ak nechceš mať problémy. Viem, že ten kameň potrebujeme, aby sme zabili Vernona, ale ak ma budeš štvať, zabijem ťa a nájdem niekoho iného, kto si ho dá na krk dobrovoľne." Už na neho nepozrela. Držala sa dverí auta a upierala zrak na cestu, keď sa auto znova pohlo. V ten moment sa však rozhodla. Musí niečo urobiť. S týmto stvorením nevydrží na cestách dva dni. Buď zabije on ju, alebo ona jeho. A ani jedna z týchto možností sa jej nepozdávala. 

Zvyšok cesty prešli v tichosti, hoci je pozornosti neuniklo, že keď je on v aute, je tu poznateľne nižšia teplota. Akoby z neho ten chlad priamo vychádzal. 

Neodvážila sa spýtať, kedy zastavia, kedy sa pôjdu najesť, či kde prespia. Aj tak by sa nedočkala odpovede. Bola to beznádejná situácia. No po niekoľkých hodinách sa predsa len odhodlala osloviť ho.

"Chcem zastaviť." Zamračenú tvár obrátil na ňu, znova ju prekvapila čerň v jeho očiach.

"Prečo?" Odvrkol jej chladne.

"Som hladná."

"To vydržíš."

"Ani ty si nič nejedol. Možno nemáš hlad, ale telo nemôže fungovať, ak sa nenaješ. Zastavme niekde aspoň na chvíľu."

"Nebudeme nikde zastavovať. Vydržíš to." S pocitom neúspechu sa znova odvrátila k oknu. Asi po pol hodine to skúsila znova.

"Zastav!"

"Už som ti hovoril, že..."

"Potrebujem ísť na záchod." 

"Vidíš tu niekde kráľovské toalety? Sú tu len stromy a cesta."

"Potrebujem ísť na záchod!" Trvala na svojom a tak sa auto napokon zastavilo.

"Fajn. Nech sa páči! Máš minútu. Ak sa dovtedy nevrátiš, idem po teba a dotiahnem ťa späť za vlasy." Vystúpila a pobrala sa medzi stromy. V skutočnosti však vôbec nepotrebovala toalety. No tušila, že tento plán zaberie lepšie než žiadosť o jedlo. Skryla sa za stromy a počkala, kým Vincent vyjde z auta. Nervózne sa prechádzal sem a tam, prečesal si vlasy a potom zvolal jej smerom:

"Pohni sa! Máš desať sekúnd!" Netušil, že v tej chvíli už sa nachádzala za ním s kusom dreva v ruke. Zviditeľnila sa a zahnala sa po jeho hlave. Telo sa zviezlo na zem. Winnie bolo jasné, že úder neodhadla úplne správne a možno mu dodala až príliš veľkú silu. Ale aspoň mohla dokončiť svoj plán. No najprv ho musela dostať do auta a skúsiť naštartovať.