Poslovia padlej hviezdy

Part 43

"Nemusel si mi podpáliť celú ulicu!" Naštvane ho upozornil Max, keď sa pozeral von oknom na horiace stromy, o ktoré už sa starali hasiči.

"Musel. Pozri sa!" Vincent kývol hlavou doprava, odkiaľ práve prichádzalo tmavé auto. 

"To sú oni?" Vyzvedala Winifred a tlačila sa medzi nich k oknu.

"Kto iný by sa teraz tlačil do tejto štvrte? Hovoril som vám, že tu budú raz-dva. Ak by sme sedeli na zadku, nenašli by nás. Musel som spraviť trochu rozruch." Obhajoval sa Vincent a venoval Winnie šibalský úškrn.

"Rozruch áno, ale nie takýto kolosálny požiar. Čo teraz?" Ozvala sa Sára vo dverách. 

"Idem dolu. Keď sadnem do auta, sledujte nás."

"Čo ak si nás všimnú?" Pochyboval o jeho pláne Max.

"Nemôžu. Ste predsa neviditeľný. Zavolajte ostatných a keď vám dám znamenie, vtrhnete dnu. Hlavne majte na krku kameň! Všetci."

"A čo ten tvoj?" Vypytoval sa ďalej.

"To je moja vstupenka." Vincent si ho prehodil v dlaniach a s úsmevom sa vybral dolu schodmi.

"Vincent!" Ponáhľala sa za ním Winnie, Max aj Sára zostali v izbe a sledovali ďalej auto, ktoré zaparkovalo kúsok od brány pred domom.

"Dávaj si pozor." Ustarostene na neho pozrela, no on sa znova uškrnul.

"Nech si dáva pozor Vernon. Pretože sa k nemu blíži búrka." Otvoril dvere a vybehol von obzerajúc sa na všetky strany. Nenápadne, ako myš prekĺzol cez bránu, ignoroval hasičov pri vedľajšom dome a zamieril k tmavej dodávke. Bez upozornenia vliezol dnu a zavrel za sebou.

"Zdravím. Čakáte na mňa?" Muž spoza volantu sa tváril akoby nič, no mladík na zadnom sedadle sa obrátil k Vincentovi a skúmavo si ho premeral.

"Prepáčte, ale čo...?" Nenechal ho dohovoriť a spokojne sa usalašil na sedadle.

"Ušetrím ti otázky a rovno ti poviem, aby sme šli za Vernonom."

"Kto...?" Opäť mladík nestihol viac povedať, keď sa Vincentov hlas ozval znova.

"On bude vedieť, kto som. Nehnevajte sa, že som sa vám nasáčkoval do auta, ale mám pre neho istú vec, ktorú veľmi rád uvíta." Otvoril dlaň a ukázal mladíkovi kameň. Jemná žltá žiara sa vznášala popri ňom ako opar a Vincenta sotva citeľne šteklila na pokožke. Mladík oproti nemu sa priam uchvátene pozrel na kus skaly a potom do Vincentových očí.

"Odkiaľ to máš?"

"Som Oculus. A toto som vzal Stelle, ktorú som zabil. A už sa nepýtaj a povedz tej gorile vpredu, aby šliapla na plyn. Zbytočne tu strácame čas." Mladík chvíľu premýšľal ale napokon oslovil vodiča s tým, aby naštartoval auto a vyrazil. Vincent sa spokojne sám pre seba usmial a než opustili ulicu, obrátil oči hore, do okna na Maxovom dome. Nikto v ňom však nebol.

Všetci už sedeli v aute a čakali, kým sa ich cieľ pohne. 

"Už naštartoval. Poďme! Choď!" Súrila ho Sára, ale on nič neurobil.

"Vydrž. Nemôžeme sa na nich nalepiť hneď. všimli by si to! Radšej si vezmi telefón a zavolaj Marcovi a Benovi. Winifred si vezme na starosti Iris a nech sú všetci pripravení. Keď im pošleme adresu, musia tam byť do polhodiny! Maximálne!" Dievčatá urobili, čo od nich chcel a po pár minútach im prišli súhlasné odpovede. Až na jednu.

"Ale nie!" Zúfala si Sára.

"Čo sa deje?" Spýtal sa Max a odbočil za dodávkou do odľahlej štvrte.

"Ben píše, že nepríde. Vraj si to rozmyslel." Winnie na ňu pozrela priam šokovane. Max len spoza volantu pokrútil hlavou.

"To predsa nemôže!"

"Je to v háji. Jeho kameň má síce Vincent ale bez neho tam nemôžeme! Nebude to fungovať ak nás bude len šesť!" 

"Čo budeme robiť?" Zvýskla bezradne a uprela oči na Winnie, ktorá sa snažila vymyslieť riešenie. V aute sa však rozhostilo ticho a Max odbočil posledný raz.

"Dievčatá! Zastavili! Už sme tu. Čo budeme robiť? Vypnem motor a budeme čakať tu, alebo sa mám kúsok vrátiť?" 

"Zaparkuj ďalej, tak aby nás nemohli vidieť. A... keď prídu Marc a Iris, pôjdeme dnu."

"Ale čo Ben?" 

"Nemôžeme ísť poňho, aby sme ho presvedčili. Proste to urobíme bez neho!" Navrhla im Winnie, no ani jeden z nich jej nápad neohúril.

"Bez neho? Nemôžeme tam ísť šiesti, bez posledného kúsku to nebude ono!"

"Ale my ten kúsok máme. Vincent ho má. Nie je síce jeden z nás, ale bude to musieť stačiť. Nemáme inú možnosť." Max rezignovane vzdychol, zatiaľ čo Sára nervózne zdvihla obočie a radšej sa zahľadela von oknom. Auto utíchlo, ulicou sa neozýval nijaký zvuk. Winnie vystúpila a nakukla k bráne, za ktorou práve Vincent vchádzal v sprievode akéhosi mladíka do starej továrne. Než sa za nimi zavreli veľké kovové dvere, obzrel sa jej smerom. Bolo to tu. Ten moment, na ktorý tak dlho čakali.