Poslovia padlej hviezdy

Part 17

Ozvalo sa zvonenie a Vincent bol ako prvý pri dverách. Teta Colette sedela s Mishou v kuchyni, ani sa príliš nerozptyľovala tým, že z obývačky sa ozýval hlas, ktorý zrejme s niekym živo diskutoval. To, že odpovede neprichádzali nejako neriešila. Nikdy sa príliš neplietla do Vincentových záležitostí, preto bola aj jediná, na koho sa mohol spoľahnúť. Nevypytovala sa. A rovnako to bolo aj teraz, keď už Levi stále v chodbe a zisťoval podrobnosti od svojho kamaráta. 

"Kde je Misha?" 

"V kuchyni."

"Ste okej?" Prikývol a začal si obúvať topánky.

"Kam ideš?" Spýtal sa ho zmätene Levi pozorujúc ho.

"Preč. Hovoril som ti, že hneď ako budem mať ruku okej, odchádzam. Zostal som dlhšie než som plánoval. Ale teraz už fakt odchádzam." Ničomu nerozumel. Vedel, že Vincent nesklame svoje zásady a naozaj odíde, ale niečo mu na tom celom nesedelo. Mal väčší strach v očiach, než jeho sestra. A to už je čo povedať. Nahliadol do kuchyne, zamával na pozdrav a premeral si sestru očami. Sedela s rukami okolo hrnčeka, nepohla ani brvou len ho pohľadom prosila, aby ju vzal domov.

"Vinc, čo sa tam stalo?" Schytil ho za rukáv, než otvoril dvere.

"Ja neviem. Okej? Fakt neviem." Odmlčal sa a odvrátil pohľad kamsi preč. Potom na neho znova pozrel a pokračoval.

"Spýtaj sa jej, netuším ako to urobila ale jedno ti poviem. To dievča ma poriadne desí. Nemáme ani potuchy čo dokáže. Nechcem vedieť, prečo tí chlapi len tak odišli, nechcem vedieť, čo je ona zač. A tebe tiež radím, daj od toho ruky preč." Prebehol do kuchyne už v topánkach a v rýchlosti pobozkal Colette na líce.

"Musím ísť, teta. Ozvem sa ti. Ahoj." Na jej volanie už nereagoval a hnal sa priamo dolu schodmi. Než vyšiel na ulicu, dal si kapucňu na hlavu. Prešiel mestom až k svojmu bytu. Do malého batohu vopchal peňaženku, šiltovku a mikinu. Zamkol za sebou a nasadol na prvý autobus, ktorý sa objavil na zastávke oproti.

****

"Aj my pôjdeme. Misha?" Oslovil opatrne sestru, ktorá sa očividne ešte klepala strachom. Vstala a bez slova len s letmým úsmevom na Colette prešla do chodby.

"Ani ty mi nepovieš, čo sa deje?" Zastavila ho teta so smutnými očami. Potriasol hlavou na čo ona tú svoju sklonila a zahľadela sa na svoje prsty.

"Bojím sa o neho. Nie ste v nejakých problémoch?" Leviho mrzelo, že to musel povedať, ale v tej chvíli to tak proste bolo.

"Neboj sa o neho. Netýka sa ho to. On bude okej." Na jeho prekvapenie ju to neupokojilo. 

"A ty?" Spýtala sa ho vzápätí. Pousmial sa a vzdychol si.

"Dám si pozor." Z obývačky vzal zrkadlo, s Winnie neprehodil ani slovo. Musel počkať, až budú sami. Keby ho Misha teraz videla rozprávať sa s ňou, už by to pre ňu bolo priveľa.

"Vezmeš ma domov?" Spýtala sa ho trasúcim hlasom, ani netušil čo jej odvetiť. Zastavil pri ich dome a vystúpil, aby jej otvoril dvere.

Viem, že tomu nerozumieš. Len, prosím ťa, našim nič nehovor. Vyriešim to. Nejakú dobu budem asi mimo mesta, ale vrátim sa. Keby niečo, povedz im, že som odišiel kvôli práci."

"Okej." Objala ho a nadýchla sa než vošla vstupnými dverami dnu. Levi sa vrátil do auta a prvý raz pozrel priamo do zrkadla, akoby čakal, že ju tam zazrie. No než sa pustil do skúmania záhady, musel naozaj vyriešiť svoju prácu. Ak sa tam neukáže ďalší deň, len ťažko sa z toho vykecá. Vybavil si teda zopár telefonátov a napokon sa mu podarilo presvedčiť šéfa, aby mu dal týždeň voľna. Ako väčšina ľudí, bol nahraditeľný a rozvoz pizze rozhodne aj tak nebola jeho vysnívaná práca. Ani by mu nevadilo, keby ho vyhodili. Ale peniaze sa mu zídu aj keď toto dobrodružstvo skončí. 

"Povieš mi, čo sa tam stalo?" Winnie na neho hľadela čakajúc na zázrak. Ak by mu to mala všetko vyrozprávať, zapísala by celú plochu zrkadla a ani to by asi nestačilo. Skúsila to teda inak.

"Zachránila som ich." Levi sa uškrnul ale nenechal sa umlčať.

"Viem. Ale ako?" 

"Nemohli nás vidieť. Je to dlhý príbeh. Dostaň ma von a potom ti všetko poviem." Videla, že zaváhal. On narozdiel od nej nemohol skúmať jej tvár ani výraz. Netušil, či hovorí pravdu. Ale rozhodol sa poslúchnuť Vincenta. Možno bude lepšie, ak to nateraz nebude vedieť. 

"Okej. Tak poďme nájsť tvojho snúbenca." Naštartoval auto a vybral sa do najbližšieho archívu. 

Winnie sledovala míňajúce sa oblaky nad svojou hlavou a dúfala, že tentoraz už sa im nič nepostaví do cesty. Nájdu knihu a Levi ju pomocou nej dostane von. Lenže, ako to tak býva, mýlila sa. Kniha bola totiž, rovnako ako Nolas, plná prekvapení. A tak bol jej dokonalý plán už teraz určený k neúspechu.