Poslovia padlej hviezdy

Part 42

"Winnie?" Počula nejasne svoje meno, no jeho hlas sa zdal tak naliehavý. Stále mala strach zložiť ruky dolu a pozrieť sa, no zároveň bola zvedavá a tá zvedavosť napokon zvíťazila. Pomaly ich teda spustila a obrátila hlavu k nemu. Látku v ústach mal mierne povolenú, no aj tak mu takmer nič nerozumela. Premerala si ho od hlavy po päty. Ruky mal po lakte čierne. Prsty sotva rozoznateľné v šere, ktoré zahalilo sklad. 

Nohy sa ponárali do fialovej hmly a za ňou zostávali rovnako čierne ako ruky. Skladom sa ozval pridusený výkrik. Na roztrasených nohách pribehla k nemu a stiahla mu látku dolu z úst. Prsty jej pritom zavadili o jeho mrazivú pokožku. 

"Čo mám spraviť?" Spýtala sa hľadiac mu do očí, ktoré sa sfarbili do pôvodnej zelenej. Winnie zostala uchvátene hľadieť a do tváre sa jej tlačil úsmev, no ten hneď pohasol, keď prehovoril.

"Zabi ma! Skôr, než sa zmením na neho znova. Zabi ma, hneď" Jeho žiadosť bola plná bolesti, oči sa zaliali slzami. 

"Nemám energiu na to, premôcť ho. Zostane tu on! Viem to! Musíš ma hneď zabiť!" Pohľad sa jej rozostrel kvôli slzám, ktoré držala v kútiku. Stisol jej ruku a zúfalo na ňu upieral oči. Netušila, čo má spraviť. Čierna tekutina sa liala ďalej po jeho končatinách. Smerovala po nohách na brucho, nepotrvá dlho a zasiahne srdce, potom hlavu. Musela sa rýchlo rozhodnúť. 

Postavila sa a vystrela k nemu ruku. 

"Urob to!" Zvolal k nej ťažko dýchajúc, telo sa mu zvíjalo v bolesti, akoby ho ovíjal smrtiaci had. Bola pripravená zbaviť ho utrpenia, no v poslednej chvíli zmenila názor. Priskočila k nemu a otvorila putá. Vzala do dlaní jeho čierne končatiny a priložila ich na svoje boky. 

"Čo to robíš?" Pozrel na ňu nechápavo a snažil sa odtiahnuť. 

"Potrebuješ energiu." Vysvetlila mu stručne, hoci jej slová aj tak nepochopil. 

"Poriadne sa ma drž!" Jednu ruku ovinula okolo jeho krku a druhú dlaň priložila na líce. 

"Čo to robíš? Zbláznila si sa?"

"Len sa ma poriadne chyť!" Z posledných síl ju počúvol a ruky, alebo to, čo sa z nich stalo, držal na jej bokoch. Letmo skontrolovala jeho hruď, ramená aj brucho už sa ponorili do temnej hmoty. Posledný raz mu pozrela do očí a potom ho pobozkala. Vicnent zostal prekvapený, no vzápätí mu došlo, čo ten bozk znamená. Kameň sa rozžiaril tak jasne, až museli obaja pevnejšie zovrieť viečka, no i tak jeho žiaru vnímali. 

Winnie sa premáhala, aby od neho neodtiahla ruky napriek mrazu, ktorý ju úplne pohltil. Mala pocit, že sa mení na ľad, no nepustila ho. Prerušila ich bozk na sotva postrehnuteľný okamih a do ďalšieho vložila všetku silu, ktorú jej v ten moment mohol kameň poskytnúť. 

Vincentov dotyk zosilnel, objal ju okolo pása a pritisol ju k sebe bližšie. Predtým sotva reagoval ne jej bozk, teraz jej ho jemne opätoval. 

Vedel, že znova cíti ramená, ruky postupne prestávali byť pod kontrolou čiernej tekutiny. Vyparovala sa z neho ako sivý dym, vo fialovej žiare stúpala kamsi do výšky a prúdila von cez rozbité okná. Brucho aj nohy sa postupne celkom uvoľnili, pokožka nabrala pôvodnú zdravú farbu. Žilami opäť prúdila teplá krv. 

Hoci neotvorila oči, vedela, že mladík pri nej nie je ten, čo včera. Ak by zostala v aute a čakala, zrejme by vyhral ten druhý. No vďaka nej sa to nestalo. Sivá hmla vystúpila k stropu a zmizla vonku, zatiaľ čo oni dvaja sedeli na zemi. Vincent ich bozk ešte prehĺbil, hoci už energiu nepotreboval a kameň mu do rúk vysielal jemné svrbenie. 

Prestal žiariť, Winnie cítila, že potrebuje doplniť silu, ktorú z neho preniesla na Vincenta. Uvoľnila sa, prestala usmerňovať svoje myšlienky. Nemyslela na nič, len vnímala Vincenta pri sebe. Napokon to bol on, kto ich bozk prerušil. 

"Som späť." Usmial sa na ňu a obzrel si bledú pokožku na rukách. 

Neodpovedala. Privinula sa k nemu znova a pevne ho objala. Vincent si chcel vyskúšať, či sa mu už vrátili schopnosti sa tak ju zovrel v náručí a vzniesol sa s ňou do výšky. 

"Ďakujem!" Šepol jej niekoľko metrov nad zemou, Winnie si všimla, že sú len kúsok od strechy. 

"Nepúšťaj ma." Požiadala ho a uprene na neho pozrela.

"Nepustím." Usmial sa na ňu, keď sa rukami zadrapila do jeho oblečenia. 

"Čo bude teraz?" Oslovila ho po chvíli, keď sa zniesli na zem.

"Poďme dokončiť to, čo Levi začal."