Poslovia padlej hviezdy

Part 6

"Aký je plán?" Opýtal sa Levi hneď ako sa s Vincentom pozdravil. 

"Netuším. Nie som dokonalá matka dvoch detí aby som mal všetko naplánované. Ešte stále si myslím, že mi šibe. Takže hlavný plán je potvrdiť to alebo to vyvrátiť."

"Ty nie si blázon, Vinc. Teda,...si ale nie ten typ blázna, čo potrebuje kazajku a lentilky."

"Vďaka. Najprv skúsime zistiť jej meno. Možno o nej niečo nájdeme na Googli. A ak nie, tak...ja fakt neviem. Toto je celé na hlavu. Je to úplná magorina!" 

"A čo mám robiť ja, zatiaľ čo budeš vypočúvať tú tajomnú kočku?"

"Ako každý správny komplic veľkého zločinu, budeš strážiť a upozorníš ma, ak by niekto šiel do vnútra." Levi prikývol ale otočil sa na neho s kritizujúcim pohľadom.

"S tým zločinom trochu preháňaš, ale okej. Budem tvoj Robin, Batman." Vincent mu venoval nechápavý pohľad a potriasol hlavou. Občas sa sám sebe divil, že je Levi jeho najlepší kamoš. Bol to totiž smoliar, ktorý obľuboval superhrdinov a voľný čas trávil na sociálnych sieťach, kde mal svoju farmársku dedinku. 

A najviac rozdiely boli v empatii voči druhým. Vincent to  Levimu často vyčítal, že je príliš dôverčivý a každému chce pomôcť. Vinnie bol presne jeho opak. Staral sa prevažne len sám o seba, druhých nezaťažoval svojimi problémami a od nich čakal to isté. 

Netušil ale, že prejde sotva pár dní a on si bude želať, aby bol v tomto smere aspoň trocha ako Levi. 

Keď vkročili do obchoďáku Vincent sa rozhliadal na všetky strany, či náhodou nezbadá toho strážnika, ktorý tam bol včera. Nikde ho ale nevidel a tak zamieril rovno ku schodom, aby sa dostali na prvé poschodie. Keď však jeho oči dosiahli úroveň prvého poschodia, zarazil sa. Zbadal totiž toho strážnika prechádzať sa popred obchody. Zaspätkoval a otočil sa pripravený bežať opačným smerom. Levi ho však zastavil a spýtal sa ho, čo sa deje.

"Ten strážnik zo včera! Nesmie ma tu zbadať!" Šepkal Vincent a hľadal únikovú cestu z jeho dohľadu.

"Nemôžeš bežať dolu po eskalátoroch! To by bolo fakt nenápadné! Všimol by si ťa aj slepý! Poď normálne hore. Schováme sa v nejakom obchode, než odíde." Vincent ho poslúchol a nervózne sa otočil späť, pričom takmer zakopol, pretože schody už ich vyviezli na úroveň prvého poschodia. Levi ho tresol do ramena aby sa spamätal a tváril sa nenápadne. Postavil sa po jeho ľavici, čím bránil strážnikovi vo výhľade do Vincentovej tváre. Ani jeden z nich nevnímal kam idú, mierili do prvých otvorených dverí. Obaja zostali úprimne zaskočení, keď sa ich pohľady obrátili na vybavenie predajne. Úplne stuhli a rozhliadali sa okolo. 

"Kde to sme?" Spýtal sa šeptom Vincent, akoby práve prešli šatníkom do tajného sveta. Spoza rohu vykukla predavačka, ktorá práve dopíjala svoju kávu a pohárik odhodila do koša. Zmätene ich pozdravila, čo jej opätoval len Levi. Vincent si od neho vyslúžil ďalší štuchanec, aby sa prebral a odzdravil.  Levi prebehol očami po plagáte nad pultom a konečne si uvedomil, kam sa dostali. Bola na ňom totiž žena so širokým úsmevom, ruky pri tvári jej svietili všetkými farbami.

"Želáte si?" Oslovila ich milo ale neisto. Vincent stále zaryto mlčal a tak sa celej situácie ujal Levi, lebo inak by tam boli asi až do súdneho dňa. 

"Chcel som sa spýtať...Mama bude mať narodeniny a chcem jej dať nejaký originálny darček. Dá sa u vás kúpiť taký ten darčekový poukaz? Na nejakú manikúru a tak?" Vincent sa na kamaráta otočil s vyjavenými očami, ktoré predavačka ignorovala a zdvorilo sa na Leviho usmiala.

"Žiaľ, nie. Takéto služby neposkytujeme. Musela by prísť osobne a dohodnúť sa, čo chce." Mladík jej úsmev opätoval, poďakoval a rozlúčil sa. Následne z obchodu vyletel aj s Vincentom ako strela. 

"Manikúru? Tvoja mama nenávidí ten smrad!"

"Ja viem!" Prisvedčil Vincentovi Levi, keď sa vzďaľovali od obchodu a vyzerali strážnika, ktorý ešte pred chvíľou kontroloval chodbu. 

"Predvčerom som videl Mishu znova si lakovať nechty na lavičke pred vaším domom." Dodal Vincent na kamarátovu lož.

"Viem, ale čo iné som jej mal povedať? Okrem toho mám dojem, že sa Misha na tú lavičku onedlho presťahuje. Už ani neviem akú originálnu farbu mali jej nechty. Mama ju vždy vyženie, lebo zasmradí celý dom." Na chvíľu zmĺkli a ešte raz skontrolovali halu. 

"Je preč. Choď! Keby niečo, volám." Dohodol sa s ním Levi a odišiel opačným smerom. Zmizol v obchode oproti ale stále očami sledoval chodbu pred záchodmi. Vincent položil ruku na kľučku a nervózne ju stlačil.