Poslovia padlej hviezdy

Part 26

"Dobrý deň." Oslovila ju žena s úsmevom. Misha si ju všimla hneď, ako vyšla z domu. Sledovala ju celú cestu až k obchodu. 

"Dobrý." Odvetila snažiac sa skryť svoj strach.

"Ty si Leviho sestra, však?"

"Áno?" Netušila, kto je tá žena ale nemala z toho dobrý pocit. Vôbec z toho nemala dobrý pocit. Ani náhodou. Pomaličky začala od nej ustupovať, ale ďaleko sa nedostala. Zastavili ju ruky dvoch mužov.

"Neboj sa," uisťovala ju žena," nič ti neurobíme. Len nám povedz, kde je tvoj brat." Mala srdce až v krku ale donútila sa potriasť hlavou. Rozhliadla sa okolo, hľadala osobu, ktorá by jej pomohla. No práve teraz na okolí nikto nebol.

"Nechceš, aby sme to z teba museli dostávať inak. Povedz mi to a my ťa necháme ísť domov." Znova sa jej hlava pohla do strán. Vlasy sa jej pritom jemne zatriasli.

"Neviem, kde je. Naozaj." Presviedčala ich roztraseným hlasom. Možno, ak by dokázala trhnúť celý telom tak povolia zovretie a ona by mohla utiecť. Ale ďaleko by nezašla. Zostala teda stáť s očami uprenými na ženu pred sebou.

"Škoda. Budeme to teda musieť urobiť inak. Chlapci!" Kývla na gorily po jej bokoch. Pevnejšie ju schmatli za ruky a ťahali ju za najbližší roh. 

"Nie! Prosím! Zavolám mu! Zistím kde je!" Navrhla im prvú možnosť, ktorá ju napadla. Azda by to mohlo fungovať.

"Fajn." Prikývla žena a gorily ju pustili. Misha si vydýchla, ale len na okamih. Žena totiž už stála pri nej a zovrela jej vlasy tak, až jej trhlo hlavou.

"Žiadne hlúposti! Jedno slovo o nás a tvoj braček ťa najbližšie uvidí ležať v truhle." Hrane sa uškrnula a Misha čakala, kým ju pustí. Snažila sa nerozplakať, ale nemala od toho ďaleko. Vytiahla roztrasenou rukou mobil z vrecka a vytočila Leviho číslo.

"Ahoj. Ako sa máš?" Začala rozhovor a snažila sa trochu upokojiť. Bolo počuť, ako Levi zatvára akési dvere.

"Ujde to. Čo ty a naši? Ste okej?" Mihla pohľadom na ženu. Nemá šancu varovať ho. Nie takto.

"Všetko v pohode. Ale mama sa neustále pýta, kde si." Snažila sa nejako natiahnuť hovor, aby mu to nebolo podozrivé.

"Som s Vincentom. Sme v moteli ale chystáme sa odísť."

"V akom moteli? Prečo sa nevrátiš domov? Kde ste?" 

"Čo sa toľko vypytuješ?" Začal byť podozrievavý a Misha tuho stisla pery. Jedna z goríl do nej drgla. To bolo jasné znamenie, že si nepočína najlepšie.

"Len ....Čo ak sa vám niečo stane. Nikto nebude vedieť, kde ste. Povedz to aspoň mne. Sľubujem, že našim nič nevytáram ale keby náhodou..." Chvíľu zostalo v telefóne ticho. Misha zúfalo hľadela na telefón vo svojej ruke. Nech povie čokoľvek, budú to počuť aj oni. Mala chuť skríknuť, že ho hľadajú, ale bála sa. Naháňali jej hrôzu. 

"Sme v Rosewalku. Ale nezostaneme dlho."

"Okej. Daj na seba pozor."

"Jasné. Aj ty. Ahoj." Hovor bol ukončený. Misha mobil zovrela v dlani a ruku si pritisla na brucho.

"Vďaka." Riekla k nej žena a otočila sa k mužom. Misha viac nepremýšľala. Rozbehla sa preč, zabudla na nákup, na všetko čo mala kúpiť. Vzala nohy na ramená, len sa čo najrýchlejšie dostať od nich preč. Prebehla ulicou a skryla sa za starú budovu na okraji križovatky. Mobil mala stále v ruke, keď sa pri nej zjavila jedna z goríl a vytrhla jej ho z rúk. 

"Ak ho budeš varovať, postaráme sa o teba aj o vašich drahých rodičov. Je ti to jasné?" Bez slova prikývla, nechala ho, nech jej skontroluje správy a potom si vzala mobil späť. Zmizol tam, odkiaľ prišiel a ona sa oprela o stenu. Prišiel neskoro. Správu o tom, že idú za nimi už stihla odoslať a vymazať. Zhlboka sa nadýchla a vtedy ju napadlo, že musí dostať rodičov z domu. Ak sa tí ľudia vrátia, nesmú byť doma. Rozbehla sa k obchodu so zvieratami. Nakúpila niekoľko krabičiek s akousi háveďou a potom sa ponáhľala domov. Nenápadne vysypala krabičky v každej miestnosti a stačilo už len nechať rodičov, nech si to všimnú. O necelú hodinu sedeli v aute na ceste k starým rodičom. Ak sa tí ľudia vrátia, nájdu u nich len deratizátorov. 

****

"Odchádzame!" Zavelil im vo dverách.

"Čo sa zas deje?" Oslovil ho Vincent s vážnym výrazom.

"Tá ženská, už vie kde sme."

"Čože?"

"Chytili Mishu a donútili ju zavolať mi. Povedal som jej, kde sme."

"Prečo si jej to vytáral?" Nechápavo sa na neho osopil, Winnie len mlčky stála a behala po nich očami.

"Je to moja sestra, pre Boha! Radšej nech sú v pätách nám, než by sa mali motať okolo nej. Máme čas zmiznúť, len si pohnite!" Levi vybehol z dverí ale Vincent si všimol jej pohľad a zostal stáť.

"Čo je?" Nevrlo ju oslovil.

"Občas si myslím, že si možno kdesi vo vnútri milý človek. A potom sa znova zachováš ako grobian." Vincent sa predklonil a ruku vystrel ku dverám.

"Až po vás, madam!"