In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 2

,,Žiadna reakcia?" ozval sa jeho hlboký hlas, načo som potichu zamrmlal niečo v zmysle "nie" a zavrel svoje modré očí. Ruky, ktoré som mal doteraz v pästiach, som uvoľnil a spolu s nimi aj celé moje telo ventilujúc tak strach, ktorý ma donedávna zožieral.

Stačilo pár hlbokých nádychov a už som takmer ani nevnímal, že som uprostred lesa. Že som pripútaný k posteli. Že som tu s akýmsi maniakom, ktorého zelené oči ma doteraz prepaľovali pohľadom skrz na skrz. Cítil som to.

,,Vaša generácia je čím ďalej horšia," zamrmlal a luskol prstami. Týmto jediným gestom ma prinútil otvoriť oči. To, čo som však uvidel ma donútilo otvoriť nie len oči, ale aj ústa dokorán. A čo viac... len vehementne krútiť hlavou zo strany na stranu.

,,A-ako si to spravil?" ozval som sa nespúšťajúc zrak z veľkého ozubeného kolesa, ktoré nahradilo niekoľko stromov. Les, ktorý donedávna panoval celému okoliu, tu zrazu nebol. Doslova zmizol lusknutím prstov.

 ,,Čáry máry. Abraka-dabra. Hovorí ti to niečo?" zachechtal sa a postavil sa z postele, na ktorej doteraz sedel a prezeral si ma. Bol by som mu aj odsekol, že kúzla neexistujú, ale to, čo sa tu pred nemalou chvíľou udialo, ma presvedčilo o opaku.

 ,,T-ty si nejaký k-kúzelník?" zakoktal som sa na začiatku a konci vety, keď ma prerušoval jeho hlasitý smiech odrážajúci sa od stien miestnosti, kde som sa nachádzal.

     Okrem ozubeného kolesa a nejakého stolíka som nevidel takmer nič, keďže všetko ostatné pohltila tma. Však bol som si viac ako stopercentne istý, že je táto miestnosť obrovská.

 ,,Jasné! A nechcel by si ešte, aby som ti aj vytiahol z klobúka zajaca?" ozval sa posmešne. Len som rýchlo pokrútil hlavou a presunul pohľad na jeho postavu, ktorá sa blížila k jedinému stolu v tejto miestnosti. Jeho kroky boli dlhé, rýchle a čo viac tak tiché, že by aj pierko padnuté na zem spôsobilo väčší hluk ako ony.

 ,,To nevadí. Ukážem ti iné kúzlo, čo ty na to?" v okamihu, ako dopovedal onú vetu, sa mi otočil čelom. V rukách držal akýsi klobúk, ktorého dizajn ma len a len usvedčil v tom, že si zo mňa naozaj robí srandu.

Cylinder? Ako vážne?

 Pomykal som hlavou na znak nesúhlasu. Následne som ju otočil na druhú stranu tak, aby som dal vysokému kučeravcovi dosť jasne najavo, že o jeho triky nemám záujem.

 ,,Nie neberiem ako odpoveď," zasyčal pre tentokrát už blízko môjho ucha, načo mojím telom prebehla vlna strachu a chladu, ktorý sálal z dychu kučeravca. Snažil som sa na sebe nedať poznať, že ak by som mohol, triasol by som sa ako ratlík. A tak som radšej aj naďalej pozoroval tmu naproti mne.

 ,,Pozri sa na mňa!" prikázal mi, čo som odignoroval. Pokračoval som vo svojej činnosti aj naďalej, a to tak, že som pozoroval tú ničotu pred sebou alebo teda aj tiene, ktoré sa v tme mihali. A to až do momentu, kedy som pocítil na svojej brade tlak a chlad.

 ,,Povedal som niečo!" zavrčal mi do tváre, keď svojimi prstami stisol moju čeľusť a prinútil ma tak otočiť sa mu tvárou v tvár. Do očí sa mi v mihu sekundy nahrnuli slzy, keďže ani po tom, čo ma otočil, neprestal držať moju bradu. Zvieral mi ju tak silno, až som mal pocit, že sa o chvíľu ozve hlasité puknutie oznamujúce zlomeninu.

 Cez zaslzené oči som sa pozeral na muža predo mnou prikyvujúc, ako mi to len jeho ruka na mojej čeľusti dovoľovala. Potešene sa usmial a druhou rukou, ktorou ma nedržal, mi položil onen klobúk na brucho. Zamračil som sa, no radšej držal jazyk za zubami. Aby som snáď neskončil ešte horšie, ako na tom momentálne som.

 ,,Teraz ma budeš počúvať, jasné?" oznámil mi a ruku si založil do vrecka, načo sa miestnosťou ozvalo zaštrngotanie kľúčikov. Len som nemo prikývol.

 ,,Odopnem ti jednu ruku..." začal a pustil moju bradu. Potichu som zaskučal, keďže ma naozaj bolela. Však aj naďalej som pozoroval muža, ktorý sa naklonil ku mojej pravej ruke už aj s kľúčikom. Ten mi najprv ukázal a následne sa potichu uchechtol.

 Vystrašene som pozoroval, ako sa uškrnul a bez ďalších slov sa natiahol po mojom zápästí. To jedným ťahom oslobodil z väzenia, ktoré púta predstavovali. Sykol som bolesťou v okamihu, ako som ruku zložil dole vedľa môjho tela, vydýchavajúc z tela všetok kyslík, ktorý sa mi v pľúcach nahromadil počas odomykania.

 ,,A teraz tu ruku dáš sem! Vykúzlim ti niečo pekné," zašepkal slizko a z môjho brucha vzal cylinder. Následne mi ho rovno aj priložil k nevládnej ruke. Len som vehementne prikývol a rukou som sa snažil trafiť do otvoru klobúka, hoci som nevedel, čo sa v ňom nachádza.
Mohla tam byť pokojne aj kobra alebo škorpión. Však stačil jeden pohľad do zelených očí a rozmyslel som si to. Je jedno, čo tam je. Nemôže to byť horšie ako človek, ktorý ma tu drží.

 ,,Sem!" zavrčal nespokojne, keďže som ruku nevedel ovládať, a tak som ňou krútil okolo klobúka. Zmorene som zakňučal, keď chytil moje zápästie a mykol ním tak, aby bola moja ruka presne nad otvorom.

 Nasucho som preglgol a ruku uvoľnil, aby doň dopadla. Očakával som hocičo, ale toto nie. Klobúk bol totiž na moje prekvapenie prázdny. Zmätene som bruškami prstov prešiel po jemnej látke vo vnútri cylindra, až som sa napokon pozrel na muža pred sebou.

 Usmieval sa na mňa úsmevom hodným diabla. Chcel som niečo namietnuť, však v tom som na svojej ruke pocítil akýsi dotyk. A nie, nebol to ľudský dotyk. Vec, čo sa ma dotýkala, mala na svojom tele akési chĺpky.

 Vytreštil som na muža pred sebou oči. Chcel som ruku okamžite vytiahnuť von, ibaže on mi ju tam jediným pohybom pridržal, nie a nie ju pustiť. Cítil som, ako sa oná vec pohybuje po mojom zápästí i dlani, až dokým sa neodhodlala posunúť vyššie. Skrz klobúk, po mojej ruke na povrch.

 ,,Č-čo to je?" spýtal som sa vystrašene aj keď som vedel, čo to je. Len som potreboval mať istotu a akosi som aj dúfal, že sa mýlim.

 ,,Ty dobre vieš čo, Louis," zašepkal mi do tváre sledujúc ma, ako sa vystrašene hmýrim pod dotykmi oného stvorenia.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 👋

nová kapitola, budem pridávať asi ráno, každopádne nebude cez víkend, čiže sa vidíme v pondelok, 😱😏😅

Dúfam, že sa páčila a každý ohlas poteší... 😄😘

Vote&Comment&Opinion 🌟💬

Curly✍