In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 33

,,No asi ten stan medzi nohami a pochybujem teda, že je to chvostík." Mrkol mojim smerom. Iba som pokrútil hlavou a taktiež sa oprel o stenu, pozorujúc oblohu nad nami.

,,Som rád, že mi to dovolil po prvé. Na tom, že som nedosiahol svojho teraz, nezáleží." Odfrkol som si a hlavu natočil opätovne k potetovanému bohovi po mojej lavici. Ten sa bez jediného slova odrazil od steny a pár krokmi sa dostal ku mne.

,,Takže môžeme ísť, hej?" Bol to skôr oznam ako otázka, však aj cez to som pokrútil hlavou a chcel niečo namietať, ale v tom ma dostatočne rýchlo prerušil poslíček bohov, ktorého ruky sa dotkli môjho ramena a mňa tak spolu s ním zo sekundy na sekundu, premiestnili do osvetlenej miestnosti.

,,Boha, už zase?!" Zavrčal som a rukami som si zakryl tvár, nač sa miestnosťou ozvalo zavrčanie. V momente, mi to doplo a tak som sa za moje neúmyselné zhrešenie ospravedlnil a pár krát zaklipkal očami, aby som si tak navykol na svetlo, ktoré v okolí panovalo.

,,Nemohli by ste to tu niekedy zhasnúť, alebo niečo?" Frflal som, pozorujúc blond boha slnka, ktorý si odfrkol, však napokon svetlo v miestnosti vypol. Hoci tu bola takmer úplná tma, nemohol som zabudnúť na žiaru trónov, ktorá osvetľovala aspoň časť miestnosti.

,,Už si skončil?" Zamrmlala si Diana za mojim chrbtom, nač som pokrútil hlavou a pozrel sa na najvyššieho boha pred sebou, ktorého oči ma prebodávali skrz na skrz.

,,Skúste sa tu nezabiť. Potrebujem informácie." Ozval sa hromový hlas, vládcu nebies, nač som len pokojne prikývol a mykol ramenami, na znak toho, že by sa ma začať pýtať.

,,Vieš kde sa Pavor nachádza?" Bola prvá otázka, mierená mojim smerom. Iba som pokrútil hlavou.

,,Nie je náhodou vo väzení?" Doteraz som si totiž to myslel, že tam naozaj je a všetky svoje pokyny musia prejsť skrz stráže. Však v okamihu, ako v sieni nastalo ticho, pochopil som, že sa jednalo očividne o útek, v ktorom som mu mal ja ako jeho nástupca, či poskok pomáhať.

,,Nemáš nejakú spojku vďaka, ktorej by sme ho mohli vypátrať?" Ozval sa nepokojný hlas boha váľky, ktorého ruky drvili opierky zlatistú opierku jeho trónu. Ticho, ktoré opätovne nastalo, bolo nepríjemné, ale zapríčinilo svoje a mňa tak napadla daná spojka, pomocou ktorej by šiel Pavor nájsť.

,,Niall." Vydýchol som a hlavu natočil smerom k bohyni po Jupiterovej pravici. Mračila sa na mňa, čo značilo, že nevie o kom hovorím.

,,Taký Ír. Niall James Horan. Pred dvetisíc rokmi som ho začlenil k armáde a odvtedy sa z neho stala Pavorova pravá ruka. Samozrejme, že hneď po mne." Oboznámil som ich. Nechápavo ma pozorovali, do kým som nepodišiel bližšie a nepopísal im ako blondiak vypadá.

,,Ale to nie je možné." Zahrmel miestnosťou hlas boha podsvetia, čím si vyslúžil pozornosť mňa ale aj zvyšných bohov v miestnosti. Neodvážil som sa na neho prehovoriť a tak som len naďalej sledoval muža pred sebou.

,,Niečo nesedí braček?" Spýtal sa Neptun, boh, ktorého živel použil, aby tak boha vedľa neho prebral a donútil tak k odpovedi.

,,Jeho duša je v podsvetí, Neptun!" Skríkol, až mnou myklo. Vystrašene som pozoroval ako sa Mars- boh podsvetia- spolu s jeho bratom dohaduje a rukami pohadzujú všade naokolo.

,,Mohol by som ísť za Louisom?" Zašepkal som po dlhšej dobe, čo som len tak stál uprostred miestnosti, počúvajúc jednotlivé názory bohov. Moju otázku takmer všetci ignorovali, teda až na jednu z bohýň, ktorej blond vlasy sa pri každom kroku mojim smerom rozpŕchli na jednotlivé strany.

,,Odprevadím ťa." Zašepkala bohyňa Juno naproti mne a naposledy sa otočil na svojich bratov a sestry, ktorý sa škriepili ako také baby na trhu. Neprítomne som prikývol a už len nasledoval dotyk bohyne na mojom ramene.

Za jej pomoci som dokráčal až za bránu siene, teda na chodbu pred ňou, ktorú lemovalo množstvo obrazov a váz.

,,Teraz ťa tu už nie je potreba. Dal si nám informácie, za čo ti ďakujeme, ale teraz ťa potrebuje Louis." Zvážnela a rukou si prešla skrz pramienky vlasov. Pri spomienke na jeho meno, ma vystrelo a okamžite ma pohltila vlna strachu.

,,Stalo sa mu niečo? Sľúbili ste mi, že ho ochránite!" Zavrčal som bohyni do tváre a jednu zo svojich rúk napriahol, aby som sa tak zbavil dotyku na svojom ramene. Žena pokrútila hlavou a väčšmi zosilnila stisk. Jedným rýchlym pohybom si ma pretočila k sebe a donútila ma tak pozrieť sa jej do očí, v ktorých sa odzrkadľovala láska.

,,Je v poriadku, len to bude mať v nasledovných dňoch ťažké. Musíš sa o neho postarať." Oznámila mi a vystrela sa v chrbte. Otvoril som ústa so zámerom jej na to čosi odvetiť, ale to už priložila svoju ruku na moje čelo a za posledných slov ma presunula naspäť pred chatku.

Dávaj na neho pozor.

Ozývalo sa mi v hlave, zatiaľ čo som sa snažil donútiť svoje nohy, aby ma doniesli do kuchyne, odkiaľ sa ozývali tiché vzlyky.

,,Louis. Zlato neplač." Boli slová, ktoré som zo seba vypustil, pri prvom pohľade na chlapčeka, opierajúceho sa o stôl so slzami, stekajúcimi mu po tvárach. Brunet v okamihu zdvihol svoje modré očká mojím smerom a neveriacky ma pozorujúc, sa usmial.

,,H-harry! J-ja som si m-myslel, že si odišiel." Zavzlykal a nemotorne sa postavil, aby sa tak mohol dostať ku mne. Tak isto, ako aj on som sa rozišiel smerom k nemu, kde sme sa stretli na polceste v tuhom objatí.

,,Nikdy by som neodišiel, zlato. Jasné?" Šepkal som mu do vlasov, zatiaľ čo som si ho tisol bližšie k telu. Zhlboka som dýchal, nasávajúc tak vôňu, ktorá mi opantávala zmysli. Vôňu, ktorá mi pripomínala, že bez neho by som bol nikým, len tým bezcitným stvorením.

,,A-ale." Snažil sa z toho vyhovoriť, nač som ho prerušil a spojil naše pery v jedno. Louis ihneď stíchol a opatrne začal spolupracovať. Zatiaľ čo moje bozky boli spočiatku dravé, v hlave sa mi ozvali slová bohyne a tak som trochu spomalil a odtiahol sa od Louisa.

,,Nikdy by som ťa nebol schopný opustiť. Nikdy to neurobím jasné?" Opakoval som mu neustále, pozerajúc sa mu do očí. Pozeral som sa do zelene, ktorú zakrývala vrstva sĺz a čohosi čo som nedokázal vyčítať.

Čosi, čo som nevedel rozoznať, ale na sto percent to nebolo dobré.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitolka na svete! Fúha... teraz ideme do školy už aj mi Slováci. Amen tma s nami...

Každopádne dúfam, že sa vám kapitola páčila a že toto budete čítať aj naďalej, pretože na prvej kapitole máme už 48 votes... 

YEEEEEEEEEEEEEEY!

Takže rozvrh je taký, že 20 kapitol by malo byť určite

Vote&Comment&Opinion

Curly