In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 22

,,Začneme, aď to mám z krku. To dievča čo vďaka tebe, k nám prišlo pred týždňom, by stála za hriech." Usmial sa a pokynul mi, aby som si vyzliekol tričko a ľahol si na posteľ bruchom na dol. Už som len očakával bolesť, ktorá mi bola predpísaná samým Pavorom.

Nechcene som privrel oči, keď sa posteľ podo mnou prehla a ja som tak pocítil na svojom chrbte dych blondiaka za mnou. Chvíľu som bol len ticho a čakal do kým sa mi na chrbte neobjavil studený dotyk Niallovej ruky.

,,Nemohol by si to urýchliť?" Zavrčal som, nač sa mi ako odpovede dostalo slabé zasmiatie a následná bolesť, ktorú mi spôsobila zlatá čepeľ noža, ktorého majiteľ sa v mojej bolesti priam vyžíval. Zahryzol som si do ruky, aby som nezačal kričať a aj naďalej trpel v rukách blondiaka.

,,K-koľko?" Vydýchol som po tretej rane, ktorá sa podľa môjho úsudku tiahla z jedného boku k druhému.

,,Pán vravel, že 15. Čo si také spravil?" Zachechtal sa a len tak, bez žiadneho oznámenia mi opäť prešiel nožom cez pokožku. Hoci som bol nesmrteľný vďaka materiálu- zlata- z ktorého bol nožík vyrobený, mi trvalo trochu dlhšie do kým sa mi pokožka opäť zacelila.

,,Teba do toho nič." Zavrčal som skrz zaťaté zuby a rukami sa natiahol k vankúšu, ktorý som si vložil pod hlavu. Chvíľu som si myslel, že bude všetko fajn a Niall to spraví rýchlo, ale s ďalším rezom na mojej pokožke som vykríkol.

Môj krik sa ozýval celou miestnosťou a možno aj celým hradom. Bol by sa ozývali aj ďalšie ale prinútil som sa k tomu dať si vankúš pred tvár a stlmiť tak, všetky nežiadúce zvuky, ktoré sa mi rinuli z úst.

,,Trinásť." Oznámil Niall a pre tentokrát zašiel hlbšie ako obvykle. Myslel som si, že by niečoho takého nikdy nebol schopný. Dokonca som ho mal na začiatku tohto všetko aj rád. Bol človekom, ktorému som veril a ktorému som povedal o všetkých mojich pocitoch z tejto nekalej hry.

A teraz?

Obrátil sa proti mne a to dokonca aj po tom, čo som jeho samého uplatnil, ako jedného z najlepších a najodvážnejších, ktorých som kedy poznal.

,,Pätnásť!" Zareval som do vankúša, aby som mu tak dal najavo, že toto bola posledná vec, ktorou mi ublížil. On sa len uchechtol a nožom, ktorý ešte stále neodtiahol od rany, pohol tak, že sa zabodol o čosi hlbšie pri mojej lopatke.

,,Mal, by som úž ísť. Vieš, dokonalí ľudia, majú dokonalé povinnosti." Ozval sa po dlhšej odmlke, naplnenej mojich vzlykov, ktoré na moje šťastie tlmil vankúš. Napokon som už len počul, ako sa kroky tejto blond svine, odo mňa vzďaľujú. Keď som si už myslel, že je preč a nepočuje ma, odhodlal som sa vysloviť svoje myšlienky.

,,Horan ty si taký idiot, že by ťa mali radšej utratiť, aby sa nemohla tá debilita v tebe rozmnožovať." Povedal som si sám pre seba, čo som očividne nemal robiť, keďže som hneď na to začul hlasité odkašľanie odo dverí.

,,Takže idiot, hej?" Zaškeril sa a bez ďalších slov mi uštedril svoj posledný úder, ktorý kvôli posteli, na ktorej som ležal nespôsobil nič iné ako len bolesť. Som si istý, že ak by som čo i len sedel, zosunul som sa dole.

,,Toto poviem Pánovi." Vydýchol som všetok kyslík, ktorý sa mi medzi tým nahromadil v pľúcach a odpľul si vedľa postele, ktorej plachty už vsiakli kvapky krvi, stekajúce mi po chrbte.

,,Neuverí ti a to dobre vieš." Pripomenul mi a to boli už aj posledné slova, ktoré spolu so smiechom vypustil zo svojej pusy, pred tým ako sa pobral preč z izby. Pre tentokrát som už aj začul, ako sa dvere zabuchli a preto si vydýchol, snažiac sa posadiť.

To sa mi však nadarilo a hoc aký menší pohyb mi spôsoboval bolesť. Sykol som a radšej sa zakusol do jazyku, aby som tak zabránil všetkým nadávkam, ktoré som mal chuť vysloviť na účet blondiaka. Predsa len mohol by sa vrátiť a o to ja naozaj nestojím.

Po strašne dlhej dobe, plnej bolesti a sem tam i sĺz, ktoré sa mi kotúľali po lícach, som sa rozhodol postaviť a ísť skontrolovať Louisa, ktorého strach som cítil až sem, i cez vôňu mojej vlastnej krvi.

Hoci to bolelo, nasadil som si na seba čierne tričko, aby som tak aspoň z časti zamaskoval šrámy na mojom chrbte, aj keď krv z nich som zakryť nemal ako.

,,Louis?" Zamrnčal som, keď som otvoril dvere od izby, kde som doteraz držal Louisa. Pozorne som si prezrel svoje okolie a všimol si tak, že chlapec ležal na posteli a opäť spal. Vydýchol som si, keď sa zdal byť mladý brunet v poriadku, teda až na nočnú moru, ktorá ho doslova ovládala.

Povzdychol som si a rozhodol sa vrátiť k sebe do izby, aby som si za pomoci svojej sily, vydezinfikoval rany, spôsobené chlapcom, podobnému anjelovi.

Už , už so natiahol ruku k dverám od miestnosti, keď v tom sa ňou ozvalo nespokojné zamrnčanie chlapca na posteli. Snažil som sa ho ignorovať a prosto odísť, ale v okamihu ako vyslovil moje meno, som sa otočil a pozrel sa na neho.

,,Harry? Mohol by si ísť prosím sem?" Spýtal sa ma prispato, nač som ihneď pokrútil hlavou a otočil sa k dverám, ktoré som tentoraz už aj otvoril a hneď ich aj zavrel, keď som začul umrnčaného Louisa, prosiaceho ma, aby som prišiel k nemu.

,,Ale nezvykaj si na to!" Upozornil som ho, pred tým ako som si povzdychol a vydal sa smerom k Louisovi. Každý jeden krok odnášal akúsi dávku bolesti, ktorú som sa už len kvôli Louisovi snažil minimalizovať, v podobe úsmevu na mojej tvári.

Keď už som stál pri posteli a sledoval ho, usmial sa aj on a svoje chudé telíčko odsunul na stranu, aby mi tak vytvoril priestor na nepohodlnom matraci.

,,Prosím ľahni si." Zaprosil opäť, nač som radšej bez ďalších rečí tak spravil a ľahol si teda vedľa Louisa, ktorý ihneď využil príležitosti a natisol sa na mňa. Potichu som sykol bolesťou, bojujúc vo svojom vnútri boj so svedomím, ktoré mi vravelo, že ho mám nechať tak a užívať si lásky, ktorú mi venuje toto modrooké stvorenie.

Napokon svoje ruky obtočil okolo môjho pása a svojimi prstami prešiel po látke trička, pod ktorou sa rysovali rany. Pre tentoraz som to už nevydržal a hlasito sykol bolesťou, nač Louis otvoril svoje oči a nadvihol hlavu, pozorujúc svoje ruky, ktoré boli zašpinené mojou vlastnou krvou.

,,Bože môj." Zavzlykal, vystrašene preskakujúc pohľadom zo mňa na svoje ruky.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 

šťastné a veselé Vianoce. Prajem vám, aby ste sa mali dobre a aby ste strávili sviatky s tými, ktorých milujete.

Okrem toho... Happy Birthday Louis! 

A viem, že je to možno klišé a aj keď to tento človek nečíta, chcela by som túto kapitolu venovať mojej mame, bez ktorej sú toto už 5. Vianoce. 

Dúfam, že sa máš tam hore dobre.

a 

Taktiež dúfam, že sa vám kapitola páčila...

Vote&Comment&Opinion&MerryChristmas

Curly

Dnes na mojom profile vyjde nový preklad, tak to potom checknite :*