,,Nikdy by som ťa nebol schopný opustiť. Nikdy to neurobím jasné?" Opakoval som mu neustále, pozerajúc sa mu do očí. Pozeral som sa do zelene, ktorú zakrývala vrstva sĺz a čohosi čo som nedokázal vyčítať.
Čosi, čo som nevedel rozoznať, ale na sto percent to nebolo dobré.
Louis's POV
Harry sa zmenil. Hoc bol stále tým kučeravým zlatíčkom, jeho stránka záujmu o mňa nebezpečne rýchlo narastala a klesala. Bolo to len včera, kedy prišiel ani sám z neviem kadiaľ- keďže mi to doteraz nepovedal- a jeho chovanie sa výrazne menilo, každou jednou sekundou.
Doteraz ma nechcel pustiť z gauča a pri seba menšom pohybe z neho, som dostal vynadané. Vraj sa musím šetriť, kvôli svojmu boľavému zadku, čo sa mi taktiež nezdalo. Zadok už nebolel, to nie. Práveže sám prahol po tom, aby ma sám Harry Styles prehol o stôl a vyšukal zomňa dušu.
,,Harry?" Zakričal som prosebne z gauča a natočil hlavu smerom odkiaľ sa rútil Harry. Netrvalo dlho a on si pokľakol vedľa gauča, aby sme si tak boli výškovo rovný, jednou rukou prehrabujúc pramienky mojich vlasov.
,,Deje sa niečo?" Premeriaval si ma zeleným pohľadom, plným starostí. Jemne som pokrútil hlavou, nad čím sa Harry ustarostene zasmial a chcel sa postaviť, čo som mu na moje šťastie stihol v čas zatrhnúť. Presne v okamihu, kedy sa zdvíhal som ho totiž to stiahol k sebe na gauč, alebo teda aj na seba.
Bolestne som sykol, keďže ma Harry udrel lakťom do brucha, dúfajúc, že to kučeravec na mne nezačuje. Mýlil som sa. Harry sa totiž to ihneď postavil z gauča- a aj zo mňa-, aby si tak mohol opäť kľaknúť pri gauč, odťahujúc moje ruky preč, z boľavého miesta, kam ma udrel.
,,Si v poriadku? Bolí to moc? Prepáč, ja som nechcel al-" Mrmlal jedno cez druhé, zatiaľ čo mi vyhŕňal tričko. Týmto jednoduchým pohybom odhalil moju celú hruď, ale aj bruško, na ktorom sa rysoval červený fľak. Bezo slova som pokrútil hlavou, keď som si všimol, obavy v Harryho očiach. Čo sa to s ním sakra deje?
,,Harry nestrachuj sa a sadni si. Potrebujeme sa porozprávať." Ozval som sa, čím som tak prebral Harryho z pozorovania môjho brucha. Chvíľu protestoval, však stačil jediný bozk na jeho pootvorené pery a on si poslušne sadol vedľa mňa na gauč. Na nič som nečakal a svoje telo otočil tak, aby som mal hlavu v jeho lone a nohy na druhej strane.
,,O čom by si sa chcel rozprávať?" Jeho neprítomný výraz, pozorujúci neustále červený fľak na mojom brušku, ma začínal znervózňovať. Napokon mi neostalo nič iné, ako si napraviť tričko na pôvodné miesto, teda zakrývajúc tak menší šarlátovo červený fliačik.
,,Pozeraj sa mi sem!" Zavrčal som a ruku som natiahol k jeho brade, smerujúc jeho pohľad smerom kde moja hlava odpočívala v kučeravcovom lone. Najprv sa na mňa len prekvapivo pozrel, no nakoniec uľavene premiestnil svoje dlhé prsty, do mojich mastných vláskov.
,,Tak teda o čom si sa chcel rozprávať?" Usmial sa na mňa falošných úsmevom, čo ma trošku znepokojilo, ale ani zďaleka na toľko, aby som tak zavrhol túto konverzáciu.
,,Správaš sa inak Harry." Vydýchol som a smutne privrel oči, aby som sa tak nemusel pozerať na Harryho, ktorého tvár sa skrivila do prekvapenej grimasy.
,,To teda rozhodne nie." Odvrkol takmer okamžite. V okamihu ako si uvedomil svojho tónu, si povzdychol a naklonil sa bližšie ku mne, aby mi tak mal šancu vtisnúť na čelo pusu, na znak toho, že ho to mrzí. Rozhodol som sa to neriešiť a prosto som pokračoval v konverzácii.
,,Ale áno Harry. Neviem kde si bol, ale odkedy si sa odtiaľ vrátil staráš sa o mňa, akoby som ti mal umrieť na mieste." Objasnil som mu a druhu z jeho rúk si pritiahol k hrudníku, presne na miesto, kde ešte stále bilo moje srdce.
,,Cítiš to? Ešte stále bije a bije len pre teba, tak sa prestaň strachovať a užívaj si života. Život so mnou." Zašepkal som a pohľad premiestnil z jeho studených prstov, jemne sa trasúcich na mojom hrudníku, k jeho očiam, ktoré už stihli zaliať slzičky.
,,Bojím sa o teba, že ťa stratím Loui. Odkedy som sa to dozvedel, nedokážem poriadne rozmýšľať a to je tomu zatiaľ len deň." Ozval sa, pomedzi zadržiavané vzlyky. Svojimi zelenými očkami mrkla, aby tak zahnal slzičky, čo sa mu aj darilo, do kým si jedna nenašla svoju cestu a nedopadla mi na líčko.
,,Harry no tak." Snažil som sa ho utíšiť rukami na jeho lícnych kostiach, po ktorých som ho hladil, čo sa mi darilo do kým sa na mňa nepozrel a opätovne sa nerozvzlykal.
Pohotovo som sa vyšvihol do sedu a pritiahol si Harryho do objatia, aby som ho tak plne uistil, že som ešte stále tu. Jeho ruky ma hladili po každom jednom kúsku môjho tela, akoby sa snažili uistiť, že som to ja kto ho drží.
,,Povieš mi, kto ti to povedal?" Spýtal som sa ho a aj naďalej ho hladkal po chrbte. Harry sa otriasol a aj cez bezpečie, ktoré mu moja náruč dávala, sa odo mňa odtiahol.
,,J-juno. Povedala, že to n-nebudeš m-mať teraz ľahké. Čo ak som ti tým ublížil?" Spýtal sa, pozorujúc moje oči, ktoré sa zaleskli pobavením, v okamihu ako som začul jeho obavy, vyslovené z pier kučeravca.
,,A čím konkrétne?" Usmial som sa na neho.
,,Že sme mali veď vieš čo. Prosím nerob zo mňa blba." Zanariekal a bez ďalších slov sa mi opäť nasúkal do náručia, z ktorého som ho pre tentokrát už nehodlal pustiť.
,,Ak sa o mňa tak veľmi bojíš nabudúce môžem topovať ja." Navrhol som, nad čím sa Harry opätovne zatriasol a tuhšie môj pás. Zasmial som sa nad jeho nespokojných zamrmlaním, však aj naďalej zabŕdal.
,,Alebo to nemusíme robiť už vôbec." Ďalšia možnosť, nad ktorou sa Harry zatriasol a pre tentokrát si ma stiahol do objatia on. Ležal som na Harrym a s menším úsmevom na perách pozoroval chlapa podo mnou, ktorého oči vraveli jediné.
,,Bolo to to najkrajšie čo som kedy zažil. Myšlienka, že sa to nikdy nezopakuje ma núti si useknúť môj bambus, takže to už radšej nespomínajme, dobre?" Zamrmlal mi, čím ma donútil sa od srdca sa zasmiať. Spokojne som prikývol a ruky, ktoré ma doteraz držali okolo pásu som posunul o čosi nižšie.
,,Vidíš? Nebolí to." Objasnil som, keď pevne zvieral obe polky môjho zadku vo zovretí svojich rúk. Nedôverčivo sa zamračil a pokrútil hlavou.
,,Ani toto?" Uškrnul sa, keď ma štipol do zadku a donútil ma tak povyskočiť.
,,Dobre toto možno už hej." Zasmial som sa a spolu s úsmevom, ktorý nám obom pohrával na perách sme prežili zvyšok dňa pozorovaním filmu, hoci sám mám pocit, že sa Harry venoval viac uisťovania sa, že je moje pozadie v plnom poriadku.
A ja som vedel, že je. Inak by sa mu totiž z neho nepostavil jeho „bambus".
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte,
nová kapitola dúfam, že sa páčila. Prepáčte za chyby ale nechce sa mi to kontrolovať.
Vote&Comment&Opinion
Curly
CZYTASZ
In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓
Fanfiction!PREBIEHA KOREKCIA! ,,Čoho sa bojíš, Louis?" Ozýval sa jeho chrapľavý hlas izbou, zatiaľ čo sa mi on sám pohrával s pramienkom vlasov medzi prstami. ,,J-ja..." Zakoktal som sa. Na moje šťastie ma však dotyčný prerušil. ,,Bojíš sa mňa?" Opýtal sa a n...