In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 12

    Prebehlo niekoľko minút, odkedy Harry odišiel. Neustále neprichádzal a tak som sa rozhodol, že sa za ním pôjdem pozrieť. Z miesta kam sa vybral a kam som si to pre tentokrát nasmeroval aj ja, sa ozýval Harryho rozčúlený hlas. Niečo mi hovorilo, už keď som sa staval z tej prekliatej postele, že toto asi dobrý nápad nebude.

Ale zvedavosti neporučím a tak som sa aj naďalej približoval k onému bodu, kde Harry zmizol. Unavene som sa oprel o stenu po mojej ľavej strane. Bok ma neustále bolel a preto som potreboval aspoň chvíľu na vydýchnutie. A hoci som mal pocit, že sa o chvíľu zveziem k zemi, pokračoval som v chôdzi. Moje kroky boli vcelku pomalé, krátke a na moje šťastie aj tiché.

,,Musí si dať chvíľu pauzu, rozumiete? Týmto tempom skončí, tak isto, ako aj ostatní do konca dnešného dňa!" odsekol rozzúreným hlasom Harry. Vtedy som už stál za dverami, ktorých rám, vďaka čiernemu povlaku splýval s tmou v okolí.

,,Stačí mi už len jeho podpis a je to. A ten podpis nebudem mať, pokiaľ sa nedožije večera. Nemôžem dovoliť, aby mi hneď na začiatku skolaboval. Toľko energie, čo z neho vyžaruje, som ešte nikdy nevidel u normálnej ľudskej bytosti," namietol opäť Harry. Akosi som nechápal s kým sa to rozpráva a už vôbec o akej energii to hovorí. Avšak pravda bola taká, že týmto moju zvedavosť len a len popohnal.

Nahol som sa o čosi bližšie k dverám, aby som tak mal možnosť začuť ďalší úryvok z rozhovoru medzi Harrym a mne neustále neznámym človekom. 

Ibaže, ako to už pri mojom šťastí býva, nepodarilo sa mi to. Dvere sa totižto v mihu sekundy otvorili a jednou dobre mierenou ranou ma poslali k zemi. Musel som uznať, že hoci tie dvere neboli ani len živé, mali lepšiu mušku ako hocktorý namyslený fagan z mojej strednej školy.
Rachot, ktorý moje dopadajúce telíčko spôsobilo, Harryho zrejme nezaujal. A hoci si ma všimol, prosto ma odignoroval a podišiel k posteli. Zatiaľ, čo ja som neustále ležal na zemi, si on sadol na matrac postele. V okamihu, ako tak urobil, som si myslel, že sa mi prosto otočí chrbtom a bude ma aj naďalej ignorovať. Predsa len u kučeravca by som sa ani nečudoval, ak by mal možnosť vidieť chlapca knokautovaného dverami každý deň.

Ibaže opak bol pravdou.

Sedel tam a svojimi zelenými očami ma prebodával skrz na skrz. Celú tú dobu, čo on pokojne sedel, som nehybne, plný mne známeho pocitu menom bolesť, ležal na zemi. Až neskôr som sa začal snažiť, akosi sa dostať na nohy.

,,Nikdy ťa neučili, že sa cudzie rozhovory nepočúvajú?" zavrčal Harry výstražne po dlhšej dobe. Hlavu som zmätene stočil jeho smerom, sledujúc ako si svoje svalnaté ruky prekrížil na hrudi. S mierne otvorenými ústami som ho pozoroval, v snahe odtrhnúť pohľad od atramentových obrázkov, pokrývajúcich nie len jeho paže ale i trup.

,,J-ja..." nevedel som, čo mu mám na to povedať. Preto som radšej sklopil zrak ku studeným kachliam, ktoré tvorili provizórnu podlahu tejto miestnosti.

,,Čo ty? No, čo si počul?!" skríkol po mne, načo som sebou vystrašene mykol. Svoje telo som roztrasene, keďže som ešte stále ležal na zemi, schúlil do klbka, zakrývajúc si rukami hlavu. Očakával som niekoľko kopancov tak, ako aj od Zayna, ktorý tu na moje šťastie nie je. Alebo prosto nejaký úder, ktorý by mi spôsobil trvalé následky či už po fyzickej stránke, alebo po tej psychickej.

,,Odpovedaj!" krik, ktorý sa rinul z jeho úst nemal efekt, taký ako by mal mať. Nedonútil ma, aby som zo seba vydal čosi v zmysle odpovedi. To nie. Jediné, čo ním spôsobil bolo to, že mnou prešla ešte ďalšia vlna strachu, ktorá nebola prvá a ani zďaleka posledná.

Spolu so vzlykmi, ktoré sa zo mňa drali, prišla aj panika. A ja som tak sebou začal húpať jemne zo strany na stranu. Snažil som sa upokojiť, no nedalo sa. Ani príjemné kolísanie ma pre tentokrát nedokázalo utíšiť. 

,,Louis?!" oslovil ma, čo by mi pri normálnom amoku pomohlo. Ibaže pri tomto to celú situáciu len zhoršilo. Alebo teda aj spôsobilo, že som pomaly, ale isto prestával vnímať moje okolie. Dostal som sa do svojej uzavretej bublinky, snažiac sa dýchať, hoci to bolo ťažké. Do svojej bublinky, v ktorej som sa ocitol vďaka strachu z Harryho.

,,Do riti už aj s tebou," zamrmlal si kučeravec a to bolo to posledné čo, som od neho počul, pred tým ako sa s tichým povzdychnutím postavil z postele. A hoci som vďaka jej hlasitému zaškrípaniu vedel, že už na nej nie je, nevedel som, kde sa v tomto momente nachádza. A to až do okamihu, kedy nebol blízko mňa.

Keď som kroky začul až nebezpečne blízko mojej hlavy, sklonil som ju ešte bližšie k mojim kolenám. V snahe ochrániť ju, som si hlavu zaboril do ochranného obalu, zvaný paže. Nevedel som, čo sa bude diať a tak isto ako aj pri trojhlavom psovi som sa modlil, aby ma tu takto nechal a odišiel. Ibaže ako sa zdalo, obe tieto stvorenia boli vycvičené na to, zničiť každého človeka v poruke.

Tlmene som počul, ako čosi hovoril, no na to som nebral ohľady. Prosto som sa aj naďalej pohupoval zo strany na stranu na studenej podlahe. Oči, ktoré som doteraz držal pevne zavreté som pomaly otvoril a všimol si tak topánok pri mojej hlave. Okamžite som ich spätne zavrel, očakávajúc kopanec. Kopanec, ktorý neprichádzal.

Napokon som na svojich rukách pocítil tlak. Ten zapríčinil, že som si odokryl tvár. Radšej som neprotestoval a s pohľadom zabodnutým na Harryho topánky som očakával následky, ktoré by mali prísť.

Už, už keď som si myslel, že sa nič nestane, sa nohy muža predo mnou podlomili a on si tak kľakol vedľa mňa. Vystrašene som vypleštil oči a následne ich aj zavrel, očakávajúc bolesť. Predsa len, čo iné dokáže monštrum ako on?

,,Pozri sa na mňa!" prikázal mi šeptom, keď sa ku mne sklonil a nepatrne sa obtrel svojim nosom o moje ucho. Nad týmto jeho malým, ale účinným gestom som sa celý otriasol. I keď som nechcel pomaly, ale isto som začal otáčať svoju hlavu jeho smerom. Bolo to, akoby som bol pod nejakým druhom hypnózy. Čo mi povie, to ako poslušný psíček spravím, len aby som sa vyhol trestu.

Keď som už bol takmer, tam kde ma chcel, trochu sa odsunul. Inak by mi v nasledovných sekundách zavadzal jeho nos. A hoci sa odtiahol, stále ani po tomto všetkom nebol nejako extra vzdialený od mojej pokožky.

Po minútke, ktorú mi zabralo len otáčanie mojej hlavy som čelil zeleným očiam. Tie si prezerali moju tvár od obočia až po bradu, na ktorej trónilo niekoľko odrenín taktiež z boja s trojhlavým psom. I keď, čo je odrenina s porovnaní s otvorenou a hlbokou ranou?

V mihu sekundy, kedy sme sa pozreli sebe navzájom do očí, som zamrzol na mieste. Bol to totižto okamih, kedy sa stretla modrá so zelenou. Bol to okamih, ktorý netrval dlho, keďže Harry slastne nasal vzduch v mojom okolí a následne svoje zelené oči privrel.

Chcel som sa opýtať, čo to robí. Ale napokon som na to nenazbieral odvahu. Radšej som to nechal tak a za pomoci jeho veľkých rúk som vykrútil hlavu do strany.

Týmto jediným gestom som mu odhalil krk. Možno to bolo tým, aké filmy som s kamarátmi pozeral. A možno to bolo aj mojou paranojou, ale očakával som zahryznutie sa do mojej pokožky. Takisto ako aj všetko, čo som pred tým očakával, uhryznutie neprichádzalo. Zrejme som mal pravdu, keď som vravel, že som až prehnane paranoidný.

Namiesto toho som na svojej pokožke pocítil špičku jeho nosa, ktorou prechádzal zhora nadol po mojej krčnej tepne. Roztrasene som sa nadýchol a nasucho preglgol.

,,T-ty si u-upír?" vydýchol som bojazlivo, načo sa mi kučeravec zasmial do pokožky. Neustále držiac hlavu na mieste, ňou jemne pokrútil, čím ma na krku pošteklil svojimi dlhými vlasmi
.
,,Upíri sú v porovnaní so mnou nič," zašepkal a na dôkaz toho o čom hovoril sa jemne zahryzol do môjho krku.

Nebolo to ako vo všetkých tých filmoch, kde tesáky bezproblémovo prejdú pokožkou až ku zdroju krvi. V tomto prípade to bolo len ako také škádlenie.  

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

takže upír je vonku, máme ešte nejaké teórie čo by Harold mohol byť?

Poviem vám tak, že ak by ste boli pozornejší mali by ste šancu zistiť o čo sa celý ten čas jedná... stačilo by napísať jeden pojem do Google.

Každopádne vidíme sa v pondelok, užívajte posledného školského dňa a následného víkendu.

Dúfam, že sa kapitolka páčila, ak hej viete čo máte robiť.

Vote&Comment&Opinion

Curly

Schválne (BexLovesTommo) ako sa volá pesnička v médiach?