In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 31

*VAROVENIE*

-Ak toto číta moja "dokonalá" spolužiačka Hanička, proste to preskoč. Nepotrebujem, aby si skončila s doživotnou traumou.

Ďakujem

,,Harry, hlavne nestrachuj dobre? Zažil som už aj horšie, pamätáš? Pre teba by som prežil všetko a teraz už nekecaj a zaparkuj tým-" Odmlčal som sa a rukou mykol k jeho pýche. ,,-v mojej garáži." Zasmial som sa a spolu s Harrym som si ľahol naspäť do mäkkých perín postele.

Za pomoci mojich rúk, ktoré ho zastavili skôr akoby na mňa mohol dopadnúť celou jeho váhou, sa zachytil kúsoček nado mnou. Svoje dlhé paže s množstvom tetovaniami si oprel pozdĺž mojej hlavy a bezo slova sa natiahol k mojim perám, aby ma na ne mohol pobozkať.

S úsmevom na perách som mu bozky opätoval a vďaka jeho polohe medzi mojimi nohami, som ich hneď okolo neho aj omotal, čím som zapríčinil, že sa naše rozkroky o seba obtreli a donútili nás tak oboch zavzdychať.

Harry sa trošku zamračil, naposledy ma pobozkal a odtiahol sa odo mňa. Zmätene som sa na neho pozrel, však to už sa Harry otáčal svojou hlavou k dolnej časti našich tiel, neisto si ich prezerajúc.

,,Niečo sa ti nepáči?" Spýtal som sa sklamane, keď si ma nedôverčivo prezeral od hlavy, kde sa mi zračil smútok až po nohy, ktoré taktiež zdobili tetovania. Hoc to boli len obrázky, alebo inak aj atramentové škvrny- ako tomu hovorila moja mama- pre mňa mali význam. (a preto dámy a páni, mám každý deň inak pokreslené ruky-NEPODSTATNÁ INFORMÁCIA)

,,Asi len to, že som takú dokonalosť ako si ty, nespoznal pred týmto všetkým." Zašepkal a s menším úsmevom na perách pohodil hlavu, aby tak odhalil svoje zelené oči, ktoré sa pre tentokrát zabodli do tých mojich.

,,Zase nepreháňajme." Vydýchol som pobavene a rukami, ktorými som doteraz zvieral ani neviem ako Harryho predlaktiam, som vošiel do jeho vlasov, ťahajúc si ho do bozku. Mal som pocit, že sa jeho pier nikdy nenabažím, že sa nenabažím chute pomaranču, ktorá ich pokrývala.

,,Myslím, že by sme to už nemali predlžovať." Zašepkal som mu do pier, keď som doslova cítil na svojom tele ako sa jeho ale i to moje trasie, nedočkavosťou, vzrušením, ale aj strachom, ktorý vo samotná aktivita, chystajúca sa medzi nami, vyvolávala.

,,Tak teda dobre." Zamrnčal Harry a svoje čelo oprel o to moje, tak aby sa mohol jednou z rúk nasmerovať ku môjmu vchodu. Čakal som, že to spraví ihneď, bez jediného slova, ako všetko od bozku až po pridávaniu prstov, ale on nie.

,,Takže na tri." Zamrmlal, nač som mu zamrčanie oplatil, ale aj cez to ho nechal aď si robí svoje. Trochu som sa pomrvil, nač som pocítil ako svojou špičkou pritlačil na môj vchod a aj naďalej s rukami v jeho vlasoch čakal, na to čo sa stane.

,,Jedna." Vydýchol a skusol si spodnú peru.

,,Dva." To už bolo o niečo ťažšie. Bál som sa, že si peru medzi svojimi zubami prekusne a ja by som tak ochutnával pomaranče s trpkou príchuťou krvi, však napokon som to tak nechal a nedočkavo potiahol za jeho gaštanové kučery.

,,Dva a štvrť." Posnažil sa to predĺžiť, čo som mu aj doprial do kým sme sa neocitli pri číslu ako "Dva a sedem osmín", ktoré sa napokon vydralo z jeho roztrasených pier. Pokrútil som hlavou a vzal veci do svojich rúk.

Doslova.

Svoje malé ručičky som totiž to, presunul na jeho zadok a bez ohľadu na to, akého zbožia sa to dotýkam, som na neho zatlačil, čím som spôsobil, že do mňa Harry tvrdo prenikol. Očakával som hoc akú reakciu, ako napríklad, že na mňa začne kričať, čo to robím, alebo, že zavzdychá na celú chatu, ale on nič. Opätovne si skusol spodnú peru, v snahe nevydať zo seba ani hlásky.