Chapter 48

594 95 24
                                    

,,Mám pocit, že si hladný." Zasmial som sa skrz slzy šťastia, ktoré sa mi nahromadili. Dobre som vedel o čo sa jedná, čo mi Louis, ktorý mi mi smiech opätoval a za ramená sa ma pokúsil vytiahnuť naspäť na nohy, jasne potvrdil. Napokon som už stál pevne nohami na zemi a sledoval chlapca predo mnou, ktorý si ma s úsmevom na perách prezeral.

,,Luna. Ona sa vrátila."

Louis's POV

Natešene som tlieskal rukami a drvil Harryho v objatí. Hoci som si musel kľaknúť toto objatie bolo jedno z tých, na ktoré sa nezabúda. Hoci ma boleli nohy, bolesť dostatočne prebila láska a šťastie, ktoré medzi nami bolo. A hoci sme si prešli toľkými nástrahami života, stále sme tu a to v spoločnom objatí.

,,Harry, neplač." Zasmial som sa, keď som už pociťoval na svojom ramene kvapky Harryho sĺz. Ten sa len trošku odtiahol a s tichým prepáč svoj pohľad presmeroval mojim smerom. S úsmevom na perách som pozoroval, ako sa snaží zahnať slzy šťastia čo sa mu napokon aj podarilo.

,,Musíme ísť Louis." Ozval sa hlások bohyne, ktorá celú situáciu pozorovala s úsmevom na perách. Pomaly som prikývol a spolu s Harrym, ktorý si ma aj naďalej držal za pás, som sa vydal po stopách bohyne, teda do siene svetla.

Harryho ruky ma drvili vo objatí a každým krokom svoj stisk len zosilňovali. Bál som sa, že ma takmer rozpučí, ale v okamihu ako sa jeho dlaň začala dotýkať môjho ešte stále plochého bruška, sa Harry odtiahol a otočil si mak sebe.

,,Nezabudni, že som tu, jasné? Vždy tu pre teba budem, naveky vekov." Zašepkal, nač som len rýchlo prikývol, vtisol mu bozk na pootvorené pery a za ruku ho dotiahol k veľkým roztvoreným dverám.

,,Vítame ťa u nás Louis. Je mi potešením stretnúť smrteľníka, ktorého odvaha prekonala tie naše." Počul som začiatok slávnostného prejavu z čela trónov, kde stál muž v šedom. Látka pripomínala búrkové oblaky, zatiaľ čo opasok na jeho bokoch bol zámerne vytvarovaný do tvaru blesku.

,,To je Jupiter, boh nebies a aj najvyšší z nich." Počul som šepkať Harryho slovíčka, tak aby som ich počul len ja. Napokon som chápavo prikývol a pozdrav všetkým bohom oplatil.

,,Ehm d-dobrý." Môj pozdrav znel skôr ako otázka, ale aj cez to vykúzlil toľkým z bohov na tvárach úsmev. Juno nás nakoniec obišla a bez jediného slovka si sadla vedľa Jupitera, ktorý si nás prezeral od hlavy po päty.

Harry si ma ochranárska pritiahol do objatia, spôsobom, že sa mi tisol svojou hruďou na môj chrbát a svojim rozkrokom na môj zadoček. Chvíľu som sa hmýril, keďže mi táto pozícia nebola moc príjemná, ale po tom čo sa z Harryho dostal tlmený vzdych, som radšej znehybnel.

,,Nemali by sme to predlžovať." Odkašľal si napokon hlavný z bohov a postavil sa zo svojho trónu, smerujúc si to k nám. Potešene som sa usmial, keď som si všimol, že aj boh oproti mne má na tvári úsmev, nie výraz znechutenia.

,,A to už prečo?" Ozval sa piskľavý hlas spoza môjho chrbta. Chcel som sa otočiť, aby som sa tak pozrel, ktorý z bohov to povedal, ale zastavili ma Harryho ruky na mojich bokoch, ktoré ma otočili spätne tvárou v tvár bohovi, predo mnou.

,,Ju si nevšímaj. Bohyňa Diana, ma nikdy nemala rada." Zamrmlal mi do uška a následne ho jemne skusol.

,,To snáď nevidíš, že sa už aj teraz Styles drží, aby ho nepretiahol? Myslel som, že si múdrejšia sestrička." Smiech. Nič iné sa neozývalo sálou, ako smiech blond boha predo mnou, ktorý pokynul Jupiterovi, aby pokračoval a svojimi krokmi sa dostal za mňa. Nedokázal som presne povedať, ktorý z bohov to bol, ale svetlo ktoré z neho vyžarovalo, bolo až priam oslepujúce.

,,Tak nevinná duša. Dúfam, že sa budeš mať medzi nami dobre." Zamrmlal boh predo mnou, keď si do rúk zobral tú moju. Chvíľu len tak prechádzal špičkou ukazováčika po mojej dlani, keď v tom napriahol ruku. Inštinktívne som sa skrčil, ale aj cez to som nechal ruku v jeho zovretí.

,,Prepáčte, že ruším Jupiter, ale chcem mu venovať ešte posledný bozk, pred tým ako bude nesmrteľný. Aby vedel, že ho budem milovať, keď budem hoc akým." Počul som námietku kučeravého stvorenia, ktoré si ma v okamihu, ako Jupiter s úškrnom na perách prikývol, pritiahlo do bozku.

Nestihol som ani protestovať a chuť pomaranča, ktorá pohltila moje pery, napokon ovládla aj zvyšok môjho tela. Pred tým ako som však stihol privrieť viečka, som si všimol ako sa každý z bohov na nás pozerá a naťahuje k nám ruku.

Napokon som však svoje viečka zavrel a nechal bohov aď si robia svoje. Rukami som takmer okamžite zablúdil do bujných kučier zeleno-okého, za ktoré som zaťahal a donútil tak človeka, ktorého pery ma nútili vzdychať, aby tak zavzdychal tiež.

S každou jednou sekundou v spojení našich pier som cítil, ako sa každá jedna bunka v mojom tele preberá k životu. Ako sa každá kvapka krvi hrnie skrz žily, aby tak obdarila každý jeden centimeter môjho tela. Cítil som ako moje srdce začína pomaly, ale isto narážať do hrudníka a ako mi moje pľúca opätovne dokážu prijímať dávky kyslíku.

A to všetko som cítil počas chvíle, kedy sa pery mojej milovanej osoby lepili na tie moje.

Nikdy som nemiloval niekoho tak veľmi ako Harryho a predovšetkým nikdy som si nedokázal predstaviť, že svoju lásku stretnem v zákutí tmavej uličky. Ale teraz už viem, že aj keď bol Harry tým kým bol, stále bol človekom. A aj teraz, keď už ním nie je, pretože sa povýšil na priečku bohov, je stále tým ktorého srdce bije pre mňa. Je stále tým, kto ma donútil dýchať, tým pre koho žijem.

,,Milujem ťa." Zašepkal som mu do pier, cítiac ako moje srdce naráža v pravidelnom tempe do môjho hrudníku.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

Bože ľudia! Už je to tu! Toto je síce koniec našej story, ale ak by ste chceli epilóg, stačí napísať do komentáru.

Túto storku som milovala a aj milovať budem, keďže je prvá  z mojich, ktoré sa dostali na takúto úroveň. Vždy som sa držala prekladu, pretože ten bol ľahší, ale touto story ste mi dokázali, že mám aj na to napísať niečo takéto, niečo vlastné.

Ďakujem, každému jednému čo si toto prečítal a aj každému, ktorí dopomohol či už svojim prečítaním, hlasovaním, alebo komentom aby sme sa dostali tam kde sme.

Milujem váš ľudkovia. <3 

Vote&Comment&Opinion

Curly

In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz