In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 15

Namiesto toho, aby sa niečo také stalo a ja som konečne pochopil významu Harryho slov sa dvere otvorili, čím spôsobili, že moje telo dopadlo na podlahu presne pred Harryho nohy. Na chvíľu som sa ani neodvážil presunúť svoj pohľad na kučeravca nado mnou, až do kým nevyslovil dané slová.

,,Pripravený na trest, pusa?"

Neviem či ma zarazilo viac to oslovenie, ktoré mal vo zvyku používať aj sám Zayn, alebo to, že niekoľko hodín v tejto tmavej miestnosti nebol dostatočný trest.

Celé telo sa mi strachom otriaslo, nač som zlomene vydýchol a jemne prikývol na znak súhlasu, aj keď som nebol. Rukami, ktoré boli doteraz uvoľnené a na podlahe, som sa podoprel v snahe postaviť sa čo sa mi samozrejme nepodarilo.

,,Vravel som ti už, že klamať sa nemá." Zašepkal mi pri uchu, keď si ku mne kľakol a jednou zo svojich rúk mi zapravil pramienok vlasov za ucho. Hneď ako tak urobil, sa začal ku mne čím ďalej tým bližšie približovať až sa dotýkal svojimi zamatovými perami môjho ucha.

,,Gladium k nohe!" Zakričal mi do ucha, čo som absolútne nečakal a zložil sa opäť k zemi. Harrymu som venoval ešte jeden pohľad, nač som si všimol obrovského úškrnu na perách, pred tým ako sa okolím začal ozývať dupot dvoch párov nôh.

Harry naposledy zapískal, aby tak trojhlavého psa usmernil správnou cestou, teda k nám, pred tým ako ma chytil za vlasy a trhol nimi smerom nahor, tak že som bol donútený sa posadiť. Zlomene som zaskučal a svojou rukou sa snažil odtiahnuť tu Harryho od mojich vlasov, čo sa samozrejme nepodarilo a ja som o pár sekúnd na to, už visel za tričko z obrovej tlamy.

Spočiatku som sebou hmýril zo strany na stranu a snažil sa ujsť, ale po dlhšom čase som si všimol, že to nemá cenu a tak som svoje telo radšej uvoľnil, nechávajúc tvora, aby ma kamsi odniesol. Nevnímal som kam presne to ideme, jediné čo som vnímal bol Harry, ktorý šiel pred nami, dávajúc pokyny trojhlavému psovi.

Nejako ďaleko sme nešli, keďže Harry využil svoje schopnosti a hneď vedľa dverí, z ktorých ma pred chvíľou vytiahol "vyčaroval" ďalšie. Hlasitý vrzgot, ktorý dvere pri otváraní spôsobili donútil mňa i samého trojhlavého psa zakňučať bolesťou. Bol by som túto príležitosť aj využil, ale vŕzganie ochromilo spočiatku aj mňa.

Cesta tam bola tichá, keďže sme šli hore schodmi a Harry sa ku nám neotáčal. Trojhlavý pes držal jednu z hláv, tou ktorou ma držal o trochu vyššie, snáď aby mnou neobúchal žulové schody. Aké milé od neho.

Napokon sme sa dostali po presne 47 schodoch tam kam Harry očividne chcel. Ak vám je divné, že som počítal schody, zamyslite sa čo by ste robili na mojom mieste, ak by vás držal v papuli trojhlavý pes a pred vami by kráčal samotný diabol. (Harry nie je diabol!)

Harry dvere rýchlo otvoril, nač sa neozval žiaden zvuk a spolu s menším písknutím, ktoré kerberosa upozornilo, aby šiel za ním, prekročil prah dverí. Ten poslušne ako jeho chvostík nasledoval kučeravca, až von na miesto, ktoré sa podobalo, každej terase rodinného domu, až na ten rozdiel, že toto nebola terasa, ale strecha a bola niekoľko desiatok metrov nad zemou. Vystrašene som sebou začal cukať do strán, až do kým sa neozvalo hlasité zavrčanie zo strany kerberosa, ktorý akoby mi oznamoval, že ak urobím ešte jeden pohyb tak ma bezproblémovo prehodí cez menšie oplotenie, ktoré okolo rímsy budovy bolo.

Akoby Harry čítal moje myšlienky, mykol rukou ku okraju strechy, nač sa k nej trojhlavý pes vydal spolu so mnou medzi zubami. Ani som nestihol čosi povedať a už som visel niekoľko desiatok metrov nad zemou. Som si takmer istý, že ak by som sa nenachádzal v takejto ošemetnej situácii, bol by som pochválil výhľad na Londýnsky Tower.

Udivene som sledoval ľudí, ktorých postavy sa mihali podo mnou, nač ma zaujímalo jediné.

,,Ako je možné, že nás nevidia?" Spýtal som Harryho, ktorý bez jediného zaváhania natiahol svoju pažu, na ktorej sa črtalo niekoľko tetovaní, ktoré sa v okamihu rozplynuli, keď ňou švihol do strany a vlepil mi tak facku.

,,Dovolil ti niekto hovoriť?" Zavrčal a naklonil sa cez strechu, aby mohol vypľuť množstvo slín, ktoré sa mu nahromadili v ústach. Úder, ktorý mi venoval sám Harry neviem aký, mi spôsobil nepríjemné pálenie, nač som sykol a rukou, ktorú som mal na moje šťastie voľnú, som si pohladil miesto, ktoré už určite sčervenalo.

Harry sa zhlboka nadýchol a čosi si zašepkal, pred tým ako sa otočil opäť mojím smerom. Stačil jediný pohľad do jeho zelených očí a videl som tam čosi čo, pred tým nikdy.

,,Sakra!" Zastonal a otočil sa okolo svojej osi, akoby sa chcel ukľudniť, čo sa očividne aj podarilo a on onedlho nato, už opäť stál tvárou v tvár mne. Keďže ma pes držal nejaký ten meter nad zemou, bol som od Harryho vyšší, však na sebaistote mi to nepridávalo.

,,Mám pre teba návrh, čo na to povieš?" Zašepkal s úškrnom na perách blízko môjho krku, na ktorý dotiahol, nač som sebou otriasol a radšej trasúc sa, prikývol. Nepotrebujem ďalšie problémy a už vôbec nie s Harrym.

,,Dobre, takže." Zasmial sa a rukou, ktorou ma udrel si prešiel skrz husté kučery, ktoré mu padali na plecia.

,,Túto otázku ti položím naposledy." Usmernil ma a kerberosovi, pokynul aby ma aj naďalej držal nad zemou. Napokon sa bez jediného slova natiahol ku mojej hlave a letmo prešiel bruškami prstami po mojej čeľusti.

,,Čoho sa bojíš, Louis?" Ozýval sa jeho chrapľavý hlas okolím, zatiaľ čo sa mi on sám pohrával s pramienkom vlasov medzi prstami.

,,J-ja..." Zakoktal som sa. Na moje šťastie ma však dotyčný prerušil.

,,Bojíš sa mňa?" Opýtal sa a za pomoci kerberosa, ktorý moje postavenie o niečo znížil, sa naklonil skrz moje vlastné plece, aby mi videl do očí.

,,Á-áno." Vydýchol som všetok vzduch, ktorý sa mi za tú dobu nahromadil v pľúcach a sklopil pohľad k zemi, niekoľko metrov podo mnou.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 

prosím ospravedlnte moje zdržanie s touto kapitolou, ale nie je mi dobre. Včera som to ani nestihla dopísať a zaspala som, čo by nemal byť problém, ak by som ráno nezvracala. 

Chcem sa poďakovať, všetkým čo toto čítajú a spýtať sa na jednu otázku...

Koľko by ste chceli, aby táto story mala kapitol?

Každopádne to je z mojej strany všetko... takže...

Vote&Comment&Opinion

Curly

Ešte raz prepáčte, ak je kapitolka divná, ale ako som už spomínala nie je mi dobre, čo naznačuje, že je to absolútny shit.