In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 42

,,A čo Luna?" Spýtal som sa ho na svoju dcéru. Ten na okamih zastavil, však s nasledujúcimi slovami sa znovu dal do pohybu a premiestnil nás.

,,Jej duša bola moc čistá na to, aby sa dostala sem ku mne. Ona bude aj naďalej blúdiť svetom, medzi živými a mŕtvymi, dúfajúc, že sa nájde miesta pre jej nevinnosti."

Kŕčovito som otvoril oči, obzerajúc sa okolo seba. Tma, ktorá tu panovala mi z časti pripomínala vežu v Londýnskom Toweri, kde som býval, ale ja cez to vo mne z časti vyvolávala strach, či nepríjemný pocit.

,,Kde-" Chcel som sa spýtať, však v okamihu sa ozvalo hlasité zakričanie môjho mena. Nakrčil som obočie a započúval sa do ticha, aby som sa tak uistil, že to bol naozaj on.

,,Poslal som pre neho." Odvrkol mi jednoducho a vydal sa smerom k veľkej kovovej bráne, ktorú jedným mihnutím rúk otvoril. Brána trochu zarachotila, ale napokon mi dala dokonalý výhľad na čosi čo sa podobalo zväčšenej obývačke Louisovej mami-nie že by som sledoval, ako na nej Louis spal každú jednu noc, odkedy sa s ním rozišla jeho priateľka.

,,Tak ideš?" A to bolo posledná otázka z úst boha, pred tým ako som sa rozbehol za ním. Prešiel som skrz bránu a na pokyn Pluta, si chcel sadnúť na pohovku, ale hlas nesúci sa a prosiaci o to, aby ma mohol vidieť, mi v to zabránil.

V okamihu som sa otočil na Pluta a zlomene si vydýchol. Louis tu nikde nebol.

,,M-mohol by sem d-dôjsť?" Vykoktal som zo seba. Boh si ma najprv dobre prezrel, napokon však len prikývol a mykol rukou ku menším dverám za gaučom. Pohľadom som ich hypnotizoval do doby, do kým sa neozvalo hlasité zarinčanie kovu a následné fňukanie mladého bruneta, prosiac niekoho o milosť.

Rýchlo som pokrútil hlavou a svoje nohy donútil do pohybu, aby som tak o chvíľu stál pred gaučom a pohľadom si tak prezeral chlapčeka predo mnou. Bol bledý ako stena, ručičky mu ovísali pozdĺž teľa a hlavu mal sklonenú k zemi.

,,Loui?" Zašepkal som, keď sa ani po dlhšej dobe, keď ho očividne stráže pustili, nepohol ani o milimeter. Len tak tam stál, do kým som ho neoslovil a nedal tak mladému chlapcovi predo mnou jasne najavo, že som tu.

,,H-" Ani nestihol vysloviť moje meno, pretože som v okamihu preskakoval gauč a rútil sa k uplakanému Louisovi. Kdesi v pozadí som začul odfrknutie, ale to som sa rozhodol ignorovať a v okamihu, ako som si Louisa už držal pri tele, som si ho pritiahol do bozku.

Cítil som jeho pery, ktoré sa neisto triasli proti tým mojim. Jemne som sa usmial, keď sa Louis natiahol po ďalší bozk, v snahe pre tentokrát ho prehĺbiť. Hoci sa musel postaviť na špičky, nerobilo mu to problém, ba ho to len viac popoháňalo k tomu, aby mi strčil jazyk hlboko do krku.

,,Vieš, že ti chutia pery po pomaranči?" Zašepkal mi, keď sa svojimi perami odtiahol od tých mojich, však čelom sa neustále opieral o to moje. Uchechtol som sa a rýchlo vlepil Louisovi pusinku na pery, ktorých chuť som si až moc dobre pamätal.

,,Hmm." Tváril som sa, že rozmýšľam, zatiaľ čo som si hladovo prezeral pery svojho priateľa.

,,Myslím, že by to mohla byť vanilka, ale nie som si istý." Odvetil som napokon a natiahol sa po ďalšom bozku, aby som sa tak "uistil", že pery, ktorých chuť a jemnosť som cítil doteraz na tých svojich, chutia naozaj po vanilke.

,,Ale musím si to ešte overiť." Zamrmlal som neďaleko jeho pier. Bolo to už len zopár milimetrov, ktoré delili pery nás oboch, keď v tom sa ozvalo hlasité odkašľanie. Rozhodol som sa ho ignorovať a pokračovať ďalej, ale v okamihu ako mi na ramene pristála čiasi ruka, som bol nútený sa od Louisa odtiahnuť.

Dotyčný si ma v okamihu otočil jeho smerom, nač som nespokojne zamručal, však s Louisovou rukou v tej mojej sa otočil k bohovi. Hrane som sa na neho usmial a takmer okamžite sa ho spýtal čo sa deje.

,,Tak teraz ma počúvaj. Aj v podsvetí sa dodržujú nejaké pravidlá, čiže si toho tvojho chlapca posledný krát pobozkaj a nechaj ho, aby sa vrátil na svoje miesto. Budú ho tam potrebovať." Uškrnul sa. Po slovách, ktoré muž predo mnou vyslovil, som pocítil ako Louis celý stuhol a silnejšie stisol moju ruku.

,,A teraz ma budete počúvať vy. Ja som ten, ktorý vám pomáha, tak by ste si aspoň raz mohli dovoliť jedného z vašich poddaných uvoľniť na dobu neurčitú." Argumentoval som. Jedným pohybom som si ruku boha striasol z ramena a nasledovne si do objatia pritiahol modro-očko, ktoré doteraz stálo za mojim chrbtom.

,,Dobre vieš, že to takto nefunguje." Zahrmel jeho hlas miestnosťou.

,,Viem, že to takto pôjde, inak sa sám postavím do čela Pavorovej armády. Je to jasné?" Zmienka mena boha strachu, očividne Pluta ako tak vystrašila a on aj skrz zaťaté zuby pokrútil hlavou na znak súhlasu.

,,Druhé poschodie, tretie dvere vľavo." Upresnil, zatiaľ čo krútil hlavou. Nevrlo si odfrkol, keď som mu poďakoval a roztrasené telíčko Louisa si vyhodil do náručia, aby som tak urýchlil cestu po červenom koberci. Hoci boli schody pre mňa o čosi náročnejšie a plné Louisovho lamentovania, napokon som to dokázal a postavil sa už aj s brunetom na prah dverí.

,,Milujem ťa." Bolo prvé čo som povedal, keď som otvoril dvere a Louisa do nich jemne vtlačil. Ten len s úsmevom na perách prikývol a zopakoval moju frázu, krátko pred tým, ako sa hodil na posteľ. Lišiacky som sa na neho uškrnul a rukou si zašiel k rozkroku, aby som mu tak naznačil, že toto čo robí je nadmieru žhavé.

,,A čo takto, keby som ti pomohol?" Ponúkol sa, zatiaľ čo sa váľal v mäkkých perinách postele. Vo vnútri seba som bojoval s mojím nadržaným a zamilovaným ja, ktoré sa v momente chcelo vrhnúť na nevinné telíčko bruneta. Napokon som boj so samým sebou vyhral a povzdychol si.

,,Loui musíme sa porozprávať." Vydýchol som a hlavu premiestnil k mojim nohám.

,,Ale-ale Harry. Potom tu už nebudeš. Z-zoberú mi ťa." Zavzlykal mladší, nač som hlavu pozdvihol a v okamihu ako si všimol jeho sĺz, sa dovalil vedľa neho, do teplých prikrývok postele.

,,Sľubujem, že potom spravím všetko čo budeš chcieť, ale teraz sa budeme musieť porozprávať. Jasné?" A chudáčikovi mladému brunetovi, ktorého som stískal v náručí nezostávalo nič iné, ako prikývnuť.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola, dúfam, že sa páči.

Ak hej tak nejaký názorik by neuškodil. Určite by ste ma potešili a spestrili mi aj tak už dosť pokazené narodeniny. :*

Vote&Comment&Opinion

Curly

Baby! Máme nad 2K votes!!!!!!!!! Bože ja vás milujem. Mám pocit, že tie cukríky, ktoré musím doniesť mojim spolužiakom si viac zaslúžite vy, ako oni. -_-