In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 29

V tomto momente mi v hlave vírili len dve myšlienky.

Prvá bola tá, že slovo, ktoré vyslovil a to konkrétne "nikdy", vyslovil s takou úprimnosťou a láskou v hlase, že ho chcem počúvať odteraz navždy. Nikdy. Nikdy ma neopustí, bude tu so mnou.

A tá druhá? Bola úplne primitívna, ale aj cez to mne vzácna. Moje myšlienky teraz patrili len a len prostému slovíčku nikdy ale i pomarančovej chuti, jeho pier.

***

Spolu s Harrym som zaspal v jeho objatí, užívajúc si pocit bezpečia a lásky, ktorou ma Harry obklopoval. Bolo ťažké nemyslieť na to, že takto nebudem môcť stráviť zvyšok svojho života, keďže každá jedna sekunda s ním mi dodávala pocit, že aj ja mám dôvod žiť. A presne tento dôvod ma objímal celú noc, do kým kamsi neodišiel.

Chvíľu som si to snažil nevšímať, dúfajúc, že si proste odskočil na záchod, ale keď sa ani po dlhšej dobe nevrátil, rozhodol som sa zakročiť. Vyštveral som sa na svoje trasúce sa nohy a opatrne spravil prvý krok ku dverám, spoza ktorých sa ozýval menší rachot.

Dvere od kuchyne. Pomaly ale isto som ich otvoril, aby som tak uzrel Harryho, ktorý sa očividne snažil vytvoriť čosi jedlé zo surovín, ktoré našiel v chladničke. S úsmevom na perách som ho sledoval, ale v okamihu, ako som začul jeho slová sa úsmev na mojich perách väčšmi rozšíril a moje rozhodnutie mu ísť pomôcť som ihneď zavrhol.

,,Do prdele už aj s tými vajcami. Som si istý, že Louis by radšej ochutnal tie moje, ale musí sa najesť, takže sa sakra už uvarte!" Nadával, miešajúc na panvici očividne vajíčka. Uchechtol som sa nad tým, ako sa Harry snažil a posledný krát sa na neho pozrel, pred tým ako som sa rozhodol odísť naspäť do postele, ignorujúc poznámku o jeho vajciach.

S úsmevom na perách som zaľahol naspäť do mäkkých perín postele, v snahe opäť zaspať. Nedalo sa. V pokojnom spánku ma iritovali, úplne drobnosti, ako napríklad hrubá látka riflí, ktoré som si napokon vyzliekol, alebo aj mucha, poletujúca mi nad hlavou. Aj cez to, že som spravil všetky opatrenia- konkrétne som si vyzliekol nohavice a prikryl si hlavu perinou- sa mi aj naďalej nedalo zaspať a tak som sa prosto postavil z postele.

,,Ehm? Čo to tu vystrájaš?" Odkašľal som si, keď som sa opäť postavil medzi dvere a pre tentokrát na seba upozornil. Harry v momente natočil svoju kučeravú hlavu mojim smerom, zmätene ma pozorujúc.

,,Snažil som sa ti niečo uvariť a-" Zasekol sa, keďže som sa zasmial a trochu ťarbavým krokom sa dostal ku šporáku, kde stál aj Harry. Musel som sa postaviť na špičky, aby som skrz Harryho rameno videl na jeho umelecký výtvor, ktorý obsahoval pokrájanú salámu, vajíčka a škrupiny z vajec.

,,Nechcem ti nič hovoriť, ale ak si chcel, aby som sa zadusil škrupinkou, tak si mi to mohol povedať aj inak." Posnažil som sa žartovať, zatiaľ čo som sa naťahoval po vidličke, aby som väčšie kúsky z praženice- alebo teda z niečoho čo sa jej malo podobať- vytiahol.

,,Nikdy som nechcel, aby sa ti niečo stalo." Zašepkal mi do ucha smutne a pritiahol si ma do objatia. Chvíľu som nechápal jeho slovám, do kým nás nepretočil tak, že som bol ja ten, ktorý sa opieral o studený povrch linky. Vtedy som totiž prestal rozmýšľať a užíval si každého jedného dotyku.

,,Nezľakni sa." Zašepkal mi do ucha. Ani som nestihol akosi zareagovať a jeho ruky ma chytili pod zadkom, vysadzujúc ma na linku. Jemne som sa zasmial a svoje ruky tuhšie omotal okolo Harryho, ktorý sa z môjho objatia najprv pokúsil vymaniť, však po pár sekundách zistil, že je to zbytočné a tak sa jednou z rúk natiahol ku panvici, hľadajúc varešku.

,,Loui, pusť ma. Musím dorobiť raňajky a to dobre vieš." Zakňučal mi, keď som ho aj naďalej nepúšťal. Okamžite som pokrútil hlavou a uvoľnil si jednu z rúk, aby som mohol chytiť tú jeho, ktorá by sa nebyť mňa popálila o horúci povrch panvice.

,,Ešte nie som hladný. Chcem, len aby si sa so mnou vrátil do postele." Zaskučal som, nač sa ozval miestnosťou jeho tichý smiech. Následne využil toho, že ho držím už len jednou rukou a odtiahol sa odo mňa tak, aby ma mohol jemne pobozkať na špičku nosa.

,,Hneď sa tam vrátim, len to tu upracem dobre? Počkaj ma tam." Zašepkal mi, keď sa odtiahol a otočil sa ku panvici, ktorej obsah jedným pohybom ruky, vyhodil do koša. Súhlasne som pokrútil hlavou, aj keď ma už nevidel a zoskočil z linky, mieriac si to do izby.

,,A Louis?" Ozval sa Harryho, chrapľavý hlas, pred tým ako som zašiel za prah dverí. Zastavil som sa a otočil sa mu čelom, pozorujúc ako si ma prezeral od hlavy po päty.

,,Ak nechceš, aby som ti natrhol ten krásny zadoček, tak si oblečieš aj spodný diel tvojho oblečenia." Mykol rukou, v ktorej držal varechu smerom k mojim nohám. Jemne som sa pousmial a rukou si vošiel do vlasov.

,,A-ale ja tu mám len tie rifle a t-tie ma škrabú." Niekoľko krát som sa zakoktal, keďže mi aj naďalej hrali v hlave Harryho slová. On sa nad mojou výhovorkou zasmial a panvicu rýchlo aj spolu s varechou hodil do umývadla. Hneď ako sa miestnosťou ozvalo hlasité zarinčanie kovu, sa ku mne s diabolským úsmevom otočil, čosi si mrmlúc popod nos.

,,Sám si za to môžeš." Uchechtol sa, keď stál už ani nie meter odo mňa, nač som vyplašene roztvoril oči, keďže som v jeho slovách rozoznal tie Zaynove. Slová chlapa, ktorý mi toto hovoril každý jeden deň, počas jeho návštevy, ktorú mi už ani nemusel oznamovať.

,,Harry-" Chcel som čosi povedať, nač sa menovaný zastavil a zhlboka sa nadýchol.

,,T-ty sa ma bojíš?" Na začiatku slova sa zakoktal, pozorujúc ma.

,,Nie. Ja-" Opäť som sa z toho snažil vyhovoriť, ale Harryho vzdychnutie a nasledovne aj slová, ktoré sa dostali pomedzi jeho zaťaté zuby, ma prerušili.

,,Neklam mi Louis! Cítim tvoj strach, jasné?" Zavrčal a rukou si frustrovane zašiel do vlasov. Chcel sa vrátiť naspäť ku šporáku, ale to som mu nemohol dovoliť. Nebál som sa jeho, to nie. A on to musí vedieť, že on nie je tým, kvôli ktorému sa moje telo trasie ako osika.

,,Harry ja sa nebojím teba." Vydýchol som, zatiaľ čo som v zovretí svojej dlane stláčal zápästie druhej ruky v snahe sa upokojiť. Harry sa nad mojimi slovami otočil, prezerajúc si moju tvár, zahalenú smútkom.

,,Tak čoho sa teda bojíš?" Zašepkal frustrovane a opätovne podišiel bližšie ku mne, pre tentokrát až tak blízko, že sa naše hrude pri jednotlivých nádychoch dotýkali.

,,Bojím sa, že to bude ako so Zaynom." Zašepkal som, dúfajúc, že ma nepočul a rýchlo Harryho objal. Svoju hlavu som si skryl do záhybu na jeho ramene, vdychujúc jeho omamnú vôňu, do kým sa nerozhodol prehovoriť aj on.

,,Dovoľ mi, ti ukázať, že ja nie som ako Zayn." Oplatil mi šepot, zatiaľ čo ma hladil po chrbte. Jeho dotyk mi bol tak príjemný, tak upokojujúci, až som takmer zabudol na muža s havraními vlasmi, ktorému som kedysi dávno robil štetku.

,,Dovolíš mi to?" Spýtal sa ma po chvíľke ticha, nač som zamrzol v pohybe a opatrne sa od neho odtiahol, aby som sa tak mal možnosť pozrieť do zelene v jeho očiach. Presne do tých očí, ktoré boli teraz pohltené láskou ale aj túžbou.

,,Ja n-neviem." Hlas sa mi v strede vety zlomil, nač sa Harry jemne pousmial a sklonil sa k mojim perám, aby na nich mohol zanechať jemný bozk.

,,Sľubujem, že budem jemný. Pamätaj. Nikdy by som ti nedokázal ublížiť." Povedal Harry a ihneď si aj svoje čelo oprel o to moje, vydýchavajúc prebytočný kyslík z jeho pľúc.

,,D-dovolím." Odvetil som roztraseným hláskom, očakávajúc Harryho reakciu.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

Takže prepáčte, že je to tu tak neskoro, ale akosi som zaspala pri televízore a....Proste 7

Oops!

Každopádne dúfam, že sa vám nová kapitola páčila :D

Vote&Comment&Opinion

Curly