In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 43

,,Sľubujem, že potom spravím všetko čo budeš chcieť, ale teraz sa budeme musieť porozprávať. Jasné?" A chudáčikovi mladému brunetovi, ktorého som stískal v náručí nezostávalo nič iné, ako prikývnuť.

Jemne som sa na neho usmial a natiahol ruky k jeho telíčku, naznačujúc mu tak, že ma môže objať, čo hneď aj urobil. Bez jediného slova sa mi totižto vrútil do náruče, zavŕtavajúc svoj malý nosík do mojej hrude.

,,Vieš Loui, teraz to bude naozaj komplikované. Ty si proste-" Nedokončil som, keďže som pocítil na svojej hrudi čosi mokré a následný vzlyk, ktorý opustil brunetove pery. Povzdychol som si a Louisa si vytiahol o čosi vyššie, aby bol tak svojou tvárou na úrovni tej mojej.

,,Neplač, dobre? Pamätáš? Len sa porozprávame a potom budeme robiť čo budeš chcieť." Snažil som sa ho upokojiť. Hoci sa mi to nedarilo úplne, Louis sa polovične usmial a svoju roztrasenú rúčku natiahol mojim smerom.

,,Dostanem pusu?" Zašepkal zlomene, nač som sa opätovne usmial a natiahol sa svojimi perami, k tým jeho. Netrvalo dlho a v momente sa naše pery spájali v dravom, ale i jemnom boji- zvanom bozk. Napokon som sa však odtiahol a Louisa pomaly pohladil po vláskoch, aby som mu tak dodal aspoň trochu odvahy.

,,Koľko len budeš chcieť." Odvetil som mu taktiež šeptom. Louis sa zachichotal a pohľadom sa premiestnil kamsi za mňa.

,,A kde budem len chcieť, že?" Spýtal sa ma s diabolským úsmevom na perách. Mierne som pokrútil hlavou a rukou mu prešiel skrz vlasy, ktoré mu v tomto momente stáli na všetky svetové strany.

,,Zase nepreháňaj Loui. Vieš to je to o čom som sa s tebou chcel rozprávať." Zahabkal som sa pri poslednom slove, keďže som si uvedomil, že som si touto vetou sám odoprel dávku Louisovho stonania, Louisovej lásky a asi aj Louisa celého.

,,Ale ty si povedal, že urobíš, čo budem len chcieť." Zavrčal mi žalostne do hrude, od ktorej sa chcel napokon aj odtiahnuť, čo som mu samozrejme, že nedovolil. Namiesto toho som si ho k sebe pritiahol ešte bližšie, šepkajúc mu do ucha.

,,Zlatíčko, teraz už nie si ako ja. Vieš akosi si-" Nedokázal som sa prinútiť povedať to slovo. To slovo, ktoré by mi dokázalo, že s Louisom už nikdy nebudem mať normálny vzťah. Dobre ani doteraz to nebol normálny vzťah, ale tak bolo to lepšie ako chodiť s mŕtvolou.

,,Nie som! Harry j-ja nie!" Začal panikáriť a krútiť sa v mojom náruči. Opätovne som pocítil na svojej hrudi jeho slzy, nač som sa zhlboka nadýchol a taktiež ho pre dnešok už druhý raz umlčal bozkom.

,,Si Loui. Ale ver, že ani to neprekoná moju lásku k tebe." Vravel som mu pomedzi bozky, ktoré mi najprv síce neopätoval, však napokon sa poddal a s hlasitým zamrnčaním mi zapľul jazykom do úst. Louis sa po chvíľke unavil a odtiahol sa odo mňa, čím si odo mňa vyslúžil len jemné zasmiatie.

,,Hoci tvoje srdiečko už nebije." Odmlčal som sa, prezerajúc si každý jeden kúsok jeho dokonalej tváričky, ktorá po smrti nabrala na intenzite bielej farby.

,,To moje bije. A bije len pre teba." Natiahol som sa po jeho rúčke, ktorú doteraz držal na mieste kde mu malo biť srdiečko. Smutne pozoroval a hľadal pomocou svojej rúčky už nebijúce srdiečko, čo som sa rozhodol prerušiť. Ruku som mu totižto rýchlo odtiahol a za jeho prekvapeného výrazu mu vyhrnul tričko.

,,Harry!" Vykríkol prekvapene, ale to už som sa skláňal nad jeho telom. Svojimi perami som sa nahol presne nad miesto, kde bola pred chvíľou Louisova ruka. Louis sa pokúsil brániť, ale to už som ja jemne bozkával jeho hrudník.

,,V tomto hrudníku bolo to čo udržiavalo môjho priateľa na žive. A aj keď to tu nie je a on už nie je medzi nami, budem ho stále tak isto milovať." Šepkal som do pokožky a spolu s doprovodom Louisovho chichotania sa, som sa dostal k jeho brušku.

,,V tomto brušku bol plod našej lásky. Ale ja verím, že si urobíme ďalší." Snažil som sa, aby sa mi hlas neklepal, čo sa mi samozrejme, že nepodarilo, keďže si ma Louis v okamihu so slzami v očiach pritiahol naspäť k jeho perám.

Dravo ma pobozkal a svojou druhou rukou mi zašiel ku chrbte, na ktorý zatlačil, aby som si tak na neho ľahol. Nevzdoroval som mu a aj naďalej sa nechával ovládať jeho rukami.

,,L-luna. K-kde je?" Zašepkal pomedzi vzlyky a bozky, ktorými obdarovával moje pery. Skľúčene som sa od neho odtiahol a po prvý krát za celý ten čas sa posadil. Louis moje pohyby nasledoval a o chvíľu na to, sa už opieral svojou hlavou o moje rameno, plačúc za stratou nášho dieťaťa.

,,Som s-strašný de-debil. O-ona to-to mala prežiť. Pokazil s-som to." Plakal. Nedokázal som sa pozerať na chlapca, ktorý trpel v mojom náruči a tak som ho prosto opätovne prehodil pod seba. Louisa to očividne zarazilo, ale neprotestoval.

,,Loui. Trhá mi to srdce, ťa takto vidieť. Sľubujem, že ju nejako získam naspäť. Nájdem ju, len jej budeme musieť nájsť telo, ktoré by mohla jej duša obývať." Zašepkal som mu na vysvetlenie, nač sa Louis zamračil, však upokojil svoje vzlyky.

,,Myslíš, že by sme ho mohli urobiť? Však vieš, ako pred tým..." Zamrmlal, červenajúc sa až na zadočku. Jemne som sa usmial a natiahol sa po ďalší bozk. Hoci chcel Louis viac- čo dával patrične najavo, tým ako sa svojim rozkrokom obtieral o ten môj- musel som sa napokon odtiahnuť.

,,Potrebujem sa o tom porozprávať s Juno a s Plutom. Vydržíš tu bezo mňa chvíľu?" Spýtal som sa ho, sledujúc modré oči, ktoré ma pozorovali. Nečujne prikývol a naposledy našpúlil pery, pred tým ako som sa rozhodol odísť.

Juno a Pluto na mňa čakajú. Cítim to.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola. Dúfam, že sa kapitola páčila a že ma nezabijete ak nebude v nasledovných dňoch vychádzať. Ideme na lyžiarsky, čo znamená, že možno nebude WIFI!! To bude smrť!

Baby... pomaly sa blížime ku koncu.... oh. Ako ja len tento príbeh nechcem opustiť. Keďže je to aj môj prvý príbeh, ktorý som dostala až do takejto fázy a keďže sa vám aj takto moccccc páččččččččil.

Vote&Comment&Opinion

Curly

BTW: Prepáčte, že pridávam kedy pridávam... ale obávam sa, že by som to možno ráno nestihla.