In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 13

,,T-ty si u-upír?" Vydýchol som bojazlivo, nač sa mi kučeravec do pokožky zasmial a jemne pokrútil svojou hlavou, čím ma na krku pošteklil svojimi dlhými vlasmi.

,,Upíri sú v porovnaní so mnou nič." Zašepkal a na dôkaz toho o čom hovoril sa jemne zakusol do môjho krku.

,,Tak p-potom čo si zač?" Vydýchol som, na čo som si hneď zakusol do jazyka. Bál som sa ako na moju otázku zareaguje a tak som len privrel oči, očakávajúc nejaký ten trest od Harryho.

Však v okamihu, ako sa miestnosťou začínal ozývať hlasitý smiech, vydýchol som a opatrne otvoril svoje oči. Presne v tomto momente som mal možnosť uzrieť ako sa Harry zo srdca smeje a pomaly, ale isto sa vzďaľuje od môjho krku.

,,Môžem byť hoc čím len chceš." Nadvihol svoje obočie a postavil sa z postele, tak aby som na neho mal dobrý výhľad. Zmätene som sa začal obzerať po miestnosti hľadajúc dôvod, prečo sa Harry postavil, až do chvíle kedy moju pozornosť neupútalo hlasité písknutie z úst kučeravca.

,,Tak čím chceš, aby som bol?" Spýtal sa, keď som sa rukami podopieral tak, aby som mal čo najlepší výhľad na muža predo mnou. Hoci sa mi ruky neuveriteľne triasli, odolával som a aj naďalej som sledoval zelené dúhovky strašidla predo mnou.

,,J-ja neviem." Zašepkal som a svoj pohľad presunul na svoje vlastné nohy, ktoré boli pre zmenu úplne bosé.

,,Čo takto... hmm." Zatváril sa, že premýšľa, nač som hlavu naklonil do strany očakávajúc jeho odpoveď. Chvíľu sa nič nedialo, len sme tak stáli a sedeli na pôvodných miestach sledujúc sa navzájom, až do kým si Harry neodkašľal a nechytil sa za lem trička.

,,Zayn?" Nadvihol pobavene obočie, na čo som ihneď začal krútiť hlavou. Harry sa len pobavene uškrnul a svoje dlhé paže natiahol pred seba.

,,Teraz sleduj." Žmurkol na mňa, čím mi jasne signalizoval, že to čo sa stane nakope mňa aj moju psychiku riadne do zadku. Moje vnútro mi kričalo, aby som sa otočil, ale čosi iné vravelo, aby som sa radšej pozeral a nerobil si zbytočné problémy.

Jemne som prikývol na znak toho, že sa pozerám a oprel sa o konštrukciu postele za mnou. Harry sa uškrnul a privrel svoje oči, vydýchavajúc všetok vzduch, ktorý sa mu za tú dobu nahromadil v pľúcach. Najprv sa nič nedialo a tak som chcel na seba upozorniť, až teda do kým som nezazrel čo sa dialo s rukami kučeravca predo mnou.

Vyjavene som sledoval ako sa mu okolo končekov prstov hromadia akési čiastočky telovej farby, až do kým sa nevtisli do Harryho pokožky, prekrývajúc tak menšie tetovanie na jeho ruke, ktoré som si mal možnosť všimnúť hneď v prvý deň v tejto diere.

Nechápal som čo sa to s človekom predo mnou deje až do doby, kedy týmto procesom neprešli celé jeho ruky. Nevedel som, ako mám reagovať a vďaka niekoľkým metrom, ktoré nás od seba delili som nemal ani potuchy, čo sa s jeho rukami dialo.

,,Chceš sa pozrieť?" Zaškeril sa krútiac rukami. Nemo som pokrútil na znak nesúhlasu, privierajúc oči, naznačujúc mu tak, že som si stopercentne istý svojím rozhodnutím. Hlavu som pre efekt ešte aj natočil do strany, vydýchavajúc vzduch, ktorý sa mi medzi tým nahromadil v pľúcach.

Rozhodol som sa otvoriť moje oči, čo som nemal, keďže mi do oči vbilo niekoľko tetovaní po Harryho rukách, ktoré som pre tentokrát ja dôverne poznal.

,,A-ako?" Spýtal som a pohľadom prešiel skrz šestku, ktorá som mal priamo pred očami až ku jeho tvári, ktorá našťastie stále patrila Harrymu, človekovi, ktorý ma tu uväznil.

,,Je to pekné, že? Aj keď úprimne nechápem niektoré významy tetovaní toho pakistanca." Zachechtal sa Harry a natiahol jednu z rúk, na ktorej sa momentálne rysovali Zaynove tetovania, ku mne. V momente, takmer automaticky som sa prikrčil a očakával úder, ktorý ale neprichádzal. Presne toto som totiž od Zayna zažíval, každý boží deň.

Chvíľu som váhal a to až do chvíle, kedy som sa rozhodol otvoriť oči, čo som rozhodne robiť nemal, keďže som si tak doprial pohľad Zaynovich rúk, ktoré zvierali bičík. Vystrašene som sa pozrel do tváre človeka, ktorého ruky zvierali tento mučiaci nástroj, prosiac ho očami i slovami, aby toho nechal.

,,Prosím, nie." Zašepkal som a roztrasenými rukami som sa posunul o čosi dozadšie až som sa bál, že spadnem z tohto nepohodlného matraca na tak isto tvrdú podlahu podo mnou.

,,Vravel som, že niečo za niečo." Usmial sa a podišiel ku mne, nač si z jednej ruky do druhej prehodil nástroj čiernej farby. Tou rukou, v ktorej nič nedržal prešiel po mojej čeľusti a v mihu sekundy mi ju nastavil tak, aby som mal dokonalý výhľad na jeho zelené oči, plné pobavenia.

Harryho, teda Zaynove ruky sa odo mňa odtiahli a pre tentokrát sa už plne venovali hračke v nich.

,,Ľahni si a vyhrň si tričko!" Prikázal mi, nač som tak ihneď urobil, modliac sa, aby som neskončil horšie ako na tom teraz už som.

,,Harry, prosím." Zašepkal som a hlavu natočil k človekovi, ktorý ruku s bičom už napriahol s úmyslom venujúc mi prvú ranu. Ten len pobavene nadvihol obočie a bič spolu s rukou zvesil na pôvodné miesto, pozdĺž jeho vypracovanej hrude.

,,Opakujem, niečo za niečo!" Vyprskol a pokrútil hlavou. Napokon sa vrátil do pozície, v ktorej som ho uzrel aj pred tým a bez jediného varovania ruku vrátil dopredu, čím zapríčinil, že sa v okamihu sekundy na mojej už teraz dosť doškriabanej hrudi objavil ďalší šrám.

,,Dobre, prosím len dosť!" Vykríkol som bolestivo a okamžite sa posadil, prechádzajúc sa prstom opatrne po rane, akoby som sa snažil uistiť, že mi nezačala tiecť krv.

,,Som rád, že sme sa dohodli." Usmial sa a bičík odhodil preč, kamsi do zákutia miestností. Hneď na to si vydýchol a potriasol rukami, nač sa z nich odlepili čiastočky a odhalili tak Harryho pravú pokožku.

,,Č-čo chceš-š?" Vykoktal som sa, pozorujúc Harryho, ako ku mne opäť prikráčal s oceľovým denníkom. Najprv mi neodpovedal len sa posadil vedľa mňa a zopakoval ten istý rituál ako naposledy, pred tým ako roztvoril denník na dvojstrane, ktorú zdobilo celé moje meno.

,,Len tvoj podpis."

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 👋

už všetci dobre vieme čo sa stalo a ja vám to nebudem opakovať. Áno je mi Louisovej mami ľúto, ale myslím si, že by sme sa mali cez to preniesť. Ľudia umierajú každý deň a neviem ako vy, ale mne teda nepríde príjemné spomínať neustále na niekoho kto tu už nie je. 😫😕😭

Dobre tieto spomienky sú možno pekné, no vždy aj pekne bolestivé. 😓😞

---

Každopádne dúfam, že sa kapitola páčila. Ak hej viete čo máte robiť. 😆😶😘

Vote&Comment&Opinion 🌟💬

Curly✍

Nejaká ďalšia teória, čo by mohol Harry byť?