In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 8

 ,,Už zase ten Zayn," povzdychol si Harry a ruku si z boxeriek vytiahol, tak aby sa ňou následne mohol oprieť pozdĺž mojej hlavy.

,,Som Harry," opravil ma a druhou rukou mi prešiel po trasúcej sa čeľusti. Len vďaka tomuto dotyku mi na jej povrchu zanechal studenú stopu, posiatu zimomriavkami.

,,H. A. R. R. Y!" vyslovil každé jedno písmenko zvlášť. Bolo to akoby chcel upozorniť na to, že on je práve tým, ktorého mám nahlásiť v prípade, že sa odtiaľto dostanem.

,,Moje meno, jasné? Meno človeka, ktorého sa máš báť!" skríkol mi do tváre, načo som vystrašene zavrel svoje modré oči. Nevedel som, ako reagovať a tak som mu len potichu zašepkal slovo 'dobre'. Potom som sa aj naďalej snažil plynulo dýchať, tak aby som sa pod tlakom, ktorý Harry vyvíjal na môj hrudník neudusil.

,,To by bolo. Teraz už môžeme pokračovať," zašepkal si sám pre seba. Na moje šťastie som to však započul a mohol som začať prosiť, presne tak ako pred dvoma rokmi Zayna. Pre tentokrát som to opakoval o niečo dlhšie, keďže ma neumlčalo niečo obrovských rozmerov medzi mojimi perami.

,,Prosím, prestaň. Urobím čokoľvek," zavzlykal som a zamrkal svojimi modrými očami. Snažil som sa zabrániť prebytočným slzám, skotúľať sa po mojich lícach. Ibaže neúspešne.
Čakal som hocičo. Facku, kopanec, okríknutie i urýchlenie jeho rozhodnutia, ale toto určite nie- hoci som po tom veľmi túžil.

Po vete, ktorá zo mňa vyšla takmer automaticky, sa dotyčný menom Harry postavil z môjho hrudníka a napokon aj z postele, na ktorej som ležal.

,,Čokoľvek?" nadvihol pobavene obočie. Len som vystrašene prikývol a hlavu zaboril hlbšie do tvrdého matracu postele. Harry sa taktiež pobavene usmial a svoje kroky namieril na miesto, kde v tomto momente ležali jeho nohavice. Šikovne a najmä rýchlo si ich natiahol, otáčajúc sa mojim smerom.

,,Len si pre niečo prídem a potom môžeme začať s tým tvojím čokoľvek," zachechtal sa a zvýraznil slovo čokoľvek. Akoby mi chcel dať najavo, že týmto jediným slovom som si podpísal rozsudok smrti. Ibaže to som ja aj sám, bez jeho pomoci, vedel.

Akonáhle dohovoril, otočil sa mi chrbtom a namieril si to ku stolu, ktorí osvetľoval lúč svetla. Zamračil som, sledujúc scenériu pred mojimi očami. Sledoval som, ako sa Harry skrčil a z jedného zo šuplíkov sa posnažil niečo vybrať.

,,Viem, že mám pekný zadok, ale nemusíš sa mi na neho pozerať," oznámil mi, keď si očividne všimol, že si ho prezerám. Následne provokujúc ma, ním zakrútil. Ja som ho len zmätene sledoval, v hlave si hovoriac, že toto nie je správne.

,,J-ja som sa ne-" chcel som ho opraviť a najmä utvrdiť v tom, že som také nič neurobil. Ale on mi nedal na vyslovenie svojich myšlienok dostatok času, keďže ma prerušil.

,,Neklam," odvrkol mi. A ja aj keď som neklamal som radšej zostal potichu, sledujúc kútikom oka, ako sa rukami prehrabáva v šuplíku a snaží sa čosi nájsť.

,,Tu to je," zaradoval sa a vystrel sa, už aj s daným predmetom v ruke. Zvedavo som hlavu natočil doprava, v snahe uzrieť, čo to Harry drží v ruke. To sa mi však nepodarilo, keďže sa mi v okamihu otočil čelom, skrývajúc predmet za chrbtom.

S úsmevom na perách podišiel bližšie ku mne. Ruky neustále držal za chrbtom a hlavu nakláňal do strany. Musel som uznať, že vyzeral naozaj strašidelne.

,,Č-čo chceš robiť?" vykoktal som zo seba, keď si opäť sadol na matrac postele a mykol hlavou do strany. Spolu s pohybom, ktorý vykonal sa mi z nôh i rúk odlepila v okamihu páska. Hoci som mal už ruky voľné, izolepa i tak zanechala na mojej citlivej pokožke červené stopy.

,,Posaď sa!" prikázal mi nekompromisne. Ihneď som tak radšej i urobil. Chrbtica mi pri rýchlom pohybe nepríjemne zapukala. Nespokojne som sykol bolesťou a oprel sa o kovovú konštrukciu postele, sledujúc Harryho. Ten si daný predmet vo svojich rukách napokon konečne preložil rovno pred seba.

Chvíľu som si neuvedomoval, čo to vlastne držal v rukách. A to až do momentu, kedy kučeravec prešiel bruškami po povrchu. Vtedy ho taktiež naklonil tak, aby som mal možnosť zas a zaraz prezrieť si nápis na boku oceľového denníka.

,,Pavor," vysvetlil mi a s jemným úsmevom na perách obkreslil každé jedno písmenko slova, ktoré sa črtalo na jeho boku. Hneď ako prešiel aj po poslednom písmene R, si priložil denník, nápisom nahor, k perám a obdaroval každé jedno písmeno bozkom. Čosi zamrmlal a denník položil na posteľ, očakávajúc, kedy sa otvorí. Čo sa o chvíľu na to aj stalo.

Vyjavene som sa pozeral na strany čiernej farby, ktorých štvrtina už obsahovala akési zápisky bielym atramentovým perom. Presne tým perom, ktoré si Harry o niekoľko sekúnd vytiahol z nohavíc. Zaujato a bez hoc akého slova som pozoroval, ako sa špička pera dotkla čierneho papiera.

Napokon sa Harry uchechtol a perom začal pohybovať z hora nadol, píšuc si na papier akési tri slová. Písmenám som moc nevenoval pozornosť a tak len pozoroval, ako pero na papieri zanecháva bielu stopu.

,,Je to," zašepkal si sám pre seba potešene a pero odtiahol od papiera. Trochu naň fúkol, aby atrament zaschol. Hoci ja by som sa bál, že sa biela tekutina rozprestrie po celom papieri, u Harryho sa tak nestalo. Práve naopak. Zaschlo to v mihu sekundy, pričom sa kučeravec pozrel sa na mňa.

,,Teraz mi zodpovieš pár otázok, jasné?" skôr mi to oznámil, akoby sa ma pýtal. Radšej som len pokrútil hlavou na znak súhlasu a kútikom očka sa pozrel na nápis, ktorého tri slova vytvárali jediné. A to presne moje meno. Louis William Tomlinson.

,,J-ja neviem," zašepkal som zúfalo. Nebol som si istý, či budem schopný na všetko odpovedať. Predsa len, mohol sa pýtať na čokoľvek chcel.

,,Ale odpovieš. Inak si ma neželaj!" zavrčal skrz zaťaté zuby. O chvíľu na to nahodil svoj jemný úsmev, akoby sa snažil sám seba upokojiť. Akoby sa snažil tváriť, že som ho pred pár sekundami nenaštval.
Nasucho som preglgol a prikývol na znak toho, že sa môže pýtať. Nechcel som mu odporovať. Predsa len, neplánoval som skončiť presne tak isto ako aj pri Zaynovi.

,,Čoho sa bojíš, zlato?" vydýchol a hlavu si podoprel pravou rukou, tak aby mal na mňa lepší výhľad. Otvoril som ústa, že mu rýchlo odpoviem, nech už to mám všetko za sebou. Ibaže v okamihu, ako som sa pokúsil niečo povedať, vyšla zo mňa len akási hatlanina. Akési zamumlanie.

,,Odpovedaj!" zvreskol na mňa, až mnou myklo. Očividne mu došla trpezlivosť. A to už som i ja sám vedel, že nie je dobré. Preto som si hlavu automaticky zakryl rukami, očakávajúc facku. Tá avšak neprichádzala, tak ako som to očakával. 

Zvedavo som roztvoril oči a pozrel sa skrz trasúce sa prsty na Harryho. Ten na moje počudovanie len slastne privrel oči, vdychujúc vzduch naokolo.

Po asi takej minúte, keď som sa pomaly pohol, som opätovne pritiahol Harryho pozornosť. V okamihu, ako sa na mňa opätovne premiestnili jeho zelené kukadlá, som sa nezmohol na nič iné, ako sa v duchu preklínať.

,,Takže odpovieš mi alebo ťa pošlem niekam inam?" vydýchol a svojou hlavou sa naklonil bližšie k tej mojej. Ak by som nevedel, čo je tento muž zač, asi by som aj privrel oči a spojil naši pery v jedno. Bol maximálne príťažlivý a ja ako to gay, by som mal túžiť po jeho dotykoch.

Ibaže to sa nikdy nestane. Prečo? Pretože je to monštrum!

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 👋

nová časť je tu a spolu s ňou aj otázka... 👅

Prečítali by ste si odo mňa kratší preklad? Už som s ním začala, ale neviem kedy ho vydať. Záleží na váš. 🙊😅😏

Vote&Comment&Opinion 🌟💬

Curly✍

Ďakujem vám za mne neuveriteľných 200🌟... I❤U