In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 36

MOC MOC MOC MOC MOC a ešte raz MOC ďakujem za pre mňa neuveriteľných 5K videní a 1,6K votes! Ja vás tak milujem ľudkovia!

A to či sme si to rozdali v kuchyni, na gauči, alebo nebodaj aj na strome, zostane pre vás aj naďalej tajomstvom.

Ale je tu jedna vec, ktorá tajomstvom už nezostane. A to varovanie bohyne.

Harry's POV

Zobudil som sa na Louisovo mrvenie sa v mojej náruči. Vystrašene som objatie okolo jeho hrudníku povolil a skôr ako som si ho stihol prezrieť, si to Louis namieril behom do kúpeľne. Kľučka aj spolu so svetlom mu robili problém, však napokon sa vrhol cez prah dverí do vnútra.

V momente, ako sa začali chatkou ozývať dávivé zvuky, som sa donútil postaviť na nohy a rozbehnúť sa smerom do kúpeľne, kde už kľačal malý brunet s hlavou nad misou. Neveriacky a plný strachu som s otvorenými ústami pokrútil hlavou, približujúc sa k Louisovi.

Ten keď začul moje kroky zdvihol zmučene hlavu mojim smerom a pootvoril pery, v snahe niečo mi povedať, ale zabránila mu v tom nová dávka zvratkov, pýtajúc sa von z jeho žalúdka. V rýchlosti blesku natočil hlavu opätovne k mise, ku ktorej som sa postavil a o chvíľu na to aj kľakol, utišujúc Louisa vedľa mňa.

,,Neplač zlato. Ukľudni sa dobre? Som tu." Šepkal som mu neustále do ucha zatiaľ čo som jednou z rúk držal neposedné pramienky jeho vlasov na mieste mimo dosahu zvyšok Louisovho žalúdku. Ten sa mi snažil niečo povedať, ale skrz vzlyky, ktoré sa z neho drali spolu s dávivými zvukmi, to moc nešlo.

Bál som sa a ani si neviete predstaviť ako veľmi. Chlapec, ktorého som miloval mi tu kľačí na kolenách pri záchodovej mise, plače a dusí sa, zatiaľ čo ja stojím vedľa neho, neschopný pomoci.

,,Prosím Loui. Ukľudni sa, všetko bude dobré, nechaj tomu voľný priebeh." Hladil som ho druhou rukou po chrbte, čím som spôsobil, že sa trasúce sa klbko, alebo teda aj moja druhá polovička začala aspoň z časti upokojovať.

Spolu s pokojom, sa navrátil aj celkový kľud, bez zvracania, či vzlykov. Louis aj naďalej kľačal nad záchodom a zhlboka dýchal, nač som ho naposledy pohladil po chrbte a hlavu mu natočil mojim smerom. Oči mal privreté a pery mierne pootvorené, ale i zašpinené zo zvyškov palaciniek.

,,Nezľakni sa." Upozornil som ho šeptom, na čo Louis zareagoval hlasitým vydýchnutím. Roztrasenými rukami som si Louisa zobral pomaly do náručia a sledujúc ako sa mi v ňom trasie som si to namieril do postele, kde som ho aj zložil. V okamihu som ho začal súkať pod periny od hlavy až po pätu, do kým ma nezastavil.

,,Chcem ťa pri sebe." Zakňučal a po prvý krát otvoril svoje modré oči, pre tentokrát zaplnené slzami. Okamžite som prikývol a nahol sa k jeho horúcemu čelu, na ktoré som mu venoval menšiu pusinku.

,,Hneď som tu, len musím niečo vybaviť." Odvetil som mu zúfalo. Čakal som na jeho protesty, však keď nenamietal, privierajúc svoje oči, rýchlo som sa otočil a vybehol von z chatky len v pyžamu.

,,Jupiter ty klamár! Sľúbili ste mi, že bude v bezpečí, tak prečo nie je?! Prečo sa mi tam dusí vlastnými zvratkami? Prečo on?!" Kričal som pomedzi vzlyky, k oblohe, klesajúc na kolená. Bol som zúfalý a oni boli jediný, kto by mi mohol pomôcť.

,,Prosím, pomôžte mu." Zašepkal som a rukami si vošiel do kučeravých vlasov, za ktoré som silno zaťahal. Kľačal som na zemi a sám čakal ani neviem na čo. Jediná vec, ktorá ma totiž v tomto momente dokázala potešiť by bol lekár, ktorý by Louisovi pomohol. Ktorý by pomohol môjmu Louisovi.

,,Postav sa Styles." Začul som za svojim chrbtom hlas. Neveriacky som zodvihol hlavu a otočil ju smerom k bohovi s blond vlasmi, na ktorého tvári pohrával zmätený výraz.