In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 37

,,Ja mu pomôcť nedokážem, ale viem kto by mohol." Ozval sa sledujúc svoje topánky. Pri jeho posledných slovách som stisk povolil a vyzývajúc ho, aby mi oznámil meno tvora, ktorý by mu mohol pomôcť, som o krok ustúpil. Chvíľu váhal však napokon vydýchol.

,,Juno. Juno je jediná, kto mu dokáže pomôcť."

Vydýchol a aj naďalej ma prepaľoval sivými očami. Moje telo konalo skôr ako som uznal za vhodné, konalo totiž v mene srdca, ktorého každé jedno buchnutie patrilo Louisovi. Človekovi, ktorý sa zmieta na posteli v kŕčoch.

,,Zavolaj ju!" Zavrčal som a ruky som zaťal v päsť spolu aj so sánkou, v snahe sa upokojiť. Však, keď sa miestnosťou ozvalo hlasité odfrknutie, nevydržal som to a rozbehol sa voči bohovi naprieč. Bolo mi jedno, že on je ten kto tu má prevahu. Potreboval som, aby Louisa uzdravil.

,,Zavolaj t-" Začal som kričať, čo prerušilo hlasité odkašľanie spoza môjho chrbta. Po chrbte mi prebehli zimomriavky a spolu s nimi sa navrátil aj pocit bezmocnosti. Myslel som si, že Louis je ten, ktorého tenký hlások sa bude onedlho niesť miestnosťou, ale nebol.

,,Môžeš ísť Apolo, ja si to vybavím." Ozvala sa autoritatívnym hlasom bohyňa. Jej blond vlasy sa v prítmí, ktoré v kuchyni panovalo, leskli sťa slnko, až som mal pocit, že oslepnem.

,,Kde je Louis?" Počul som jej pre tentokrát jemný hlások, ktorým sa pýtala na môjho priateľa. Svoj pohľad som zabodol do modrej farby jej očí, čím som si vyslúžil hlasité odkašľanie na znak toho, že ak jej nepoviem odpoveď bude nútená si to zistiť sama.

,,Vy sa tu teraz nebudete pýtať. Ja som ten, ktorý si zaslúži vysvetlenie!" Zavrčal som a po prvýkrát som sa rozhodol urobiť prvý krok ku bohyni. Za prvým nasledoval druhý, tretí až som napokon stál na predĺženej sukni jej šiat.

,,Odpoviem ti na všetko čo bude treba, ale najprv chcem vidieť Louisa." Stála si za svojim. Svoje dlhé paže si založila na hrudi a vystrela sa, čím na mňa pôsobila povýšeneckým dojmom. Prepaľoval som ju pohľadom, v snahe donútiť ju ustúpiť, ale keď sa tak nestalo ani o pár minút na to, vzdal som to.

,,V spálni." Vydýchol som a obišiel ju, aby som sa mohol vydať za Louisom s bohyňou Juno za chrbtom. Jej kroky boli tiché, až takmer nečujné, čo sa zmenilo v okamihu, ako si všimla Louisa, kŕčovito sa krútiac na posteli.

,,Nečakala som, že nastanú až takéto bolesti." Skonštatovala, ale to som ja už sedel pri Louisovi a snažil sa ho utíšiť. Vzlykal a plakal, prosiac ma o pomoc. Bolesť, ktorú prežíval sa síce nedala porovnať s tou mojou, vnútornou, ktorú som pociťoval, keď som ho videl trpieť, ale tá moja ma doslova zožierala zo vnútra.

,,Urob niečo!" Vykríkol som na bohyňu, ktorá nás aj naďalej sledovala. Chvíľu bolo ticho, mal som pocit, že nehodlá spraviť absolútne nič, ale v okamihu, ako mykla rukou a brunet v mojom náručí sa uvoľnil, otočil som sa smerom k Juno, naznačujúc jej perami slovo ďakujem.

,,Louis, zlatíčko. Je ti už lepšie?" Šepol som mu do uška, nač sa mi dostavilo hlasité zamrmlanie na znak súhlasu. Brunet v mojom okolí privrel svoje modré očká a privinul sa mi bližšie k hrudi.

,,Dosť ho to vyčerpalo, ani by som sa nečudovala ak by zaspal-" Nestihla to všetko ani dopovedať, keďže sa miestnosťou ozvalo tichunké chrápanie mojej polovičky. Jemne som sa usmial, nad zvukom, ktorý zo seba vydal a otočil sa smerom k Juno.

Ruky som sa pokúsil vymaniť z Louisovho stisku a vrátiť sa s Juno do kuchyne, ona ma však prerušila rýchlym pokrútením hlavy. Zmätene som nakrčil obočie, ale aj cez to zostal s Louisom v náručí na mojej posteli.

,,Budú ťa teraz potrebovať a tým, že sa zahráš jednu noc na jeho plyšového macka, mu len a len pomôžeš." Snažil som sa ignorovať množné číslo, ktoré na začiatku použila, dúfajúc, že to bol len omyl.

,,Pre Louisa čokoľvek." Zašepkal som dosť nahlas, na to aby to počula aj bohyňa, ktorá sa konečne odvážil pristúpiť bližšie ku posteli, na ktorej som spolu s Louisom už takmer ležal.

,,Pre Louisa a pre plod, ktorý nosí vo svojom bruchu." Opravila ma rázne. Na okamih som len spracovával slová, ktoré sa vydrali z pier bohyne a to až do momentu, kedy som si nevšimol Louisovej ruky, ako sa ňou hladí cez látku trička cez brucho.

,,Čo si s ním spravila?" Bolo jediné na čo som sa zmohol, neustále sledujúc Louisovo bruško. Nebolo vôbec vypuklé, ako som si myslel, že ženy majú, keď sa im prejavujú symptómy, alebo niečo podobné. Nie, Louis bol aj cez toto dokonalý.

,,Zasiala som plod vašej lásky, mal by si sa radovať." Snažila sa ma prehovoriť, akoby počula moju vnútornú hádku. Zničila ho! Zničila ti tvojho Louisa, urobila z neho obludu! Pokusného králika! Kričala jedna časť môjho ja, zatiaľ čo tá druhá vravela. Je jedno čo nosí v bruchu. Stále je to Louis, ten koho miluješ. Je to niekto koho milujem, s niečím čo tu byť nemalo.

,,Daj to preč!" Prikázal som jej a hlavou mykol k Louisovmu bruchu. Nechápavo nakrčila obočie, tváriac sa, že nevie o čom hovorím. Presne preto som natiahol svoju ruku k bruchu môjho priateľa, na ktoré som chcel len poukázať, ale Louis aj cez driemoty chytil moje zápästie a pritisol si ho k podbrušku.

,,Je to plod lásky, Harry. Louis si na neho po dvoch týždňoch zvykol a dovolím si povedať, že potrat jedinca, dieťaťa, ktoré je výtvorom vašej lásky, by Louisa zničil." Namietala a kútikom oka sledovala Louisa, ktorý spokojne oddychoval s mojou rukou pod tou jeho, na brušku.

,,Nie! Jeho zničí to vďaka čomu vracia. Jeho zničia tie bolesti a takisto ho zničí fakt, že ste si z neho spravila pokusného králika!" Hneval som sa a voľnou rukou šibrinkoval okolo Louisa. Bohyňa pokrútila hlavou a opätovne ma prepálila tmavo-modrým pohľadom.

,,Dám ti čas. Bude minimálny, ale aj cez to je to dosť na to, aby si si utriedil myšlienky. Do poľ noci aď si späť. Dovtedy sa o Louisa už postarám ja." Navrhla. Podozrievavo som si ju premeral a následne na to, sa rýchlo vyšmykol spod môjho priateľa. Ten nespokojne zamrmlal, čo som sa rozhodol neriešiť a rýchlo schmatol hodinky, bežiac tak do lesa, hľadajúc pokoj. Pokoj a zmysel svojho života, ktorý ležal spolu s našim dieťaťom v chatke.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola a dúfam, že sa aj cez to, že som to dopisovala teraz páčila. Prepáčte v noci som akosi zaspala pri učení a nestihla som to dopísať.

Pardon za chyby!

A názor? 

Vote&Comment&Opinion

Curly