In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 32

,,To si vždy taký úzky? Mal som pocit, že mi urobíš z môjho párku, salám." Zasmial sa a vtisol mi na čelo bozk. Zamračil som sa a ihneď sa k nemu aj pritúlil, nač sa ozvalo miestnosťou tiché zasmiatie.

,,Tak to by si si teda mal zvyknúť, že budeš mať medzi nohami salám." Povzdychol som si a hlavu zavŕtal do záhybu na jeho krku.

Harry's POV

S úsmevom na perách som pozoroval chlapca vedľa mňa, ktorý ešte stále nahý odpočíval na pohodlnej matraci. Jediná vec, ktorá skrývala jeho telíčko predo mnou, bola plachta, ktorou som nás po tom čo sa to stalo oboch prikryl. Netrvalo dlho a on zaspal.

Neviem ako veľa času mohlo prejsť odkedy zaspal a ja som dostal tak možnosť pozorovať ho, bez jeho pripomienok. Sledoval som každú jednu krivku, ktorá sa pod prikrývkou nadvihovala pri každom jednom nádychu. A pozoroval by som ho aj naďalej, ak by sa domom neozvalo klopanie.

Na okamih som stíchol a čakal do kým daná osoba neodíde, dúfajúc, že hlasité klopanie Louisa nezobudí. Keď sa tak nestalo ani o pár minút, strhol som z Louisa prikrývku, ktorú som si napokon aj obviazal okolo pásu a vydal sa ku dverám.

,,Harry ja viem, že si tam! Okamžite otvor tie dvere inak ti nepričarujem už len chvost!" Ozývalo sa nahnevane spoza dverí. Chvíľu som nedokázal rozoznať slová, ale ani hlas človeka, ktorý vetu vyslovil až som napokon len pokrútil hlavu a otvoril dvere samotnému poslíčkovi bohov.

,,Čo chceš?" Odfrkol som si, keď som sa postavil už medzi roztvorené dvere. Pohľad, ktorým si ma premeriaval hovoril za všetko. Určite si nemyslel, že ma nájde takto.

,,Takže pán Styles je tiger, hej?" Zavrčal so smiechom, nač som v rukách pevnejšie stisol plachtu, aby som sa tak ukľudnil a poprípade tak zabránil tomu, aby som mu jednu vlepil. Zhlboka som sa nadýchol a privrel oči, mykajúc hlavou do strany na znak toho, že by mi mohol už vysvetliť, prečo prišiel.

,,Predvolal si ťa Jupiter. Vraj potrebuje spolu s ostatnými nejaké informácie, aby mohli Pavora eliminovať." Odvetil a mykol ramenami, opierajúc sa svojou potetovanou rukou o stenu chatky.

,,Tak mu povedz, že tu mám čosi rozrobené tak nech chvíľu počká." A to boli moje posledné slová, pred tým ako som o krok ustúpil a zabuchol mu pred nosom dvere. V tej chvíli som bol na seba viac ako len hrdý a to až do momentu, kedy som si neuvedomil, že patričný buchot, ktorý som s dverami spôsobil, mohol zobudiť Louisa.

Rýchlo som nad sebou pokrútil hlavou a pár krokmi som sa dostal do izby, kde ešte stále odfukoval Louis. Nahý Louis. Vďaka prikrývke, ktorá zakrývala tentokrát mňa, som mal dokonalý výhľad na jeho zadok. Moje kroky si to namierili bližšie ku posteli, ku ktorej so sa ihneď aj postavil a ako zhypnotizovaný namieril ruku k jeho pravej polovičke.

Ani som sa poriadne nezamyslel nad tým čo robím, proste úplne omámený pohľadom na túto dokonalosť, som sa jej chcel dotknúť. A aj by sa to stalo, ak by...

,,Daj tie ruky preč. Môj zadok, môj pozemok." Zamumlal do vankúša, ktorý následne aj chytil do svojich rúk a prikryl si ním svoje pozadie. Hlasito som zamrnčal na protest a svoje telo- ešte stále obalené v plachte- som zložil vedľa Louisa. Ten pod menším otrasom, ktorý som spôsobil, otvoril svoje oči a pozrel sa tak na mňa. Na človeka, ktorému sa postaví len z myšlienky, kde včera bol. Presne tak. Bol v Louisovom zadku.

,,Ale prečo?" Odvetil som mu a nahodil svoj nevinný kukuč, ktorý zapôsobil zatiaľ na každého. Teda až na Louisa, ktorý záporne pokrútil hlavou a opätovne zavrel svoje modré oči.

,,Pretože to bolí Harry. Nevieš aké to je, keď ti do prdele strkajú hadicu." Povzdychol si a ruku spolu s vankúšom na jeho zadočku, pritlačil na svoje pozadie silnejšie.

,,Tak čo keby sme to spravili ešte raz, aby sme sa presvedčili, že to bolo len tým, že si to robil po dlhej dobe?" Neviem prečo som to povedal, možno za to mohla moja nadržanosť, alebo aj chuť Louisa bozkávať každú jednu sekundu, zatiaľ čo by som do neho prirážal. Počkať, však to je to isté!

,,Harold prestaň, inak ti do prdele napchám kľudne aj konár!" Zavrčal a po prvý krát za celý ten čas sa natiahol ku mne, aby zo mňa mohol strhnúť prikrývku. Chvíľku som nedokázal spracovať čo sa to tu medzi nami stalo, až som sa napokon uškrnul a len pobavene dodal.

,,Žeby si to tu niekto rozmyslel?" Zapriadol som a opätovne ruku natiahol k nemu, nač Louis schytil prikrývku, ktorú mi zobral, rýchlo si ju omotal okolo pásu a akoby horelo, vyštartoval smerom preč z miestnosti.

,,Louis!" Bola moja prvá reakcia, za čím nasledovalo, postavenie sa a beh smerom do kuchyne, kam šiel aj brunet s modrými očami. Nebol som ďaleko odo dverí, keď sa z kuchyne ozval smiech. Zvedavo a najmä zmetene som nakrčil obočie, mieriac si to do kuchyne.

Keď som bol už, už pred dverami, zastavil som sa. Smiech totiž neprestával a tak som teda spravil prvý krok do kuchyni, čo bola aj moja osudová chyba, keďže som skončil pritisnutý na zemi, čímsi čo vyzeralo ako naozaj, naozaj zlý kostým ducha. Louisom, ktorý si plachtu prehodil cez seba, vydávajúc pri tom na spôsob mroža pri pôrode.

,,Vieš Loui, keď ťa to už nebolí tak by sme si mohli dať druhé kolo tu." Zamrmlal som a Louisa jednoducho prehodil pod seba, nač sa ozvalo zamrnčanie a nasledovné odfrknutie, symbolizujúc zápornú odpoveď.

,,Tak teda dobre." Posnažil som sa zahrať na urazeného, čo mi očividne nevyšlo, keďže sa Louisa začal smiať. Pokrútil som nad ním hlavou a rýchlo vošiel do izby, kde som sa aj obliekol, aby som tak neriskoval, že čistou náhodou narazím na poslíčka bohov v rúchu, v ktorom nás stvorili.

,,Kam ideš?" Ozvalo sa spoza dverí, keď som si urýchlene upravoval vlasy. Ani som sa neotočil a so slovami, že si potrebujem vyvetrať hlavu som vyšiel z chatky. Pôvodný plán mal byť len tu chvíľu zostať a urobiť tak Louisovi patričné nervy, ale v okamihu ako som zazrel chlapa s tetovaniami, opierajúceho sa o stenu chatky, odfúkol som si a vybral sa k nemu.

,,Takže prdelka nechcela ďalšie kolo?" Zachichotal sa, nač som mu venoval vražedný pohľad.

,,Čo ma prezradilo?" Toľko irónii v jednej vete som snáď nepočul ani u Nialla a to by som mohol s hrdosťou prehlásiť, že on je kráľ irónie. Kráľ irónie, demencie, egoizmu, pretvárky a najmä kráľ všetkých kurevníkov.

,,No asi ten stan medzi nohami a pochybujem teda, že je to chvostík." Mrkol mojim smerom. Iba som pokrútil hlavou a taktiež sa oprel o stenu, pozorujúc oblohu nad nami.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nezabíjajte ma! Meškám len hodinku!

Navyše na to mám pádny dôvod. Písala som novú kapitolu, keď v tom prišiel Mr. Boogie a chcel ma nalákať do jeho paste, aby som vyzabíjala svoju rodinu... alebo teda inak som kukala Sinister a akosi som pri tom zaspala.

Dúfam, že sa vám kapitola páčila :D a že ma nezabijete

Vote&Comment&Opinion

Curly