In The Light Of Lantern [Larry Stylinson] ✓

Chapter 19

,,Na kolená!" Prikázal mi. Ruky som vystrašene zložil a krútiac hlavou som ho opäť začal prosiť o to, aby to naozaj nerobil. Aby ma nedonútil si tým prejsť znova. On sa však len pohŕdavo zasmial a prešiel si rukou skrz pramienky svojich vlastných vlasov.

,,To bol rozkaz! A ty ho radšej ihneď splníš ak nechceš skončiť sto-krát horšie." Usmernil ma a do svojej ruky schytil tú moju, aby ju mohol nasmerovať ku lemu jeho nohavíc.

Harry's POV (presne tak, je to tu)

Sledoval som jeho roztrasené prsty, ktoré sa na môj príkaz snažili dostať za lem mojich nohavíc. Chvíľu ma bavilo sledovať, ako sa snaží a skrz uslzené oči pozoruje moje topánky. Napokon to však začalo byť otravné a tak som jeho ruku v okamihu odstrčil, aby som si mohol nohavice rozopnúť sám a stiahnuť ich do polovice stehien.

,,Bože, ty si tak neschopný. Stiahni ich!" Zavrčal som a prikázal mu, aby mi z bokov stiahol čierne boxerky, čo mu chvíľu trvalo, však hneď na to zahákol ukazovák pravej ruky za lem boxeriek a čo najrýchlejšie to šlo trhol rukou smerom k zemi.

Hoci boxerkami pohol, premiestnil ich tak len do polovice mojej pýchy čo mi nebolo dva-krát príjemné a tak som to radšej urobil sám. Boxerky spolu s mojimi nohavicami mi zostali u kolien, zatiaľ čo som svojimi rukami putoval cez bruško, ku mojej dĺžke, po ktorej som slastne prešiel.

Vzdychol som a rukou vošiel do vlasov bruneta, ktorý sa triasol. Opäť som vzdychol pre tentokrát však skôr zo strachu, ktorý z Louisa vyžaroval a nútil moje srdce biť tak čoraz rýchlejšie a svižnejšie. Som si istý, že by stačilo niekoľko hodín v jeho prítomnosti a moje srdce by vypovedalo službu.

,,No tak už rob!" Zavrčal som a hlavu vyvrátil dozadu, ťahajúc si jednou rukou Louisovu hlavu bližšie k môjmu rozkroku. Napokon boli jeho pery vzdialené ani nie dva centimetre od mojej špičky, čo som už nechal na Louisovi.

Očakával som, že nebude protestovať a proste otvorí tú svoju pusinku skôr či neskôr, však keď sa ani po pár minútach nič nedialo, hlavu som vrátil na pôvodné miesto a pohľadom zablúdil k Louisovi, ktorý sa triasol a privretými očami si čosi mrmlal popod nos.

,,Sakra." Zavrčal som si sám pre seba a sklonil sa k nohaviciam, ktoré som si rýchlo navliekol na pôvodné miesto, teda tak aby zakrývali môj prekrvený rozkrok, trúc sa o oň. Hoci to nebolo príjemné, v tejto situácii to bolo nevyhnutné.

Napokon som pokľakol vedľa Louisa a naklonil hlavu o čosi bližšie k nemu, aby som tak mal možnosť začuť jeho slová, ktoré sa zdali, že si opakuje neustále dookola.

,,Prosím Zayn, nie. Sľubujem, už budem dobrý chlapec. Len dnes prosím nie." Šepkal neustále dookola tak ako som predpokladal, čo mi teda moc nehralo do karát. Chvíľu som uvažoval nad tým či ho tu proste nenechám však napokon som svoje ruky omotal okolo jeho roztraseného tela a vyzdvihol si ho do náručia.

Netrvalo dlho a už som sa spolu so špekajúcim Louisom vrátil skrz dvere, kde som musel Gladiovi, myknúť hlavou na povel, že je všetko v poriadku, do izby, v ktorej sa nachádzala jedna veľká posteľ, kde som Louisa na začiatku tohto všetkého pripútal presne ako aj ostatných.

Ostatní si viedli omnoho horšieho ako Louis, väčšina z nich pri mojich prvých pokusoch skolabovala a ten zvyšok už pri druhom treste plakal a zažíval kŕče spojené s Pavorovým rituálom. Ale Louis si viedol dobre, za čo som ho obdivoval a aj naďalej čelil mne, hoci s menšími záchvatmi, ako napríklad teraz.

,,Zayn, nie." Zašepkal mi do ucha, keď svoje ruky omotal okolo mojich pliec a pritisol svoje trasúce sa telo bližšie k tomu môjmu. Jemne som pokrútil hlavou a nahol sa tak, aby som Louisa mohol položiť na posteľ čo sa mi samozrejme, že nepodarilo, keďže mi kŕčovito zvieral ramená.

Opäť som pokrútil hlavou a jednu z rúk premiestnil k tej jeho, ktorú som sa posnažil oddialiť, nač Louis začal vrieskať o pomoc.

,,Nie Zayn! Prosím nedávaj ma tam!" Kričal so zatvorenými očami a pre tentokrát už zabodával špičky svojich okúsaných nechtov mne do ramien. Posnažil som sa o to ešte raz pre tentokrát však taktiež neúspešne a tak mi nezostávalo nič iné, len si spolu s Louisom ľahnúť do postele.

V okamihu ako naše telá dopadli na matrac sa miestnosťou ozvalo nepríjemne zaškrípanie, ktoré trhalo ušné bubienky, čoho si Louis cez svoj záchvat nemohol všimnúť. Chcel som sa otočiť ku brunetovi aspoň chrbtom, ale jeho pevný stisk mi to neumožňoval.

Iba ma nútil, aby som sa pozeral, ako sa na tvári mladého vystrašeného bruneta objavujú grimasy.

Napokon som sa odvážil a svoje paže omotal okolo jeho trupu, ťahajúc si ho do objatia, aby som tak aspoň trochu upokojil človeka v mojom zovretí. Chvíľu som nepociťoval žiadne náznaky toho, žeby mu moje objatie pomáhalo a už, už keď som sa chcel odtiahnuť som zaregistroval ako sa prestal triasť.

Hlavu som naklonil do stany, aby som sa uistil či aj stíchol a keď som sa presvedčil o tom, že nie hlavu som nechal na pôvodnom mieste, šepkajúc Louisovi upokojujúce slovíčka i vety.

,,No tak Louis, kľud. Nie je tu žiadny Zayn. Len ja a ty. Len Louis a Harry." Šepkal som mu do ucha, zatiaľ čo som počúval jeho šepot a jednou z dlaní prechádzal po jeho chrbte, v snahe ho upokojiť úplne.

,,Teraz sa upokojíme, aby sme neriskovali, že mi tu skolabuješ." Povedal som mu, čo očividne začul a prestal hovoriť. Oči mal však neustále zavreté, pre tentokrát však už potichu ležal v mojom objatí.

Chcel som ešte niečo povedať, ale v okamihu ako sa ozvalo tichunké zachrápanie z môjho objatia, pousmial som sa a hlavu natočil jeho smerom.

Ešte nikdy som tu nemal takého bojka ako je on. Hoci som aj ja raz takým bol, je to už dávno. Od tej doby ľudia zabudli na strach a skrývali sa pred nami za technikou. Louis však nie a to bola asi aj jeho osudová chyba.

,,Pretože, ak by si skolaboval, musel by som ťa dať preč. A to ja nechcem." Zašepkal som si vedome, že Louis ma už určite nepočuje a pokúsil sa vykrútiť z jeho objatia.

Neúspešne.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

takže vraciame sa k môjmu starému zvyku, teda budem už pridávať každý deň ráno (dúfam)...

Takisto dúfam, že sa vám kapitola páčila a chcela by som poďakovať čo v poslednej dobe komentovali, keďže mi naozaj zvýšili sebavedomie v tých najťažších chvíľach.

Veľmi vám ďakujem aj za niečo cez 650 votes, za čo som maximálne rada. Okrem toho sa blížime k 2K videní, čiže THANKS

Vote&Comment&Opinion

Curly

To moje Vote&Comment&Opinion sa mi zdá už na nič, čiže ten kto vymyslí niečo lepšie dostane venovanie k ďalšej časti. :D... beriem každý nápad